Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi.
Slávi sa 8. septembra, ale má aj deň predsviatku (7. september) a obdobie posviatku (do 12. september), v rámci ktorého sa slávi aj menší sviatok Máriiných rodičov, „svätých a spravodlivých Božích predkov Joachima a Anny“ (9. september).
Roždestvo Presvjatoj Bohorodicy predstavuje prvý veľký sviatok v novom cirkevnom roku v byzantsko-slovanskom obrade, ktorý sa začal 1. septembra.
V Konštantínopole začali sláviť Genesis tis Theotokou v druhej polovici 6. storočia.
Do byzantského cirkevného kalendára ho prevzali z Jeruzalema, kde sa mal prvý raz sláviť v 5. storočí pri príležitosti posviacky chrámu venovaného svätej Anne a postaveného na mieste domu, v ktorom mala Anna porodiť Máriu.
V Ríme sa Nativitas Mariae slávi od konca 7. storočia.
Keď sa dnes v latinskom obrade oslavuje vyšším stupňom slávenia Narodenie Panny Márie, je to preto, „lebo z nej vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (úvodný spev omše) a „narodenie Spasiteľa z presvätej Panny bolo počiatkom našej spásy“ (modlitba dňa).
Kánonické evanjeliá nehovoria nič o Máriinom narodení.
Dokonca aj novozákonné apokryfy, ktoré zoširoka hovoria o Máriinom detstve a poslúžili ako zdroj informácií pre byzantských hymnografov, opisujú túto udalosť len na niekoľkých riadkoch:
„Dovŕšil sa čas a Anna v deviatom mesiaci porodila. Spýtala sa pôrodnej babice: ‚Koho som priviedla na svet?‘ Ona odvetila: ‚Dcéru.‘ Anna odpovedala: ‚V tento deň bola oslávená moja duša!‘ A uložila dievčatko spať. Po niekoľkých dňoch, ako to bolo zvykom, sa Anna očistila, nadojčila dievčatko a nazvala ju Mária“ (Jakubovo protoevanjelium).
Nepoznáme historický dátum Máriinho narodenia.
Medzi ranokresťanskými autormi vládne nejednota v otázke miesta jej narodenia (Nazaret? Betlehem? Jeruzalem?).
Narodenie presvätej Bohorodičky je súčasťou cirkevnej tradície podobne ako ostatné mariánske sviatky jeruzalemského pôvodu, ktoré takisto patria medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade: Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november) a Zosnutie Bohorodičky (15. august).
Na večierni, ktorou sa v byzantskom obrade otvára sviatok, gréckokatolíci ospevujú narodenie Márie, ktorú si uctievajú ako Bohorodičku a vždy Pannu, aj hymnami nasledujúceho obsahu:
„Hoci dobrota Božia obdarovala dietkami aj viaceré neplodné matky, predsa najviac z nich zažiarila Mária. V starobe ju Anna zázračne porodila. Aj sama proti zákonom prirodzenosti v panenskom živote darovala telo Bohu. Stala sa svätou Bránou jednorodeného Syna Božieho. Zrodil sa z nej, a predsa ostala zatvorenou. A keď Ježiš podľa svojej vôle všetko múdro vykonal, celému ľudstvu pripravil spásu.“
„Radostne plesaj, neplodná Anna. Teš sa, zem, radujte sa, králi. Veľkňazi, radostne vykonajte slávnostné bohoslužby. Jasaj, celý vesmír, lebo z pokolenia Jesseho narodila sa kráľovná, nepoškvrnená Nevesta Otcova. Prestali bolesti, rozkvitla radosť. Pokoj bude údelom ľudstva. Už v chráme nebudú odmietať Joachimove dary. Plač Anny na jasot sa zmení.“
Táto pravda sa vyjadruje v tropári, hlavnom hymne sviatku, a síce v tropári Narodenia Božej Matky, keď sa spieva: „Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, náš Boh, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Dnes slávime sviatok Narodenia Božej Matky a so všetkými svojimi myšlienkami sme pri nej. V tejto dlhej reťazi ľudí boli aj hriešnici, ktorých život mohol vykázať azda len jediný okamih, ktorý ospravedlnil celú ich existenciu. Medzi týmito mnohými ľuďmi boli mnohí svätí, v ktorých živote sa sotva dá nájsť nejaké slabé miesto. Dnes sa začína proces prekonávania rozdelenia medzi Bohom a človekom, rozdelenia, ktoré sa začalo pádom do hriechu. Preto dnes buďme plní radosti, lebo ona je začiatkom našej spásy.
Narodenie presvätej Bohorodičky alebo Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov vo východných cirkvách a slávi sa 8. septembra ako prvý veľký sviatok liturgického roka.
Svätí sa narodenie Márie rodičom svätým Joachimovi a Anne.
Jeho základom je informácia v Jakubovom protoevanjeliu o tom, že Máriini rodičia Joachim a Anna boli dlho bezdetní a hoci to bolo považované za prekliatie, neupadali na duchu a modlili sa.
Podľa tradície už v 4. storočí dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na počesť Narodenia Presvätej Bohorodičky a sviatok sa spomína v liturgickom kalendári už za pápeža Gelásia (492-496).
Sviatok Povýšenia Úctyhodného Kríža svätené 14. septembra patrí k najstarším sviatkom liturgického roka.
Jeho základom bolo nájdenie svätého Kríža v 4.storočí a dátum sa viaže k dátumu posviacky chrámu Pánovho vzkriesenia v Jeruzaleme z roku 335.
Na nasledujúci deň sa konalo slávnostné uctievanie kríža pozdvihnutím.
Počas pozdvihovania svätého Kríža zhromaždený ľud viackrát opakoval zvolanie Pane, zmiluj sa.
Kríž je symbolom víťazstva nad hriechom - duchovnou smrťou a prameňom nového života, zjednotenia človeka s Ježišom Kristom.
To vyjadruje aj spomínaný obrad povyšovania kríža.
Kňaz sa skláňa s krížom až k zemi - symbolika Kristovej smrti - a vzpriamuje sa, čo naznačuje jeho slávne vzkriesenie.
Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti v súvislosti so Synom Ježišom Kristom.
Sviatok sa svätí 15. septembra a v gréckokatolíckej cirkvi je nazývaný sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky.
Význam a symbolika
Na koncile v Efeze (431) bola Panna Mária oficiálne vyhlásená za Bohorodičku.
Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku a rozšíreniu úcty napomohlo aj rytierstvo.
Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom, asketická literatúra, počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí a v neskorom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi.
V prostredí Habsburskej monarchie bol mariánsky kult šírený najmä rádom jezuitov a súvisel s protireformačnými snahami.
Mariánsky kult zohral významnú úlohu v barokovej zbožnosti najmä ľudových vrstiev: Panna Mária ako milosrdná orodovníčka bola obrazom reflektovaným v ľudových sviatkoch, viere, spoločenskom živote (mariánske púte, spoločenstvá), ľudovom rezbárstve (soška), maliarstve (obrazy maľované na skle), v tvorbe náboženských tlačí, škapuliarov, agnuštekov, porcelánových sošiek, olejotlačí.
Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska (Sedembolestná Panna Mária Šaštínska), Uhorska, Rakúska, patrónkou matiek, chorých, pútnikov, medovnikárov, vojakov, slobodných, detí.
Úctu vyjadrovali aj mariánske piesne, v ktorých sa spojil ľudový spevný štýl a ľudová viera.
Mariánske farby modrá s bielou sa objavujú na tradičnom odeve, výšivkách a zásterách, ktoré sa nosili pri mariánskych sviatkoch.
Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.
Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom, kde v kaplnke šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564.
V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný chrám Sedembolestnej Panny Márie, dnes bazilika minor.
V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska.
Bazilika je dnes národnou svätyňou, kde sa každoročne 15. septembra koná najväčšia púť.
Vo východných cirkvách má Bohorodička rovnako mimoriadne významné postavenie a jej ikona je súčasťou hlavného, druhého radu ikon na ikonostasoch v cerkvách, vľavo od cárskych dverí.
Ikona Presvätej Bohorodičky je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou.
Jej spodný odev je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť.
Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje jej úplné odovzdanie sa Kristovi.
Východná cirkev o Márii učí, že je Bohorodička a navždy Panna.
Tri hviezdy na Máriinom plášti, na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode).
Sviatky Bohorodičky v našom cirkevnom kalendári stoja čo do dôležitosti hneď za sviatkami Pána.
Hlavný význam Bohorodičných sviatkov je vyzdvihnúť pred náš zrak veľkosť, dôstojnosť a svätosť Prečistej Panny Márie, jej úlohu pri vykúpení ľudského rodu a pritiahnuť nás k jej úcte a nasledovaniu.
Najväčšie sviatky Bohorodičky ako Narodenie a Zosnutie nám hovoria o prvých momentoch jej života na zemi alebo o jej odchode do neba.
Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti.
Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ.
Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii.
Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. stor., najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi.
Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra.
V evanjeliách je zaznamenané veľmi málo skutočností zo života Panny Márie.
Nič sa nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov.
Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení.
No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná.
Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti.
Preto v istom zmysle, každý žije vo svete nie z vôle človeka, ani z vôle krvi, ale z vôle Božej (porov. Ján 1, 13).
To sa zvlášť týka narodenia Bohorodičky.
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140.
Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom.
V Jakubovom protoevanjeliu sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli.
Celá scéna sa odohráva v posvätnom priestore, akoby chráme.
Jedinečnosť narodenia Božej Matky sa tiež zdôrazňuje typickým starozákonným motívom neplodnej ženy: Anna - stará žena, ktorá bola považovaná za neplodnú.
Aby teda Mária mohla prísť na svet, je potrebný Boží zásah.
To je vzdialené ohlásenie budúceho narodenia Krista z Panny a Svätého Ducha.
Na ikone figurujú tiež ženy, ktoré prinášajú dary.
Tento motív je možno prevzatý z ceremoniálu cisárskeho dvora.
Možno v tom vidieť analógiu s ikonou Pánovho Narodenia, na ktorej pastieri nesú dary.
Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), teda ako vysvetľujú cirkevní otcovia, na obraz Krista.
Preto narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista.
Dnešný sviatok nám pripomína Božiu dobrotu, a je predzvesťou spásy ľudstva.
Do Božieho chrámu slávne vstupuje Panna.
Všetkým zvestuje príchod Krista.
Nasledujúci deň po tomto sviatku (9. september) slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny.
Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu.
Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára.
Chrámy Narodenia Presvätej Bohorodičky na Slovensku
Hutka
Prvý gréckokatolícky chrám bol v obci Hutka postavený v poslednej tretine 18. stor.
Zasvätený bol sv. Kozmovi a Damiánovi.
Následne bol však zničený požiarom v roku 1915.
Druhý, tiež pôvodne gréckokatolícky drevený chrám bol postavený v roku 1923.
Zasvätený bol Narodeniu Presvätej Bohorodičky.
Zo stavebného hľadiska ide o jednodielny, trojpriestorový chrám s troma vežami a krížmi.
Chrám je zrubovej konštrukcie, veža stĺpovej konštrukcie.
Vchod je zo západnej časti.
Celé telo chrámu je obložené doskami.
Do čela stavby je vsadená hlavná veža.
V súčasnosti sú vo veži zavesené dva zvony, z toho jeden z 18. stor.
Uprostred strechy nad loďou je vsadená vežička s cibuľkou a jednoramenný ozdobný kríž.
Ikonostas v chráme chýba.
Sú tu iba samostatne osadené tri ikony hlavného radu, a to Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky.
Tieto ikony vznikli v rôznych časových obdobiach.
Košice
Katedrálou košickej eparchie je chrám Narodenia presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ul.č.40.
Bol postavený za hradbami mesta Košice v rokoch 1882 - 1898 v neorománskom slohu podľa projektu Viliama Kolatseka a staviteľa Ľudovíta Schmidta.
Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a dvojicou veží.
Priestory lode sú zaklenuté troma klenbami.
Nástenné maľby sú dielom Jozefa Királya.
Neskôr ich premaľoval Štefan Hegedüš a v roku 1910 výmaľby celého interiéru realizoval Rudolf Orosz.
Stropná maľba pozostáva z troch medailónov umiestnených na strednej osi klenby pozdĺž lode.
Tvoria ich Krst Krista v Jordáne, Zmŕtvychvstanie Pána a Zoslanie Svätého Ducha.
Kompozične sú doplnené bohato geometricky zdobenými pásmi, ktoré lemujú medailónky.
Autorom prístenných stĺpov je košický sochár a rezbár Andrej Bacsó.
Balustrády s ozdobami na chóre vytvoril taliansky majster Domenico Riero.
Za najstaršiu zachovalú maľbu sa považuje Panna Mária s Ježišom nad centrálnym oknom chrámu.
V interiéri chrámu sa nachádza ikonostas dokončený roku 1902 košickým sochárom Jurajom Urrom a kazateľnica tiež zo začiatku 20. storočia.
Gréckokatolícky vikariát bol v Košiciach zriadený v roku 1787, ale pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova.
Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol.
Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó.
Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882.
V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov.
Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre.
Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry.
To sa vykonalo do konca roku a 26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky.
Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola.
Šarišské Čierne
Prvá zmienka o chráme je ešte z roku 1492.
Drevený chrám Narodenia presvätej Bohorodičky pochádzal z roku 1592 a s najväčšou pravdepodobnosťou stál v strede dediny na pravej strane potoka Jarek.
Tento chrám mal dva zvony a strieborný kalich.
Fara sa prvýkrát spomína až v 1618 roku.
V polovici 18. storočia bol pôvodný drevený chrám v nevyhovujúcom stave, preto bolo rozhodnuté postaviť nový.
Zo slov niektorých starších občanov, chrám vyhorel.
Stavba sa začala realizovať v roku 1765 na existujúcom cintoríne a to tak, že svätyňa bola murovaná a loď chrámu, pritvor /babinec/ a zvonica stojaca pri chráme boli drevené.
V súčasnosti sa z neho zachovala len murovaná časť, vnímaná ako kaplnka Pokrova /ochrany/ presvätej Bohorodičky.
V roku 1932 sa realizovala stavba nového, murovaného chrámu na novom mieste v strede dediny.
Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou zakončenou dvojitou cibuľou a trojramenným krížom.
V roku 1939 bola postavená aj farská budova vďaka štátnej pomoci.
Štvorradový ikonostas oddeľujúci svätyňu od lode chrámu bol napísaný a osadený až v roku 1997 akademickým maliarom Michalom Zdraveckým.
Aj keď patrocínium chrámu je zasvätené Narodeniu presvätej Bohorodičky, na ikonostase v hlavnom rade je ikona zobrazujúca Zosnutie Bohorodičky.
V chráme je inštalované lavicové kúrenie, ktoré bolo realizované v roku 2005.
Poša
Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné.
K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné.
V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle.
Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra.
V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje.
Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa.
Gréckokatolícka Cirkev v Žiline
Gréckokatolícka farnosť v Žiline patrí pod Protopresbyterát Žilina a tá pod Bratislavskú eparchiu.
Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil 30. januára 2008 Gréckokatolícku metropoliu so sídlom v Prešove a zároveň ustanovil Bratislavskú eparchiu.
Bohoslužby sa slávia v chráme Narodenia presvätej Bohorodičky na sídlisku Vlčince.
V prikázané sviatky, ak je aj štátny sviatok alebo sobota sv. liturgia 8:00, ak nie je štátny sviatok alebo sobota sv. liturgia 9:00.
Gréckokatolícka Eparchia v Košiciach
História Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu (predchodca eparchie) v Košiciach začína dňom 21. februára 1997.
V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, doterajšieho pomocného prešovského biskupa.
Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove.
Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.
Gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu.
Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu.
Dňa 1. septembra 1997 bol posvätený dom pre dočasný exarchátny úrad na Dominikánskom nám. 13 v Košiciach.
Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena.
Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchu.
Nové hierarchické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi sa udialo z vôle Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý apoštolskou konštitúciou Qui successimus (Ako nástupcovia) z 30.
Narodenie Márie zmenilo svet | Vysvetlenie narodenia Panny Márie
tags: #nedela #pred #povysenim #narodenie #presvatej #bohorodicky