Zdravotnícki pracovníci Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) absolvovali špecializované bezpečnostné školenie zamerané na ochranu pri takzvanom útoku na mäkký cieľ. Cieľom tohto školenia je pripraviť zdravotníkov na zvládanie náročných a vypätých situácií, s ktorými sa môžu stretnúť pri výkone svojej práce.
Riaditeľ NÚDCH Peter Bartoň zdôraznil, že príprava zdravotníkov na takéto situácie je v súčasnosti mimoriadne dôležitá, vzhľadom na narastajúci počet útokov nielen na zdravotníkov, ale aj v spoločnosti ako celku. "Považujeme za veľmi dôležité pripraviť našich zdravotníkov, zvlášť v súčasnosti, keď narastá počet útokov nielen na zdravotníkov, ale aj v spoločnosti, na zvládanie náročných situácií, s ktorými sa stretávajú pri výkone svojej práce," uviedol.
Školenia sú navrhnuté tak, aby účastníci riešili konkrétne situácie a scenáre spolu s odborne spôsobilými lektormi. Tí dokážu nebezpečné situácie zinscenovať a vtiahnuť zdravotníkov do deja ako aktívnych účastníkov a riešiteľov.
Počas školenia dostali zdravotníci aj praktické návody, ako predvídať riziko, analyzovať situáciu, zhodnotiť neštandardné znaky v záťažových situáciách a správne používať obranné mechanizmy. Tieto zručnosti sú kľúčové pre ich bezpečnosť a schopnosť reagovať adekvátne v kritických momentoch.
Zdravotníci ako ľahký cieľ
Primár oddelenia urgentného príjmu NÚDCH Marcel Brenner poukázal na špecifické riziko, ktorému čelia zdravotníci. "Zdravotníci sú vzhľadom na svoju prácu ľahkým terčom pre útočníka a zároveň majú vždy tendenciu pomáhať zraneným, čo môže byť pre nich v kritických situáciách mimoriadne rizikové," vysvetlil.
Zdravotníci sa učia byť pripravení nielen na fyzické napadnutie, ale aj na nečakané vzplanutie útočníka. "Môže to byť napríklad útok aktívnym strelcom, ktorý útok pripravuje, ale môže to byť aj vyústenie rutinnej dennej situácie do útoku človeka, u ktorého vzplanie hnev a pomstychtivosť," doplnil Brenner.
Na oddelení urgentného príjmu sa zdravotníci takmer denne stretávajú s verbálnymi útokmi a vyhrážkami, ktoré môžu ľahko prerásť do fyzického útoku. V tých najviac vypätých situáciách musia neraz riešiť konflikty privolaním polície.
Safetic kurzy: Diizokyanáty - A: Všeobecná odborná príprava
Obavy z útokov v spoločnosti
Školenia v NÚDCH reagujú na celkový trend nárastu útokov v spoločnosti. Okrem zdravotníkov sa problém týka aj inštitúcií ako sú školy. Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia až 70 percent populácie považuje za najväčšiu hrozbu šikanu medzi žiakmi. Agresivita voči pedagógom je vnímaná ako hrozba 50 percentami respondentov.
Zaujímavým zistením prieskumu je, že napriek týmto číslam, väčšina populácie stále vníma školy ako bezpečné miesta, pričom rodičia detí sú o tom presvedčení viac ako ľudia bez detí. Analytik NMS Mikuláš Hanes vysvetľuje, že zatiaľ čo bežní ľudia čerpajú informácie najmä z médií, rodičia vychádzajú z každodennej skúsenosti so školou svojho dieťaťa.
V posledných rokoch sa vnímanie verejnosti zmenilo aj v súvislosti s ozbrojenými útokmi. Až 38 percent populácie dnes považuje ozbrojené útoky z radov študentov za reálne ohrozenie, hoci donedávna boli takéto incidenty známe skôr zo zahraničia.
Obranné mechanizmy ako reakcia na záťaž
Obranné mechanizmy predstavujú prirodzenú reakciu organizmu na nadmernú záťaž, chrániac ho pred poškodením. V kontexte útokov a násilia môžeme identifikovať rôzne prejavy:
- Hostilita a agresia: Správanie zamerané na ublíženie, poškodenie niekoho alebo niečoho. Prejavuje sa zlosťou, averziou a následnou agresivitou voči jedincovi alebo skupine.
- Regresia: Ústup do nižšej vývinovej fázy, k infantilnému správaniu, keď sa jedinec správa neadekvátne svojmu veku.
- Rezignácia: Stiahnutie sa zo situácie po jednom alebo opakovanom neúspechu, keď jedinec prestáva investovať energiu do dosahovania cieľa.
- Únik: Pokus o odmietnutie reality, v ktorej jedinec zažil neúspech, zlyhanie alebo poníženie. Riešenie situácie sa odkladá, uniká sa do snov a fantázie.
- Racionalizácia: Hľadanie racionálnych, prijateľných zdôvodnení pre zlyhanie alebo presviedčanie seba, že riešenie situácie nie je potrebné.
- Bagatelizácia: Zľahčovanie cieľa a jeho dôležitosti v dôsledku nesplnenia očakávania.
- Kompenzácia - sublimácia: Ak sa nedarí dosiahnuť primárny cieľ, jedinec si zvolí náhradný cieľ a povýši ho nad iný.
- Fantázia: Snívanie o dosiahnutí cieľa bez konštruktívneho konania smerujúceho k jeho realizácii.
- Identifikácia: Stotožnenie sa s iným jedincom, často s vodcom, čo vedie k strate vlastnej identity a zodpovednosti.
- Popieranie nepriaznivého faktu: Odmietanie pripustiť realitu a nepripravovanie sa na novú situáciu, podobne ako "pštrosia stratégia".
Zmyslom týchto reakcií je odstránenie úzkosti a napätia. Obranné mechanizmy majú dôležitú funkciu, najmä v detstve, keď umožňujú úspešnejšie riešiť problémy a vyrovnať sa so záťažou. Jedinec podvedome upravuje vonkajšiu realitu tak, aby bola pre neho únosná, čím si konštruuje vlastný, obranný svet.
Frustračná tolerancia
Kľúčovou kategóriou pri zvládaní frustrácie je frustračná tolerancia. Ide o individuálnu kapacitu odolávať záťaži bez neadekvátnych reakcií a bez nedôvery vo vlastné schopnosti. Odolnosť voči frustrácii je schopnosť zdolávať záťaž bez vážnejších porúch a neprimeraných reakcií. Zóna tolerancie frustrácie predstavuje rozmedzie, v ktorom jedinec znáša frustrácie bez vážnejších škôd.
Nízka frustračná tolerancia je často spojená s konfliktným, agresívnym správaním, neochotou akceptovať nariadenia a neustálym odporom. Tento jav sa môže prejavovať u detí z rodín s nestabilným partnerským vzťahom, kde dochádza k častým konfliktom, alebo u detí z rodín nezamestnaných či rodín zažívajúcich traumu.
Vojny, konflikty a pandémie môžu prinášať ekonomický prepad, strach o istoty a existenciu, čo ďalej zvyšuje napätie a potrebu efektívnych obranných mechanizmov. Opakované sledovanie správ o vojnách a konfliktoch môže zvyšovať stres a zhoršovať príznaky úzkosti či depresie, najmä u zraniteľných jedincov s existujúcimi psychickými problémami, traumou alebo vysokou citlivosťou na neistotu.
Je dôležité rozlišovať medzi normálnou emočnou reakciou na nenormálnu situáciu a psychickou poruchou. Smútok, nepokoj či hnev po sledovaní negatívnych správ sú prirodzené reakcie. Zraniteľnými skupinami sú najmä deti a mladí ľudia, ktorých mozog sa ešte vyvíja a ich schopnosť regulovať emócie a hodnotiť riziko je menej rozvinutá. Starší ľudia môžu pociťovať strach, neistotu a stratu bezpečia, čo sa prejavuje v obavách o koniec sveta a ďalšiu veľkú vojnu.
Každý rodič sa prirodzene bojí o svoje dieťa a želá si pre neho mier a dobrú budúcnosť. Tieto reakcie nie sú známkou slabosti ani patológie, ale skôr prirodzenou reakciou na náročné a neisté časy.
tags: #obranne #mechanizmy #utok #dieta