Nosenie detí sa opäť stáva populárnym spôsobom starostlivosti o bábätko, ktorý prináša mnoho výhod. Telo rodiča poskytuje dieťatku nielen teplo a pocit bezpečia, ale zároveň stabilizuje mnohé jeho životné procesy. Jednou z kľúčových výhod nosenia je možnosť udržať dieťa v optimálnej polohe, ktorá podporuje jeho zdravý vývoj. Táto poloha, známa ako abdukčno-flexná, je pre dieťa prirodzená a úľavová.
Abdukčno-flexná poloha znamená, že kolienka dieťaťa sú vyššie ako zadoček a nožičky tvoria písmeno M v tvare žaby. Chrbtica je pritom prirodzene zaguľatená, pripomínajúc písmeno C. Táto pozícia je zásadná pre správny vývin bedrových kĺbov a chrbtice novorodenca. Nosenie v tejto polohe zároveň pomáha zmierňovať reflux, kedy je horizontálna poloha pre mnohé deti neznesiteľná. Dieťa v nosiči či šatke je možné nakŕmiť, upokojiť a uspať, čím sa minimalizuje manipulácia, ktorá by ho mohla dráždiť.
Nosenie pomáha aj pri takzvaných „kolikách“, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Spomínaná abdukčno-flexná poloha je pre dieťatko prirodzenou úľavovou pozíciou, ktorá pomáha uvoľňovať nahromadené plyny v črevách. Teplo tela rodiča a jeho pohyby pôsobia na bruško dieťaťa ako prirodzená masáž. „Koliky“ sú často prejavom predráždenej nervovej sústavy a jej nezrelosti, únavy alebo príliš veľkého množstva podnetov v priebehu dňa. Pohyb nosiaceho človeka stimuluje všetky receptory kože dieťaťa a neustále dráždi vestibulárny aparát, čo u detí vyvoláva pocit pokoja.
Pri nosení dieťaťa tvárou od nosiča nie je splnená ani jedna z vyššie uvedených zásad. V takýchto polohách nie je zabezpečené správne podsadenie a podpora bedrových kĺbov, pretože kolienka sú nižšie ako zadoček a chrbátik je narovnaný. Platí to ako pri klokankách, tak aj pri šatkách či ergonomických nosičoch. Zatiaľ čo pri klokankách sa tento spôsob nosenia absolútne neodporúča pri žiadnom nosení, pri šatkách a ergonomických nosičoch sa odporúča dbať na správne nastavenie.
Polohy pri nosení novorodenca
Najpoužívanejšími polohami od narodenia dieťaťa sú tie, ktoré sa viažu na hruď nosiča, čiže dopredu - vertikálne alebo horizontálne. Nosič má vtedy nad dieťaťom najlepšiu kontrolu a vie promptne reagovať na jeho požiadavky. Matky môžu v týchto polohách zároveň jednoducho dojčiť a uspať tak dieťa.
Kedysi sa pre novorodencov preferovali tzv. kolísky. Ani ony však nespĺňajú všetky základné predpoklady pre správny vývoj. Dieťa je v nich uložené bokom k telu matky/nosiča a nožičky sú vystreté, čiže chýba podpora pri vývoji bedrových kĺbov. Navyše, pri slabšej zručnosti a nedokonalosti úväzu môže hlavička dieťaťa zapadnúť do šatky či prejsť do príliš veľkého predklonu, čo môže viesť k riziku zadusenia.
Pre všetky nosiče - aj šatky, aj ergonomické nosiče - je najzdravšou a najistejšou alternatívou poloha vertikálna. Táto poloha zabezpečuje správne podsadenie panvy a optimálne zakrivenie chrbtice.
Poloha pri dojčení a pre "zvedavcov"
Mnohým ženám pri dojčení pomáha práve nosenie. Odborníci a milovníci nosenia a dojčenia vymysleli zdravý kompromis, ktorý spĺňa všetky pravidlá aj pre túto požiadavku. Dieťa má byť pri dojčení otočené k telu matky, pričom ho matka drží vo fyziologickej polohe.
Obe polohy - vertikálna aj poloha pri dojčení - sa využívajú pri tzv. "zvedavcoch", teda deťoch, ktoré sú živšie, odstrkujú sa od rodičov, sú nespokojné či sa mečú, lebo majú nedostatočný výhľad. Nie je teda nevyhnutné otáčať ich tvárou od nosiaceho.
Poloha na chrbte a bočná poloha
Ďalším dôvodom, prečo si nosiči dávajú deti na chrbát, je ich váha. Pri dosiahnutí približne 9 kg a viac je pre niektorých pohodlnejšie nosiť dieťa takýmto spôsobom. Rovnako, keď si potrebujete porobiť veci v kuchyni či domácnosti.
Bočná poloha má veľkú nevýhodu v tom, že je asymetrická. Zaťažuje teda vždy len jednu časť chrbtice. Ak však nosič a dieťa túto polohu preferujú, je dobré ju používať, no strany striedať. Nemalo by tak dôjsť k zdravotným ťažkostiam.
Syndróm šikmého krku a jeho vplyv na vývoj
Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na jeho celkové prospievanie.
Pri syndróme šikmého krku je hlava dieťaťa otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu má dieťa problém ju tam udržať. Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvárová časť je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka.
Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov.
Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane.
Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa. Dieťa rozhodne nie je ohrozené tým, že by sa nechodilo. Jeho hrubá motorika je vo veku 12. - 16. mesiacov v norme, dieťa samostatne chodí. Posturálna adaptácia znamená začiatok fixácie asymetrického držania. Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa.
Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém.
Polohová plagiocefália a deformácie lebky
Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformity lebky, ktoré vznikajú počas jej rastu a sú spôsobené vonkajšími kompresívnymi silami pôsobiacimi na hlavu dieťaťa. Tieto polohové deformity môžu vznikať v rôznom časovom období. Prenatálne ich môžu spôsobiť faktory, ktoré obmedzujú priestor okolo plodu.
Postnatálne kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev. V tomto prípade sa deti rodia s normálnym tvarom lebky a polohová plagiocefália sa vyvinie ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, ktorá je zapríčinená buď perinatálnym poškodením dieťaťa, alebo nevhodným polohovaním rodičov.
Perinatálna deformácia, ku ktorej dochádza počas prechodu cez pôrodný kanál, je fyziologická, ale zvyčajne je dočasná a spontánne sa odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália tak nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov.
Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim symetriu hlavy je torticollis alebo iná svalová dysbalancia svalov krku alebo trupu.
Polohová plagiocefália, nonsynostotická plagiocefália alebo v anglickom termíne „flat head syndrome“ sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky.
Polohová plagiocefália sa vyskytuje u 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov ich života. Vyskytuje sa u 16 % detí vo veku 6 týždňov, 19 % vo veku 4 mesiacov s následnou klesajúcou tendenciou okolo 7 % vo veku 12 mesiacov až na približne 3 % vo veku 24 mesiacov.
Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený.
Pre rozvoj polohovej plagiocefálie je dôležitá taktiež prítomnosť rizikových faktorov, napríklad vek matky nad 35 rokov, mužské pohlavie dieťaťa, supinačná poloha dieťaťa v priebehu spánku aj počas dňa, stranová preferencia, vývojové oneskorenie a nižší stupeň aktivity. Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu.
Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu. Výskumy v posledných rokoch ukazujú na možnosť oneskorenia psychomotorického vývinu, deti sú menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. U týchto detí vývoj neprebieha kvalitne, pre nedostatočnú aktivitu šijového a trupového svalstva, nedostatočnú oporu o horné končatiny a obmedzenú schopnosť kontroly hlavy proti gravitácií u nich pretrváva predilekčné držanie tela.
Terapia a prevencia polohovej plagiocefálie
Terapia polohovej plagiocefálie spočíva predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa. Aktívne polohujeme v dobe spánku a hry. Postieľku umiestňujeme tak, aby bol možný prístup z oboch strán. Pokladáme hračky na opačnú stranu, podporujeme otáčanie hlavy na opačnú stranu.
Ďalšie možnosti riešenia sú prevencia, striedať polohu hlavy pri pokladaní dieťaťa v polohe na chrbte. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo v iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte. Dostatočne polohovať novorodenca na bruchu. Zo začiatku polohujeme dieťa na bruchu krátko, neskôr môžeme interval predlžovať.
Handling, pasívne uvoľňovanie, aktívna pohybová terapia a terapia pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sú ďalším riešením polohovej plagiocefálie. Handling je vhodnou súčasťou terapie, ktorou podporujeme a stimulujeme kvalitné pohybové vzory. Prevádzame ho individuálne vzhľadom k aktuálnemu stavu dieťaťa.
Z aktívnej pohybovej terapie využívame pohybové vzory z I. trimenónu, o ktorých by mala byť matka inštruovaná. Využívame exteroreceptívnu stimuláciu pre inhibíciu a facilitáciu tonusu svalových reťazcov v polohe na chrbte a v polohe na bruchu, ktoré uvoľnia skrátene svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov. Stimulácia zraku čiernobielou hračkou je taktiež veľmi dôležitá.
Optimálny vek pre terapiu pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy je od 4,5. - 14. mesiaca veku dieťaťa. U mladších detí ešte možno očakávať spontánnu úpravu.
Ako na bolesť SI kĺbov 🤯
Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený.
tags: #novorodenec #flekcno #pronacne #postavenie