Výrazným rastom a rozvojom pohybových a psychických schopností je charakteristické obdobie novorodencov a obdobie do jedného roka života. Pomaličky, ako dieťa rastie, silnejú mu svaly a zdokonaľuje sa v hlavných zručnostiach, ako sú otáčanie, jemná motorika svalov, plazenie, lozenie a okolo pol roka života sedenie.
Novorodenec má oproti dospelým najväčšiu hlavičku, dlhý trup a krátke končatiny. Pomerné zastúpenie sa s vekom postupne mení. Proporcie tela novorodenca sú značne odlišné od dospelého človeka. Novorodenec má veľkú hlavu, krátke končatiny, dlhý trup a malú tvár. Kosti sú mäkké, chrupavkovité a kosti lebky sa zrastajú až v 15. mesiaci života dieťaťa. Svalové vlákna sú tenké a dieťa má ešte zohnuté končatiny, čo je spôsobené nadmerným svalovým napätím. Mozgová kôra sa rýchlo unaví, a preto potrebuje veľa spať. Novorodenec prespí v priemere 20 hodín denne. Reaguje najmä na dotykové podnety, potrebuje byť hladkané a príjemný mu je pokojný ľudský hlas. Už aj v tomto období sa vytvárajú pamäťové stopy, učí sa rozoznávať príjemné a vyhýbať sa nepríjemnému.
Počas deviatich mesiacov v matkinom brušku sa vytvára aktívny kontakt medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa nazýva vnútromaternicová väzba. Táto väzba je realizovaná cez pupočníkovú šnúru, cez ktorú prúdia živiny, minerály, hormóny, ale aj nežiaduce látky. Je vedecky dokázané, že v období prenatálneho vývoja vznikajú pamäťové stopy. Po narodení sa dieťa musí prispôsobovať novým podmienkam, ako je samostatné dýchanie, prijímanie potravy a vylučovanie.
Čo si všímať na bábätku z ortopedického hľadiska?
Na Slovensku novorodencov v pôrodnici alebo krátko po pôrode vyšetruje spravidla aj ortopéd. Ortopéd bežne sleduje:
- Súmernosť tela
- Tvar hlavy
- Držanie končatín
- Uloženie a pohyblivosť bedrových kĺbov
Uloženie a pohyblivosť bedrových kĺbov overuje aj sonografickým vyšetrením.
Najčastejšie ortopedické postihnutia u novorodencov
Najčastejšími ortopedickými postihnutiami už v novorodeneckom veku sú asymetrické postavenie hlavičky, deformity nôh a poruchy vývoja bedrových kĺbov.
Najčastejšie ochorenia s dedičnou tendenciou zaraďujeme:
- Vývojovú dyspláziu bedrového kĺbu, ktorá býva predovšetkým u dievčat.
- Vrodenú deformitu nohy, ktorá sa vyskytuje častejšie u chlapcov.
- Skoliózu, ktorá je hlavne u dievčat.
Vrodená plochá noha sa vyskytuje len veľmi zriedka.
Tvar hlavičky novorodenca
Existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú tvar lebky. Niektoré z nich sa uplatňujú pred narodením dieťaťa a iné až po jeho narodení. Najdôležitejšími faktormi meniace tvar lebky po narodení patrí spôsob vedenia pôrodu. Lekári potvrdzujú, že krajšiu, lepšie tvarovanú lebku majú novorodenci, ktorí sa narodili spontánne, to znamená prirodzenou cestou.
Tvar lebky sa formuje predovšetkým prechodom cez pôrodné cesty. Ak sa dieťatko predčasne narodilo alebo malo nedostatok miesta v maternici, môže vzniknúť asymetria lebky. Lebka je na jednej strane sploštená a má nepravidelný tvar. Následne, ak dieťa nie je liečené a polohované, vzniká aj nesúmernosť tváre. Ďalším dôvodom, ktorý môže spôsobiť asymetriu lebky a tváre dieťatka, je skrátenie krčného svalu. Poškodenie počas pôrodu je veľmi častou príčinou skrátenia tohto svalu u novorodencov. Takéto dieťatko potrebuje sústavnú rehabilitáciu, jednoduché, ale pravidelné opakovanie cvičenia a umiestnenie hlavičky. Najdôležitejšie je neukladať hlavičku len na jednu stranu, prihovárať sa dieťaťu, podávať mu hračky a smerovať podnety tak, aby bolo nutné otáčať hlavičku proti skrátenej strane.
Nehybnosť hornej končatiny novorodenca
Niekedy môže dojsť k vzniku pôrodného poranenia. Ak dieťatko bezprostredne po narodení nevie spontánne meniť polohu hornej končatiny, je potrebné vylúčiť zlomeninu ramennej alebo kľúčnej kosti, alebo poranenie nervov inervujúcich svaly hornej končatiny. Najčastejšie ide o jednostranný nález. Spôsob liečby pri zlomeninách závisí od lokalizácie a polohy, pričom lehota zhojenia je na rozdiel od dospelých iba niekoľko dňová.
Tvar a postavenie chodidiel novorodenca
Uložením dieťaťa v maternici je ovplyvnená noha novorodenca. Hneď krátko po narodení nadobúda prirodzené postavenie, prsty sa vystierajú a chodidlo sa dostáva do kolmého postavenia k predkoleniu. Ak neprirodzené postavenie chodidla pretrváva, je vhodné sa poradiť s ortopédom, ktorý určí, či ide o ľahkú, alebo závažnú deformitu.
Ľahšie poruchy postavenia nôh
Deformita nôh, ktorá vznikne pre nedostatok priestoru počas vývinu dieťaťa v maternici, možno označiť za ľahšie postihnutie. Táto chyba je napraviteľná. Pomôže pri nej jednoduché cvičenie a masáže nožičky, ktoré podľa poučenia lekárov mamička vykonáva niekoľkokrát denne, zväčša pri hre s dieťatkom. Deformita sa napraví počas niekoľkých týždňov.
Vážnejšie postihnutie nôh
Najčastejším postihnutím nohy novorodenca je „konská noha“, ktorá sa zväčša vyskytuje u chlapcov. Obidve nohy dieťatka sú akoby stočené do kornúta. V dnešnej dobe najmodernejším a veľmi účinným spôsobom liečby je sadrovanie. Približne po 4 - 6 týždňoch sa formovaním nohy dosiahne optimálny tvar. Liečba si vyžaduje trpezlivý prístup nielen lekára, ale aj rodičov, lebo aj napriek peknému výsledku po odstránení sadry sa môže deformita vrátiť.
Tvarovanie chrbtice dieťaťa od narodenia
Novorodenci majú chrbticu, ktorá sa prispôsobuje podložke, je plastická. Kopíruje podklad, na ktorom dieťa leží. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby sa ponaťahovalo, a tým podporovať jeho prirodzený vývin. Za prirodzený vývin chrbtice u zdravého dieťaťa zodpovedá najmä svalová kondícia. Keď má dieťa slabé svaly a zníženú svalovú silu, svalový korzet uňho dostatočne nefunguje. V takom prípade pomôže rehabilitačný lekár, ktorý poradí správny druh cvičení a vhodný pohybový režim.
Normálne zakrivenie chrbtice:
- Krčná lordóza: 20-40 stupňov
- Hrudná kyfóza: 20-40 stupňov
- Drieková lordóza: 40-60 stupňov
- Krížová kyfóza: krížová kosť má kyfotickú krivku
Keď sa dieťatko narodí, jeho chrbtica sa nachádza v stave totálnej kyfózy (total kyphosis). To znamená, že dieťa má chrbátik typicky schúlený do kĺbka a jeho chrbtica pripomína písmeno "C". Ide o základné zakrivenie, ktoré je kyfotické, a teda chrbtica je prirodzene prehnutá dozadu. Svaly, ktoré napomáhajú udržiavať chrbticu vzpriamenú, nie sú zatiaľ natoľko vyvinuté, aby plnili svoju funkciu (dieťatko samé nedokáže držať vzpriamene hlavičku, rodič mu ju pri držaní podopiera).
Prvá časť chrbtice, ktorá sa pomaly vo vývoji dieťatka začína vyrovnávať, je jej horná (krčná) časť. V období okolo 3. - 4. mesiaca života, keď sa dieťatku postupne posilnia svaly v tejto časti chrbtice a dieťa je schopné samo držať hlavičku, zakrivenie tejto časti chrbtice (kyfóza) sa pomaly vyrovnáva, až sa nakoniec mierne prehne dozadu - cervikálna (krčná) lordóza (cervical lordosis). V ďalšom období, približne okolo 8. - 10. mesiacov, keď sa už dieťatko samé dokáže posadiť, sú svaly v oblasti strednej (hrudnej) časti chrbtice natoľko silné a spevnené, že dokážu pekne podopierať chrbát dieťaťa. Chrbtica v tejto časti ostáva naďalej zakrivená, hovoríme tomu hrudná kyfóza (thoracic kyphosis). Nakoniec, okolo 1 roka (zvyčajne v období medzi 12. - 18. mesiacom života dieťatka), keď už dieťatko dokáže samé chodiť, dochádza k narovnaniu v oblasti spodnej (driekovej) časti chrbtice a následne k jej prehnutiu dozadu - lumbálna (drieková) kyfóza (lumbar lordosis). Pozorujeme typický S-kovitý tvar chrbtice, svaly dieťaťa sú už natoľko silné, že dokážu udržať telo vo vzpriamenej pozícii a podopierajú celý chrbát.
Čomu sa vyhýbať pri vývine chrbtice?
V období, keď dieťa nemá pripravené svaly, je nevhodné ho dávať sedieť. Vtedy sa vlastne hompáľa z boka na bok a pri dlhodobom preťažovaní môže vzniknúť chybné zakrivenie chrbtice. Nevhodné je aj to, keď je dieťa príliš kŕmené a obézne. Tým tiež vytvárame predpoklad na väčšiu záťaž na jeho chrbticu.
Nie je vhodné podkladanie hlavy akoukoľvek podložkou na to, aby sa chrbtica dieťaťa správne vyvíjala. Rizikom je vnorenie tváričky a obmedzenie dýchania, ale aj nepriaznivé pôsobenie na vývin krčnej chrbtice. Ak je potrebné dostať hlavičku do vyššej polohy, dosiahneme zvýšenú polohu podložením celej podložky.
Chyby pri manipulácii s dieťatkom:
- Nedržať dieťatko vo zvislej polohe, kým samo nesedí (cca v 9. mesiaci).
- Nechytať bábätko za krk.
- Neustále neprekladať dieťa na jednu stranu, striedať ruky pri jeho držaní.
Hlavička ako najťažšia časť tela tlačí na celú chrbticu, dieťa nemá tzv. posturálnu stabilitu a je vyosené - vykrivené do strán. Takéto držanie mu dáva nesprávne informácie o zapájaní svalov, provokuje sa viac záklon, zapažovanie ručičiek, dieťatko je napätejšie a táto poloha môže nepriaznivo ovplyvniť celý nasledujúci psychomotorický vývin.
Niekedy môže dojsť k vzniku pôrodného poranenia. Ak dieťatko bezprostredne po narodení nevie spontánne meniť polohu hornej končatiny, je potrebné vylúčiť zlomeninu ramennej alebo kľúčnej kosti, alebo poranenie nervov inervujúcich svaly hornej končatiny.
Nosenie detí: Mýty a realita
Ak sa to s upevnením bábätka nepreháňa v zmysle dlhého zafixovania dieťaťa v jednej polohe, tak nosiče sú na prenášanie detí prospešné. Zdravému dieťaťu nemôžu uškodiť, naopak, privinutie k matke má aj pozitívny psychologický efekt. Dieťa vníma vôňu a teplo matky, ako aj tlkot jej srdca.
Jedným z najbežnejších mýtov, ktoré sprevádzajú nosenie detí v šatke či inej ergonomickej pomôcke sa týka poškodzovania chrbtice dieťaťa. Tvrdenie, že deti si potrebujú od narodenia chrbátik narovnávať a šatka im to nedovoľuje, je nesprávne. Dieťatko v maternici je schúlené vo svojej typicky embryonálnej polohe, nazývanej fyziologickou polohou. Táto poloha, alebo tiež tzv. abdukčno-flekčná poloha, je anatomická poloha, s ktorou sa novorodenec rodí a v ktorej zotrváva do istého času, kým jeho chrbtica neprejde jednotlivými štádiami vývoja a nenadobudne obe S-kové ohnutia.
Šatka a vhodný ergonomický nosič rešpektujú a podporujú prirodzený vývoj chrbtice dieťatka v každom vývinovom období. Keď nosíme novorodenca, je potrebné zabezpečiť, aby sme šatku alebo chrbtovú opierku nosiča viedli až nad úroveň krčnej chrbtice. Ideálne by mal horný lem šatky, resp. horná časť chrbtovej opierky siahať približne do výšky ušných lalokov dieťatka. Týmto spôsobom dieťatku zabezpečíme dostatočnú oporu v tejto časti chrbtice a zaručíme mu zdravé a komfortné nosenie.
Čo však chrbtici dieťatka neprospieva, respektíve nepodporuje a nerešpektuje jej normálny vývoj, je nosenie v tzv. klokanke. Mnohé klokanky majú vystuženú chrbtovú opierku, ktorá nepodporuje kyfotické "céčkové" zakrivenie chrbtice malého bábätka. Kvôli pevnej vystuženej chrbtovej opierke bábätko nemá šancu, aby sa prispôsobila jeho guľatému chrbátiku. Naopak, vystužená opierka klokanky núti jeho chrbátik k neprimeranému vystieraniu sa, ba núti ho prehýbať sa až do tzv. luku. Toto rozhodne bábätku neprospieva.
Nosič Sestrice Carrier ONE – Návod na nosenie vpredu
