Rodina je považovaná za najdôležitejšiu sociálnu skupinu, v ktorej človek žije. V rodine dochádza k uspokojovaniu jeho fyzických, psychických a sociálnych potrieb. Z hľadiska spoločnosti plní rodina niekoľko funkcií. V prípade, že niektoré funkcie neplní, môže sa stať pre jej príslušníkov zdrojom prípadného negatívneho vývoja, porúch správania a vzniku rozvoja sociálnopatologických javov. V takom prípade hovoríme o dysfunkčnej rodine. Taká rodina nie je schopná zaistiť normálny vývoj dieťaťa a plniť požiadavky spoločnosti na jeho výchovu.
Najhorším typom rodiny je afunkčná rodina. To je taká rodina, v ktorej sú poruchy takého veľkého rozsahu, že táto prestáva plniť svoju základnú úlohu a dieťaťu závažným spôsobom škodí alebo ho dokonca ohrozuje v samotnej existencii. Jediným riešením, ktoré dieťaťu môže prospieť, je vziať ho z nej a umiestniť do rodiny náhradnej.
Rozpad tradičných rodinných štruktúr je čoraz bežnejší jav. Rozvodovosť na Slovensku dosahuje takmer 50 percent všetkých manželstiev a čoraz viac detí vyrastá v rodinách, kde je prítomný len jeden rodič. Neúplná rodina predstavuje rodinný systém, v ktorom dieťa vyrastá s jedným rodičom, najčastejšie v dôsledku rozvodu, úmrtia partnera alebo rozhodnutia vychovávať dieťa samostatne.
Neúplná rodina sa v slovenskom kontexte definuje ako rodinná jednotka, kde je prítomný len jeden z rodičov spolu s deťmi. Slovenská spoločnosť tradične uprednostňuje úplné rodiny, čo môže vytvárať dodatočný tlak na rodičov z neúplných rodín.
Vplyv neúplnej rodiny na dieťa
Psychologička s viac ako 40-ročnou praxou Mgr. Lýdia Adamcová hovorí, že dieťa sa narodilo dvom rodičom, a preto aj dvoch rodičov potrebuje. Jednoducho má ich v sebe. „Je to určité zrkadlenie. Ak povedzme otec zmizne, stratí sa zo života, dieťa stráca kus svojej identity, nemá koho zrkadliť. Takáto neúplnosť je pre každé dieťa záťažová.
Často prídu rodičia a chcú radu, čo robiť, aby ich deti pri rozvode netrpeli. Ale deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú. Ľudia sa ako partneri môžu rozísť, ale ako rodičia sa nerozídu nikdy. Základom je ani po rozvode sa neponižovať.
Vplyv neúplnej rodiny na psychický vývoj detí je jednou z najdiskutovanejších tém v rodinnej psychológii. Rozchod rodičov je pre deti bolestný, rodičia by na to mali myslieť, keď bojujú o svoje deti. Mnoho detí z neúplných rodín vykazuje vyššiu samostatnosť, zodpovednosť a empatiu. Avšak, deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú.
Podľa slov psychologičky, dieťa sa narodilo dvom rodičom, a preto aj dvoch rodičov potrebuje. Jednoducho má ich v sebe. „Je to určité zrkadlenie. Ak povedzme otec zmizne, stratí sa zo života, dieťa stráca kus svojej identity, nemá koho zrkadliť. Je úlohou rodičov, aby dopriali deťom šťastné detstvo, pretože to je dar, ktorý odovzdávajú potom ďalej. Myslite na to pri výchove. Každý hnev, krik či smútok rodiča cítia už malé deti a bolestivo ich prežívajú. Často môžu tieto podnety viesť až k hlbokým a neodôvodneným depresiám u detí. Preto aj psychológ vždy hľadá príčinu nielen u dieťaťa, ale hlavne u rodiča.
Deti z dysfunkčných rodín sa preto veľmi často stretávajú s pocitom psychickej deprivácie. Takéto deti sa potom často vyznačujú niektorými psychickými zvláštnosťami, niekedy až poruchami negatívne ovplyvňujúcimi ich postupné zaraďovanie do spoločnosti. Rodičia sa im často nevenujú tak, ako by mali a nesledujú dôsledne náplň a trávenia ich voľného času.
Priľnutie k rodičom je prvým a zrejme najdôležitejším vzťahom dieťaťa. Pomáha mu vytvoriť si názory a predstavy, ktoré sa mu v budúcnosti stanú príkladom pre ďalšie vzťahy. Ale keď v ranom veku nedôjde k ničomu závažnému a negatívne skúsenosti sa objavia až v neskoršom veku, riziko narušenia tejto väzby sa výrazne znižuje. Pokiaľ deti majú osobnú skúsenosť s narušenou väzbou k rodičom, je väčšia pravdepodobnosť, že v dospelosti budú ako rodičia zle zaobchádzať s vlastnými deťmi.
Najviac sú ohrozené deti, ktorých rodičia sú citovo nezrelí. Berú drogy, sú neustále deprimovaní alebo rozčúlení alebo žijú chaotickým životom. Takíto rodičia nedokážu spravidla poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť, nehovoriac o ich vnímavosti k citovým potrebám dieťaťa.
Nevšímavosť rodičov je pre dieťa taktiež stresujúci faktor, ktorý sa často prehliada. Sledovanie detí z rizikových rodín (D.Goleman) odhalilo, že prehliadané deti boli navyše úzkostné, nesústredené a apatické, striedavo agresívne a uzatvorené do seba. 65 percent takýchto detí muselo opakovať prvú triedu. Intenzívny stres môže v tomto období oslabiť funkciu mozgových centier zodpovedných za učenie a poškodiť intelekt.
Deti, ktoré sú z rodín, kde panuje napätie, nenávisť, zvady, hašterenie, môžu sa prejavovať ako citovo labilné, náchylné žiarliť a plakať, môžu byť vzťahovačné a precitlivené. Niektoré ťažko nadväzujú priateľstvá, iné nemajú zmysel pre spoluprácu ani pre kolektívnu hru.
Najviac sú postihnuté deti v rodinách, v ktorých sú vystavené trvalému traumatizovaniu (neustále scény pre neveru alebo alkoholizmus, alebo duševná porucha niektorého z rodičov). Deti vychovávané v atmosfére stáleho strachu, obáv, hnevu alebo žiarlivosti sú viac alebo menej takmer vždy citovo labilné a majú v živote mnoho ťažkostí.
Najzhubnejšie, najmasovejšie a najrozkladnejšie zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré brutálne narúša, ničí lásku manželských partnerov, vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života. K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí, tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie a zanedbávajú ich výchovu. Alkoholizmus spôsobuje u detí alkoholikov rozličné psychické poruchy a spoločenské defekty, ktoré sú v dospelosti vážnou prekážkou ich spoločenského uplatnenia a robia z nich konfliktné osoby. Alkoholizmus v rodine vyvoláva napäté situácie a spôsobuje krízu rodinného života, ktorá má často za následok rozvod. Pod vplyvom alkoholu sa muži i ženy často dopúšťajú manželskej nevery, lebo alkohol uvoľňuje a rúca zábrany. Alkoholik hľadá sexuálne uspokojenie tam, kde môže mať momentálny úspech. Najväčšie škody napácha alkoholizmus v oblasti výchovy detí, vo vzťahu rodič - dieťa. Dieťa obyčajne vidí vo svojom rodičovi prirodzenú autoritu, ktorá nemá chyby a ktorá sa nemôže mýliť ani mať negatívne vlastnosti.
Narušené vzťahy medzi rodičmi bývajú väčšinou sprevádzané častými hádkami. Takéto súžitie stále častejšie končí rozvodom. Rozvod rodičov, ak neprebieha podľa vopred určených a premyslených pravidiel, býva v duševnom dozrievaní dieťaťa často výrazným problémom. Dochádza k rozpadu dôverne známeho prostredia, bezpečia a istoty práve v období jeho vývoja, keď túto istotu nadmerne potrebuje. Nedokáže sa ešte plne zorientovať. Preto dochádza k vzniku pocitu krivdy a rozčarovania, ktoré sa následne premieta do utvárania jeho životných hodnôt.
Priľnutie k rodičom je prvým a zrejme najdôležitejším vzťahom dieťaťa. Pomáha mu vytvoriť si názory a predstavy, ktoré sa mu v budúcnosti stanú príkladom pre ďalšie vzťahy. Ale keď v ranom veku nedôjde k ničomu závažnému a negatívne skúsenosti sa objavia až v neskoršom veku, riziko narušenia tejto väzby sa výrazne znižuje. Pokiaľ deti majú osobnú skúsenosť s narušenou väzbou k rodičom, je väčšia pravdepodobnosť, že v dospelosti budú ako rodičia zle zaobchádzať s vlastnými deťmi.
Sociálne a ekonomické aspekty
Slovenská spoločnosť má stále tendenciu posudzovať neúplné rodiny kritickejšie. Nie všetky neúplné rodiny sú rovnaké. Rodičovstvo v neúplnej rodine predstavuje jedinečné výzvy, ale aj príležitosti. Moderné výskumy ukazujú, že deti z neúplných rodín nemusia mať horšie životné vyhliadky než ich rovesníci z úplných rodín.
Neúplné rodiny na Slovensku čelia významným ekonomickým prekážkam. Slovenský štát poskytuje rôzne formy podpory, vrátane prídavkov na dieťa, rodičovského príspevku a sociálnych dávok.
Príčiny vzniku neúplných rodín
Medzi hlavné príčiny vzniku neúplných rodín patria:
- Rozvod: V súčasnosti vplyv verejnej mienky sa natoľko oslabil, že rozvod sa stal legitímnym ukončením manželstva. Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním. Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme: Muži - 1. rozdielnosť pováh, názorov, záujmov, 2. nevera a 3. alkoholizmus. Ženy - 1. rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, 2. súd nezistil zavinenie, 3. ostatné príčiny.
- Ovdovenie
- Narodenie dieťaťa mimo manželstva
Ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny
Keď už príde z akéhokoľvek dôvodu k odlúčeniu partnerov, nemalo by dôjsť aj k odluke jedného z rodičov. Jedine tak dieťa prežije tento, pre neho nový stav, bez väčšej ujmy. Tolerujte svoju bývalú polovičku ako človeka a otca (matku), pretože nimi navždy ostane. Rodičia sa takmer vždy obviňujú, čo nie je správne. Sami často zažili v minulosti niečo podobné a skrátka nevedia z toho vyjsť von a ukončiť to. V akom modeli boli oni vychovávaní, to prenášajú ďalej. Problém je v tom, že si neuvedomujú tento prenos. Dôležité je dekódovať zdedený model výchovy a zmeniť ho.
Tu je niekoľko tipov, ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny na dieťa:
- Otvorená a pravdivá komunikácia: Otvorená a pravdivá komunikácia je základom zdravých rodinných vzťahov.
- Predvídateľnosť: Deti potrebujú predvídateľnosť, najmä v období zmien.
- Emocionálna podpora: Buďte otvorení v komunikácii, poskytujte emocionálnu podporu a umožnite dieťaťu vyjadriť svoje pocity.
- Stabilita: Výskumy naznačujú, že deti v domácnostiach s vysokým konfliktom môžu byť viac stresované než deti z pokojných neúplných rodín.
- Sociálny život: Absolútne áno. Mnoho detí z neúplných rodín má bohatý sociálny život.
Hlas dieťaťa rozvodu
Rodina ako základný pilier výchovy
Rodina je základnou spoločenskou jednotkou. Je malou spoločenskou skupinou, ktorú spája intimita vzájomného spolužitia, každodenný kontakt, vzájomná úcta a láska, súdržnosť pri dosahovaní spoločenských cieľov a uspokojovaní rozličných potrieb.
Znaky rodiny:
- Spoločensky uznaná forma partnerského spolužitia
- Členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (rodičovstvo)
- Členovia rodiny žijú v jednej domácnosti - 1 komunita
- Spolupracujú - plnia rodinné úlohy, zabezpečujú výchovu a výživu detí
- Udržiavajú obyčaje, kultúrne, mravné, duchovné tradície
Rodina plní tieto funkcie:
- Biologicko-reprodukčnú - zabezpečuje biopsychické potreby (intímny styk, vzájomná láska) a zachovanie ľudského rodu i počatie, rodenie detí)
- Ekonomická - týka sa materiálneho zabezpečenia rodiny, ktorá hospodári s príjmami svojich produktívne pracujúcich členov, životný štandard, kultúrna úroveň
- Emocionálna a ochranná - uspokojovanie základných i vyšších (emocionálnych) potrieb: porozumenie, spoluúčasť, sociálna opora, záujem. Poskytuje svojim členom domov, zázemie, istotu, pomoc v krízových situáciách.
- Výchovná - spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu.
Rodinná výchova predstavuje začiatočné štádium celého výchovného pôsobenia. Až neskôr sa rozširuje o školskú a mimoškolskú výchovu. Ústavná náhradná výchova nemôže nahradiť v plnej miere výchovné pôsobenie rodiny, pretože motivačným činiteľom je rodičovská láska.
Dieťa je formované celým životom rodiny. Pôsobí naň rodinné prostredie, činnosť členov rodiny, rodinná atmosféra. Zámernosť a cieľavedomosť rodinného pôsobenia má špecifickú podobu. Vyplýva z predstáv rodičov, aké by dieťa malo byť, čo by malo dosiahnuť, ako bude žiť.
Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy:
- Rodičovská láska
- Autorita rodičov
- Správne rodičovské roly
- Kladné citové vzťahy
- Harmonické vzťahy členov rodiny - poskytovať ochranu
- Poriadok rodinného života - pozitívny príklad rodičov i súrodencov
- Primerané požiadavky na dieťa
- Súhlasný vzťah medzi rodičmi tzv. jednomyseľná výchova
3 základné podmienky rodinného prostredia:
- Demografické - veľkosť rodiny, vek rodičov pri uzatváraní manželstva, rozvodovosť a zamestnanosť rodičov
- Ekonomické - finančné zabezpečenie členov R, správne využívanie finančných prostriedkov, podmienky bývania
- Kultúrne - vzdelanie a kultúrna úroveň rodičov, usmerňovanie voľného času detí.
Nevyhnutná je aj spolupráca rodiny a školy. Náhradná rodinná výchova - dieťa nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Príčin je niekoľko: Rodina sa rozpadla (prestala existovať) alebo Rodina existuje, ale nie je schopná starať sa a vychovávať dieťa.
Detské ústavy nedokážu úplne nahradiť rodinnú výchovu. Deťom a mládeži sa nedostáva dostatok citovej výchovy, lebo tam chýba matka a teplo rodinného krbu. Dôsledkom toho bývajú niekedy citové vzťahy narušené spôsobom viac-menej trvalým.
Typy rodín a štýly výchovy
Rodina je spoločensky schválená forma spolužitia rodičov a detí. Členovia rodiny sú spojený pevnými príbuzenskými vzťahmi, žijú v spoločnej domácností, spolupracujú pri plnení rodinných úloh, navzájom si pomáhajú, vytvárajú si vlastné zvyklosti, rituály, tradície.
Typy rodín podľa úplnosti jej členov:
- Úplná - je taká, v ktorej žijú obaja rodičia, manželia a aspoň 1 dieťa, v tejto rodine sú jasné roly každého člena.
- Neúplná - je rodina, v ktorej žije rodič a dieťa.
Túto rodinu delíme podľa spôsobu spolužitia:
- Harmonická - dobré vzťahy, výchova má svoje pravidlá, deti sú akceptované a odmeňované, vyvíjajú sa zdravé osobnosti.
- Konsolidovaná - táto rodina je navonok úplná, ale vo vnútri sú jej vzťahy narušené, čo sa odráža na výchovu detí, deti sú dezorientované a unikajú z rodiny, v tejto rodine sa vyskytujú problémy ako je: záškoláctvo, fajčenie, alkohol.
- Doplnená - je taká, keď z partnerov po rozvode vstupuje spolu s deťmi do nového vzťahu.
- Disharmonická - táto rodina nefunguje.
Štýl výchovy predstavuje pravidlá, ktoré sa rodičia riadia vo výchove svojich detí.
Štýly výchovy:
- Autoritatívny - štýl založený na zákazoch a príkazoch.
- Liberálny - akceptuje a uprednostňuje potreby a požiadavky dieťaťa pred požiadavkami a potrebami rodiča. Rodič uplatňuje voľný štýl pôsobenia bez výrazného kladenia požiadaviek na aktivitu a konanie dieťaťa a bez primeraného zaťažovania a zapájania dieťaťa do života rodiny.
- Demokratický - zlaďuje požiadavky rodiča a dieťaťa, rešpektuje oba subjekty ako rovnocenných partnerov.