Rodičovstvo je právny vzťah, ktorý so sebou prináša práva a povinnosti voči dieťaťu.
Pri dedení platí zásada, že notár ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov aj na základe informácií od účastníkov konania.
Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva.
Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z manželstva. Deti, či už manželské alebo nemanželské, dedia rovnako.
V prípade, ak poručiteľ nezanechá závet, dedičstvo po ňom prechádza na jeho dedičov zo zákona. Prvá dedičská skupina zahŕňa jeho deti a manžela či manželku. Ak však nie je zosobášený, jeho podiel zdedia výhradne jeho deti, pričom každý dedí rovnakým dielom.
Tým pádom, ak má váš brat jedno nemanželské dieťa, toto dieťa by dedilo celý jeho podiel na nehnuteľnosti, čo znamená, že sa stane spoluvlastníkom vašej spoločnej nehnuteľnosti spolu s vami v rovnakom pomere, ktorý váš brat vlastnil.
V prípade, ak sa nemanželské dieťa narodí a jeho otec nie je zapísaný v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné a notár ho nemusí sám identifikovať.
Ak o tomto dieťati viete, odporúčame, aby ste túto skutočnosť oznámili notárovi. Ten následne môže iniciovať ďalšie kroky, ako je dokazovanie otcovstva cez súdne rozhodnutie o určení otcovstva, čím sa právne vyjasní postavenie tohto dieťaťa v dedičskom konaní.
Počas života vlastník môže disponovať so svojím majetkom podľa svojho uváženia. Môže teda previesť na inú osobu svoj majetok bez ohľadu na názor svojich prípadných dedičov.
Vlastník môže za svojho života disponovať so svojim majetkom podľa svojho uváženia, a teda aj previesť na inú osobu svoj majetok bez ohľadu na názor svojich prípadných dedičov.
Majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva patrí do osobného majetku jednotlivca a nie je súčasťou spoločného majetku manželov. Ak ste polovicu domu nadobudli pred manželstvom, táto polovica zostáva Vašim osobným majetkom aj po svadbe.
Nehnuteľnosti nadobudnuté pred manželstvom nespadajú do spoločného majetku manželov (BSM). To znamená, že ak ste nehnuteľnosť nadobudli pred uzavretím manželstva, tá zostáva vo vašom výlučnom vlastníctve aj počas manželstva a aj po jeho ukončení - v prípade rozvodu.
Aj ak by ste sa rozhodli nehnuteľnosť predať, váš manžel nemá nárok na žiadnu časť výplaty alebo zisku, ktorý by ste z jej predaja získali.
Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva. Tieto deti (bez ohľadu na, či ste zosobášený alebo nie) majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní.
Tzn. že nárok budú mať na majetok, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve a prípadne majetok, ktorý Vám bude patriť z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní (BSM v tomto prípade zaniká Vašou smrťou).
Ak má Vaša súčasná manželka majetok (dom) vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a Vy na LV nie ste vedený ako vlastník), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť Vaše nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel.
Vydedenie potomka je možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin.
Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde.
Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval.
V praxi sa často stáva, že vydedenie je napadnuté a nie vždy je úspešné, ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.
Darovacia zmluva je alternatívou, ktorá umožňuje previesť majetok na syna už počas života. Ak by ste darovali majetok synovi, tento majetok už nebude predmetom dedičského konania.
Avšak, ak by nebola dcéra vydedená a domáhala sa svojho práva na povinný podiel, mohla by žiadať započítanie daru na dedičský podiel Vášho syna ako potomka poručiteľa (tzv. kolácia darov podľa § 484 Občianskeho zákonníka).
Odporúčam zvážiť, či sú dôvody na vydedenie skutočne naplniteľné a preukázateľné. Ak nie, darovanie môže byť vhodnejšou cestou, najmä za predpokladu, ak už poručiteľ, resp. jeho potomkovia, spĺňajú podmienky pre započítanie daru.
Daňový bonus na dieťa je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú.
Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti.
Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr. z prenájmu.
Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov.
Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov.
Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.
Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka.
Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. marca.
Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa.
V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.
Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa.
Dedičské konanie a jeho špecifiká
Dedičské konanie prejednáva notár, ktorého na základe náhodného výberu poveril súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu.
Ak v priebehu dedičského konania na notárskom úrade dôjde ku sporu, napr. o tom, kto je dedičom, takýto spor už prejednáva samotný súd.
Dĺžka dedičského konania závisí výhradne od skutkového stavu.
Ak účastníci dedičského konania spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez závažnejších komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov.
Ak sa v dedičskom konaní vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov.
Na dedičskom pojednávaní pred notárom sa dedičia môžu odchýliť od výšky ich dedičských podielov a uzatvoriť dohodu, ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelia.
Túto dohodu následne schváli notár uznesením.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva možno urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol dedič súdom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia.
Dedičské konanie sa končí vydaním uznesenia o dedičstve, v ktorom notár potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému či viacerým dedičom, prípadne schváli dohodu dedičov.
V prípade, ak je súčasťou dedičstva aj nehnuteľnosť, notár zasiela uznesenie o dedičstve príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru, ktorý zapíše výsledok dedičského konania do katastra nehnuteľností.
Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004.
V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane.
Určenie otcovstva a jeho právne dôsledky
Určenie otcovstva je kľúčové pre uplatnenie dedičských práv nemanželského dieťaťa.
Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
V prípade, že sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Ide o tzv. domnienku otcovstva manžela matky.
Táto domnienka je vyvrátiteľná. Matka maloletého dieťaťa môže v lehote troch rokov od narodenia maloletého dieťaťa podať na súde návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu.
Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ide najmä o prípady maloletých detí slobodných matiek.
Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Na podanie návrhu na určenie otcovstva na súde neplynie žiadna lehota.
V konaní o určení alebo zapretí otcovstva súd spravidla ustanoví znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok na základe testov DNA.
Rodičovské práva a povinnosti sú rozsiahle a zahŕňajú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, vzdelávanie a zastupovanie.
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do obdobia, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Minimálne výživné je stanovené zákonom a jeho výška je 30 % zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená.
Pojem "slobodná mama" sa v právnych predpisoch označuje ako "osamelý rodič".
Osamelá matka má nárok na materské až do uplynutia 37. týždňa od vzniku nároku, čo je o tri týždne dlhšie ako u matky, ktorá osamelá nie je.
Priezvisko dieťaťa slobodnej mamy sa určuje dohodou rodičov. Ak sa rodičia nedohodnú, dieťa dostane priezvisko po matke.
Ak chce nevydatá matka uviesť v rodnom liste dieťaťa otcovo priezvisko, musí s otcom dieťaťa urobiť súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva pred narodením dieťaťa na matričnom úrade, alebo po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde.
tags: #nemanzelske #dieta #a #otcovstvo