Otázka, ktorú si kladú mnohí, je, či mať či nemať deti. Toto rozhodnutie môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane environmentálnych obáv a túžby po udržateľnom živote. V kontexte klimatickej krízy sa čoraz viac ľudí zamýšľa nad dôsledkami svojho rozhodnutia pre budúcnosť planéty.
Environmentálne dilemy a rozhodnutie nemať deti
Súčasná klimatická kríza vyvoláva u mnohých ľudí obavy z preľudnenia a negatívneho vplyvu ďalšej generácie na životné prostredie. Konzumácia mäsa, cestovanie autom či lietadlom sú činnosti, ktoré najviac zaťažujú našu planétu. Podľa štúdie vedcov zo švédskej univerzity v Lunde, mať deti je to najničivejšie, čo môže človek urobiť pre životné prostredie.
Environmentálne obavy zohrávajú veľkú rolu pri rozhodovaní, či mať dieťa. Ľudia majú obavy z preľudnenia a z toho, že dieťa spôsobí škody na životnom prostredí. Iných zas znepokojuje privádzanie dieťaťa do znečisteného a preplneného sveta. Filozofické hnutie antinatalizmu zastáva názor, že každý narodený človek je odsúdený na utrpenie a na spôsobovanie utrpenia okolitému svetu. Problém vidia zástancovia hnutia v dnešnej spoločnosti, ktorá plodenie detí príliš oslavuje, a to bez dôkladného zváženia následkov pre už tak preľudnenú planétu.
„Preľudnenosť, zmena klimatických podmienok a s tým súvisiaci nedostatok vody, jedla, živej pôdy, dezertifikácia, pesticídy. To sú hlavné dôvody, prečo som sa rozhodla nemať deti. Ľudstvo má vysoké nároky na život, a pritom poškodzuje a znečisťuje všetko okolo seba,“ uvádza sa v jednom z príkladov.
Ďalším hnutím, ktoré preferuje nemať deti, je Green Inclination - No kids (GINK). Ide o skupinu párov a jednotlivcov, ktorí chcú prispieť k riešeniu environmentálnej krízy. K hnutiu GINK sa hlási aj niekoľko hollywoodskych hviezd. Za najvýraznejšiu osobnosť sa však považuje speváčka Miley Cyrus, ktorá je známa ako vegánka a aktivistka.
Demografické trendy a prognózy
Ľudstvo čelí bezprecedentnému populačnému rastu, ktorý nemá v ľudskej histórii obdobu. Tento rast, respektíve ním spôsobené preľudnenia, ohrozuje nielen ľudstvo, ale aj život na tejto planéte. Rapídny populačný rast sa v súčasnosti odohráva a do konca tohto storočia bude najhorší v Afrike, prevažne subsaharskej.
Je nutné si uvedomiť, že životné prostredie nemá hranice a čo sa deje v jednom regióne, ovplyvní i ostatné regióny. Rast svetovej populácie by mohol dosiahnuť vrchol okolo roku 2100, keď sa celkový počet obyvateľov planéty priblíži k 11 miliardám. Organizácia odhaduje, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov sveta zo súčasných 7,7 na 9,7 miliardy. Ešte v roku 2017 sa predpokladalo, že do roku 2100 dosiahne úroveň okolo 11,2 miliardy.
Očakáva sa, že viac než polovica prírastku svetovej populácie do roku 2050 bude pripadať na deväť krajín: Indiu, Nigériu, Pakistan, Konžskú demokratickú republiku (KDR), Etiópiu, Tanzániu, Indonéziu, Egypt a Spojené štáty.
| Rok | Počet obyvateľov (miliardy) |
|---|---|
| Súčasnosť (2024) | ~8.1 |
| 2050 | ~9.7 |
| 2100 (odhad) | ~11.0 |
Nuda ako nástroj rozvoja dieťaťa
Okrem environmentálnych a demografických faktorov existujú aj iné dôvody, prečo sa ľudia rozhodnú nemať deti. Jedným z nich je aj diskusia o úlohe nudy v detskom rozvoji. V súčasných spoločenských štandardoch má nuda zlú povesť. Mnohí rodičia nechcú ani len počúvať o tom, aby sa ich dieťa aspoň pár minút denne nudilo.
V dnešnej dobe majú rodičia veľké množstvo možností, ako zaujať svoje dieťa. V snahe zabezpečiť čo najlepší rozvoj dieťaťa plánujú takmer každú minútu počas dňa. Krúžky, animačné programy, kurzy zapĺňajú ich voľný čas. Aj počas prázdnin si majú z čoho vyberať. Súčasný trend je taký, že takmer v každom hoteli, na každom kúpalisku či v inom sektore fungujú animátori, ktorí sú pripravení sa o deti postarať. Organizovaná zábava jednoznačne prevláda nad tou voľnou.
Odborníci však tvrdia, že svoje opodstatnenie v živote dieťaťa má aj voľná hra a nuda. Čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Ticho a čas na pokojné premýšľanie sú pre dieťa rovnako dôležité ako iné aktivity. Nuda je zároveň motivujúca. Privádza deti k originálnym myšlienkam a činom. Umožňuje im v tichu objavovať svoje skutočné záujmy. Ak sú deti pohltené naplánovanými aktivitami či sledovaním televízie, nikdy nezačujú volanie svojho srdca. Nuda im toto umožní.
Keď sú deti menšie, jednoduchšie si nájdu niečo, s čím sa zahrajú alebo čo budú v okolí skúmať. S cudzími deťmi sa na ihrisku ľahšie spriatelia. So staršími deťmi je to však už horšie. Nudu zabíjajú najčastejšie zapnutím televízie, surfovaním na internete alebo hraním počítačových hier. A to je chyba. Aj staršie deti nutne potrebujú nudu, ale na to, aby dokázali prichádzať samy s originálnymi myšlienkami, vytvoriť si vlastný plán, ako svoj čas využiť.
Umenie nudy | Kelly Cleeve | TEDxLangleyED
Výhody nudy pre deti:
- Nuda zvyšuje toleranciu frustrácie: Jednoducho povedané, frustračná tolerancia znamená, že dieťa má osvojenú schopnosť zvládať emócie, a to najmä tie nepríjemné, ako je úzkosť, podráždenosť a mrzutosť. Naučiť dieťa budovať toleranciu voči frustrácii mu umožní zvládnuť veľa vecí v živote. Nuda pomáha formovať u dieťaťa trpezlivosť, schopnosť čakať, neprepadať hnevu, keď všetko nefunguje hneď tak, ako si to dieťa predstavuje. Dieťa sa pomocou nudy učí, že niektoré veci nefungujú okamžite a svet sa netočí iba okolo neho.
- Nuda podporuje kreatívne myslenie a rozhodovanie: Keď má dieťa presne rozvrhnutý svoj voľný čas, správa sa predvídateľne, je produktívne a umožňuje mu to lepšie sa sústrediť. Čo mu však v týchto situáciách chýba, sú rozhodovacie schopnosti. Dieťa si nemusí lámať hlavu nad tým, ako čo bude robiť vo voľnom čase, pretože všetko je vopred naplánované. Poskytnutie priestoru pre nudu podporuje kreatívne myslenie a schopnosť riešenie problémov.
- Nuda buduje identitu: Dieťa, ktoré dostane priestor rozhodnúť sa, čo chce robiť, si buduje vlastnú identitu. Rodičia často zapájajú svoje deti do mnohých aktivít (šport, krúžky, mimoškolské aktivity...). Cieľom je vystaviť dieťa mnohým alternatívam a umožniť mu rozhodnúť sa, ktorá ho baví najviac. Je to dobrý nápad, ale prináša to aj možné obmedzenia a orientáciu len určitým smerom.
Rodičovstvo: Vedomá voľba a osobný rast
Otázka rodičovstva nie je podobná diskusii o tetovaní, kde môžeme hovoriť o vkuse, štýle či trendoch. Deti nie sú módnym doplnkom, ale zásadnou súčasťou života. Skutočne nevieme, ako sa žije s deťmi, kým sa nestaneme sami rodičmi - dovtedy máme iba predstavy, ktoré sa môžu ukázať ako blízke realite, alebo úplne odlišné.
Často sa spomínajú ekonomické dôvody, no rodičovstvo nie je v prvom rade o peniazoch. Deti potrebujú predovšetkým čas, energiu a blízkosť. Materiálne zázemie je dôležité, ale nie je rozhodujúce - duševné a vzťahové bohatstvo je to, čo ich formuje. Nie je nutné byť dokonalým rodičom. Mnohí z nás majú svoje slabosti a nedostatky, a napriek tomu dokážu deťom odovzdať lásku a pocit prijatia. Rodičovstvo nie je otázkou dokonalosti, ale skôr vôle a otvorenosti - človek to buď cíti, alebo necíti.
Ľudia často hľadajú v deťoch zmysel života. Pravdou je, že ten môže prísť aj inak - niekedy nečakane, niekedy odlišne, ako sme si vysnívali. Pre niekoho je rodičovstvo obrovským darom, pre iného ťažkou skúškou. A to je normálne. Rovnako je však úplne legitímne deti nemať. Rozhodnutie zostať bezdetným môže byť vedomá voľba, alebo jednoducho súhra okolností.
Téma rodičovstva je niekedy citlivá. Niekoho otázky typu „Kedy budeš mať deti?“ neurazia, iných však môžu bolieť - najmä ak sa s vlastným rozhodnutím ešte len zmierujú. Preto stojí za to vnímať citlivosť druhých a pýtať sa s rešpektom, alebo radšej nechať otázku na nich. Zároveň však nie je potrebné robiť z nej horúcu kašu, ktorej sa vždy treba vyhýbať.
Mať či nemať dieťa nie je logická úloha, ktorú treba vyriešiť. Je to skôr citová a existenciálna skúsenosť, ktorá každému prinesie niečo iné. Niektorí nájdu naplnenie v rodičovstve, iní v partnerstve, priateľstvách, práci alebo v tvorbe. Dôležité je menej porovnávať a viac vnímať vlastné pocity. Rodičovstvo ani bezdetnosť nie sú meradlom hodnoty človeka.
V dnešnej dobe sa čoraz viac stretávame s trendom, ktorý rodičovstvo spochybňuje alebo odkladá do neskutočna. Nie preto, že by ľudia nechceli lásku alebo blízkosť, ale skôr preto, že sa boja zodpovednosti či straty komfortu. Deti dokážu otvoriť nové vrstvy života - priniesť smiech, hru, spontánnosť aj schopnosť pozerať sa na svet nanovo. Možno teda stojí za to, aby sme k rodičovstvu nepistupovali ako k móde či trendu, ale ako k možnosti, ktorá je prirodzenou súčasťou ľudského života. Nie každý ju využije, a to je v poriadku.
