Výživa detí je pre rodičov vždy prioritou. V súvislosti s plnotučným mliekom existuje množstvo názorov a odporúčaní. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto tému na základe odborných poznatkov a praktických skúseností.
Materské mlieko: Ideálna voľba pre novorodenca
Pre dieťa je najprirodzenejšie a najlepšie, ak môže piť materské mlieko. Materské mlieko je ideálne prispôsobené potrebám dieťaťa a obsahuje všetky potrebné živiny, vitamíny, minerály a protilátky, ktoré podporujú jeho rast, vývoj a imunitu. Obsahuje sacharidy ako zdroj energie, tuky pre vývoj zraku a mozgu a bielkoviny ako stavebné kamene pre rast. Materské mlieko je vyrábané na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa. Obsahuje aj vitamíny, minerály, hormóny a bioaktívne látky. Ak dojčenie nie je možné, umelé mlieko je vhodnou alternatívou.
Prvé štyri mesiace života by malo dieťa dostávať výhradne mliečnu výživu, a to najlepšie materské mlieko, prípadne umelé mlieka určené pre najmenšie deti. Hovoríme o nich tiež ako o počiatočných mliečnych formulách. Prípadne možno na základe odporúčania lekára voliť mliečne formuly pre deti so špecifickými ťažkosťami: antirefluxovú, so zníženým obsahom laktózy, so štiepenou bielkovinou. Je pritom zbytočné podávať takzvané hypoalergénne mlieka deťom, ktoré nemajú žiadne problémy ani nehrozí, že by ich zdedili, nemá to profylaktický účinok.
Kedy začať s kravským mliekom?
Dnešná medicína odporúča, aby deti do jedného roka nedostávali bežne kravské mlieko. Kravské mlieko je určené pre teliatka, nie pre mláďatá ľudí. Obsahuje príliš veľa a príliš ťažko stráviteľných bielkovín, ktoré pri tak malom dieťati zatažujú obličky. Naopak, má málo dôležitého vitamínu D, ktorý je zásadný pre vybudovanie pevných kostí. V kravskom mlieku je aj málo železa. Detské telíčko ešte nie je pripravené na mlieko takých parametrov, aké má kravské mlieko, zbytočne mu tým zaťažíte organizmus. Aj kedysi, keď dieťa nemalo mamičku, sa najprv hľadalo v rodine, kto by ho mohol odkojiť, ak nebolo, dávalo sa kozie mlieko a nie kravské, asi na to bol nejaký dôvod.
Od ukončeného prvého roka života môže dieťa dostávať kravské mlieko, najlepšie plnotučné. Pokiaľ však rodičia naďalej preferujú umelé mlieko s konštantným obsahom vitamínov, železa a bielkovín, nie je to problém a môžu v jeho užívaní pokračovať. Dôležité je, aby ho volili s ohľadom na vek a aktuálnu hmotnosť dieťaťa.
Plnotučné vs. nízkotučné mlieko: Čo vybrať?
Ak v rámci mliečnych výrobkov budete podávať kravské mlieko, vždy vyberajte plnotučné. Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky, pretože cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý, navyše je známeno, že obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky. Cholesterol je zložka bunkových membrán, ak ho telo nemá, netvorí nové bunky, teda nerastie.
Po treťom roku môžu rodičia, naopak, zaraďovať aj nízkotučné výrobky. Obsahujú rovnaké množstvo vápnika, pozor však, aby neboli zbytočne zahusťované škrobom alebo dosladzované, mimoriadne nevhodné sú umelé sladidlá. Odstredené mlieko je nevhodné, aj v plnotučnom je len jeden a pol percenta tuku.
Ako podávať mlieko a mliečne výrobky
Mlieka by dieťa malo piť menej a menej. Tak či tak by pre deti po roku už mlieko nemalo byť hlavnou súčasťou stravy, ale len jej doplnením v množstve asi 300 až 330 mililitrov za deň. Ak dieťa pije liter mlieka denne, nemá dosť priestoru na to, aby prijímalo pestrú stravu. Často je to tým, že dostáva mlieko z fľašky, chutí mu tak a nechce sa ho preto vzdať.
V troch rokoch je to pritom vyslovene rizikové pre zuby, zvyšuje sa predpoklad vzniku zubných kazov, navyše také množstvo tekutiny bohatej na bielkoviny zaťažuje ľadviny. Dieťa by preto pri smäde malo piť vodu, prípadne iné nápoje, mlieko je potrebné brať skôr ako potravinu. Ak je váš potomok zvyknutý piť dokonca kakao, ráno sa to dá prepáčiť, no večer by ho dostávať nemal, rovnako pre riziko zubného kazu.
Dávajte preto dieťatku aj jogurty, tvaroh a syry s nižším obsahom soli. Ak ide o bežné mlieko, odporúčame siahnuť po tom s označením bio, naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Vhodné nie je ani čerstvé mlieko z automatov, pretože až na výnimky nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy.
Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, no nie topené, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Vyhnúť by ste sa mali aj plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvarohu, predovšetkým u detí do jedného roka, obsahujú totiž príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich ľadviny. Výhodou tvrdých syrov je, že ich môžete podávať viacerými spôsobmi - môžete ich napríklad nastrúhať alebo nakrájať na malé kúsky a deti ich môžu jesť rukami ako takzvané finger food. Pre dojčatá či batoľatá je to zaujímavé oživenie jedálneho lístka, učia sa žuvať, hrýzť, prehĺtať, čo sú základné schopnosti, ktoré posilňujú ich stravovacie návyky.
Starostlivosť o dieťa a jeho vývoj: Kedy dať dieťaťu plnotučné mlieko
Mliečne alternatívy
Rastlinné mlieko ako napríklad sójové, ryžové, kokosové, mandľové, ovsené či kešu mlieko sú priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Preto nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Rastlinné mlieko môže dieťa piť až po ukončení 1. roku života. No ani po ukončení 1. roka dieťa rastlinné mlieko vôbec nepotrebuje, nakoľko ide o dochutené mlieko.
Kozie a ovčie mlieko má iné zloženie než kravské. Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského. Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.
Príprava a bezpečnosť mlieka
Aby ste dieťatku podávali správne množstvo mlieka, vždy si prezrite tabuľku uvedenú na obale, kde je správne dávkovanie v konkrétnom veku presne vypočítané. Mlieko nikdy nepripravujte do zásoby na neskôr ani ho druhý raz neohrievajte. Vždy ho pripravujte tesne pred podávaním. Namiešajte ho s balenou dojčenskou vodou, ktorú zohrejete na teplotu 37 - 40 °C. Skôr než fľašu podáte dieťaťu, nezabudnite vyskúšať, či mlieko nie je príliš horúce. Myslite aj na to, aby fľaša bola naozaj čistá. Už nie je potrebné vyvárať fľaše a cumle pred každým pitím, ako ste to robili, keď vaše dieťatko bolo v dojčenskom veku.
Trvanlivým mliekom sa nazýva kravské mlieko, ktoré sa v mliekarni zahreje na veľmi vysokú teplotu. Ide teda o mlieko zahriate na vysokú teplotu. Trvanlivé mlieko má oproti čerstvému mlieku veľa výhod: Možno ho dlhšie držať, je lacnejšie a je ľahšie stráviteľné. Svojím obsahom vitamínov a minerálnych látok sa od čerstvého mlieka takmer nelíši. Krátkym zahriatím na vysokú teplotu trvanlivé mlieko čiastočne stratí vitamíny B12, B1, B2 a kyselinu listovú, ktoré sú citlivé na teplo. Dôležitý minerál vápnik, mliečny tuk a laktóza však nie sú postihnuté a sú k dispozícii v rovnakej miere ako pri čerstvom mlieku. Otvorené balenie trvanlivého mlieka je však potrebné uchovávať v chladničke a spotrebovať do niekoľkých dní.
Mlieko a staršie deti
Školáci a adolescenti mlieko, samozrejme, môžu piť tiež, ale skôr len ako občasné spestrenie stravy, napríklad na raňajky. Zástancovia štandardnej medicíny považujú jeho konzumáciu v detstve a dospievaní za prospešnú, ako prevenciu rednutia kostí v budúcnosti. Ide však predovšetkým o mliečne výrobky vo všeobecnosti, mlieko preto môžu plnohodnotne nahradiť napríklad spomínané syry, podľa možnosti menej tučné, ktoré sú tiež dobrým zdrojom vápnika a bielkovín.
tags: #novorodenec #plnotucne #mlieko