Láska v manželstve nie je len emocionálnym putom, ale základnou vlastnosťou, ktorá od počiatku odmieta uzatvorenie sa do seba a otvára sa plodnosti. Táto plodnosť umožňuje láske presiahnuť vlastnú existenciu, aj keď nie vždy vedie k fyzickému počatiu nového života.
Podľa poriadku stvorenia je manželská láska medzi jedným mužom a jednou ženou neoddeliteľne spojená s odovzdávaním života. Cirkev svojím učením pomáha harmonicky a vedome prežívať spoločenstvo medzi manželmi vo všetkých jeho rozmeroch, vrátane zodpovednosti za plodenie.
Kľúčovým dokumentom v tejto oblasti je encyklika Pavla VI. Humanae vitae, ktorá zdôrazňuje potrebu rešpektovať dôstojnosť osoby pri morálnom hodnotení metód regulácie pôrodnosti. Je bolestným protirečením, ak sa rodina, ktorá je svätyňou života, stane miestom jeho odmietania a ničenia.
Hodnota ľudského života je nepredstaviteľne veľká a právo na život nevinného dieťaťa, ktoré rastie v lone matky, je neodňateľné. Možnosť rozhodovať o tomto živote, ktorý je sám osebe cieľom, nemožno prezentovať ako právo na vlastné telo.
Rodina ako základná bunka spoločnosti a Cirkvi
Rodina chráni život v každej jeho fáze. V tomto kontexte je dôležité pripomenúť morálnu povinnosť výhrady vo svedomí pre zdravotníckych pracovníkov, ktorá je ich základným a nenahraditeľným právom.
Štát má podporovať poslanie rodičov v oblasti vzdelávania, ktoré nemôžu delegovať. Rodičia majú právo slobodne vybrať typ vzdelania pre svoje deti podľa vlastného presvedčenia, pričom škola ich len dopĺňa, nenahrádza.
Cirkev prostredníctvom pastoračnej činnosti spolupracuje na tom, aby rodičia mohli plniť svoje výchovné poslanie. S radosťou hľadí na rodiny, ktoré zostávajú verné učeniu evanjelia, a povzbudzuje ich za svedectvo, ktoré vydávajú.
Vďaka nim krása nerozlučného a navždy verného manželstva pôsobí vierohodne. V rodine, "ktorú možno nazvať domácou cirkvou", dozrieva prvá cirkevná skúsenosť spoločenstva, v ktorom sa odráža tajomstvo Najsvätejšej Trojice.
Cirkev je rodina rodín, obohacovaná životom všetkých domácich cirkví. Vďaka sviatosti manželstva sa každá rodina stáva dobrom pre Cirkev a naopak.
Láska prežívaná v rodinách je neustálou posilou pre život Cirkvi. Unitívny cieľ manželstva je odkazom na rast a prehlbovanie tejto lásky. Manželia vo svojom spojení prežívajú krásu otcovstva a materstva, učia sa vzájomnej starostlivosti a odpúšťaniu.

Cirkevné matriky a genealogický výskum
Pri skúmaní rodinnej histórie a pátraní po predkoch je často potrebné hľadať informácie v cirkevných archívoch. Tieto archívy obsahujú cenné záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach, ktoré môžu pomôcť pri zostavovaní rodokmeňa.
Každý počiatočný genealogický výskum na našom území sa realizuje na základe informácií zo štátnych alebo cirkevných matrík. Základným kameňom pre rodokmene a rodinnú históriu je skúmanie predkov v archívnych a matričných spisoch.
Pri hľadaní v cirkevných matrikách je dôležité uvedomiť si, že v starých záznamoch sa väčšinou nenachádza dátum narodenia, ale dátum krstu. Tieto matriky neslúžili na evidenciu obyvateľov, ale ako doklad toho, či sa daná osoba stala členom cirkevného spoločenstva. V prípade úmrtí v starších matrikách nie je uvedený dátum smrti, ale dátum pohrebu.
Mladšie záznamy od roku 1906 sú na matričných úradoch. Záznamy z obdobia 1895 až 1906 by sme mali nájsť na pracoviskách štátnych archívov. Informácie o tom, v ktorom archíve sa nachádza matrika nejakej obce, možno získať na obecnom úrade.
Pri starších záznamoch si treba uvedomiť, že nie každá obec mala svoju farnosť. Veľmi dobrým pomocníkom je publikácia Jany Sarmányovej-Kalesnej Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.
Na čítanie základných údajov z matriky nie je potrebné ovládať maďarčinu či latinčinu. Stačí poznať päťdesiat až sto slov, keďže terminológia a štruktúra viet sa často opakujú. Odporúča sa začať čítaním mladších matrík z konca 19. storočia a postupne prechádzať na staršie dokumenty.

Nemanželské deti a ich status v cirkvi
Pri pátraní v cirkevných archívoch sa môžeme stretnúť aj s citlivými informáciami, ako napríklad záznamy o nemanželských deťoch. Táto informácia bola v matrikách povinná, ale kňaz nesmel uviesť meno otca, aj keď bolo známe celej dedine.
V súvislosti s nemanželskými deťmi sa vynára otázka ich statusu v prípade, ak bol sobáš rodičov anulovaný. Rozsudok o anulácii manželstva mení stav stránok, ktoré ho uzavreli, avšak stav detí narodených v putatívnom manželstve sa nemení - naďalej sa pokladajú za zákonné, teda legitímne.
Slobodným matkám, ktoré sa rozhodli ponechať si svoje nemanželské deti, nemožno brániť v prístupe k sviatostiam, ale treba ich podporovať. Dikastérium pre náuku viery v odpovedi na otázku biskupa z Dominikánskej republiky uviedlo, že ženy v takejto situácii, ktoré sa rozhodli pre život a majú zložitú existenciu, by mali mať prístup k spásnej a utešujúcej sile sviatostí.
Pápež František už v čase, keď bol kardinálom v Buenos Aires, odsúdil kňazov, ktorí bránia matkám s nemanželským dieťaťom v prístupe k sviatostiam. Zdôraznil, že tieto ženy sú odvážne a ich odvaha priviesť dieťa na svet si zaslúži uznanie.
V prípade nedostatkov vo viere a náboženskej praxi rodičov dieťaťa je dôležité dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. Ak rodičia nechcú vymeniť krstných rodičov, ktorí nespĺňajú túto podmienku, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov.
Manželstvo a plodnosť v perspektíve Cirkvi
Cirkev definuje manželstvo ako "trvalé celoživotné spoločenstvo jedného muža a jednej ženy, ktoré je nerozlučiteľné a ktoré je zamerané na spoločné dobro oboch manželov a na plodenie a výchovu detí".
Z pohľadu Cirkvi je zmyslom manželstva plodenie detí, čo siaha až do obdobia staroveku. Už antická filozofia vnímala manželskú plodnosť ako dobro nielen pre rodinu, ale najmä ako spoločné dobro.
Kresťanská filozofia nadväzuje na tieto myšlienky. Sv. Augustín hovorí o troch základných dobrách manželstva: plodenie a výchova detí, vzájomná láska a vernosť, a nerozlučiteľnosť manželstva.
Podľa sv. Tomáša Akvinského je podstatou manželstva jeho jednota, príčinou manželský sľub a cieľom potomstvo. Jednotlivá rodina svojou plodnosťou zabezpečuje prežitie celej spoločnosti.
Dieťa je darom pre rodinu i spoločnosť. Zabitie počatého dieťaťa je útokom na reprodukčné dobro celej spoločnosti. Exkomunikácia je primeraným trestom pre osobu, ktorá ukracuje spoločnosť o dar už počatého života.
Kódex kánonického práva z roku 1917 uvádzal, že prvotným cieľom manželstva je plodiť a vychovávať potomstvo. Nový Kódex z roku 1983 definuje ciele manželstva ako tri rovnocenné: dobro manželov, plodenie a výchova detí.
Dnešná Cirkev už nevníma plodnosť ako hlavný cieľ manželstva. Kto nemôže mať deti z zdravotných dôvodov alebo pre vyšší vek, môže uzavrieť platné sviatostné manželstvo. Iné je, ak by deti mať nechcel.
Spoločné bývanie muža a ženy bez sviatostného manželstva nie je v súlade s učením Cirkvi. Aj keď sa majú radi, ich vzťah by mal byť spečatený sviatosťou manželstva.
| Kódex z roku 1917 | Kódex z roku 1983 |
|---|---|
| Prvotný cieľ: plodiť a vychovávať potomstvo | 1. Dobro manželov |
| Podružný cieľ: vzájomná pomoc a prostriedok na ukojenie žiadostivosti | 2. Plodenie a výchova detí |
| 3. Spoločenstvo celého života |
tags: #nemanzelske #dieta #zaznam #cirkev