Stredná dĺžka života, známa aj ako nádej dožitia, predstavuje priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba vo veku x za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. Najčastejšie sa sleduje ukazovateľ stredná dĺžka života pri narodení (vo veku 0), pričom sa rozlišuje aj podľa pohlavia. Ženy sa zvyčajne dožívajú o desatinu vyššieho veku ako muži.
Hodnoty strednej dĺžky života ovplyvňuje široké spektrum faktorov, vrátane stavu ekonomiky, úrovne zdravotníctva, miery kriminality, vojenského konfliktu a kvality životného prostredia. Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, mala za následok skrátenie strednej dĺžky života pri narodení v priebehu roka 2021 takmer v polovici členských štátov EÚ.
Historický vývoj strednej dĺžky života na Slovensku
Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Po celé stáročia zomieralo v priemere až 46 % detí pred dovŕšením 15. roku života. Vysoká úmrtnosť detí v stredoveku bola najpravdepodobnejšie spôsobená nevyhovujúcimi životnými podmienkami či chorobami, ktoré ich decimovali. Rolu zohrával aj prechod na tuhú stravu. Ešte okolo roku 1800 sa viac ako tretina detí nedožila svojich piatych narodenín.
K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. V roku 1950 umieralo v prvom roku života 16 percent detí (globálny priemer). Na Slovensku sme ešte na prelome 19. a 20. storočia zaznamenávali vysokú detskú úmrtnosť. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a jemné dobiehanie západných krajín. V roku 2017 zomrelo 2,9 percenta detí v prvom roku života (globálny priemer).
Po páde socializmu sa stredná dĺžka života na Slovensku výrazne zvýšila: u mužov o 7 rokov a u žien o 5 rokov. Nízku a za Západom zaostávajúcu kvalitu života ľudí v socializme dokumentovalo aj roztváranie „nožníc“ očakávanej dĺžky v náš neprospech. Kým stredná dĺžka života ľudí na Slovensku bola ešte v roku 1960 vyššia ako v Rakúsku (u žien o necelý rok a u mužov o 2,5 roka), tak v roku 1989 už bola u nás výrazne nižšia (u žien o 3,3 roka a mužov až o 5,5 roka). Socialistické zdravotníctvo zlyhávalo a za západným čoraz viac zaostávalo najmä v liečbe srdcovo-cievnych chorôb, onkologických ochorení, vonkajších príčin smrti a iných civilizačných chorôb.
Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Podľa údajov z minulého roku sa dĺžka dožitia u nás skrátila na 74,6 roka (muži 71,2 roka, ženy 78,1).
Priemerná dĺžka života v Európskej únii a na Slovensku v súčasnosti
Priemerná dĺžka života pri narodení znamená, koľko rokov by sa dieťa narodené v danom roku mohlo dožiť, ak by počas celého života platili rovnaké podmienky úmrtnosti ako v danom roku. V roku 2023 dosiahla stredná dĺžka života v Európskej únii 81,4 roka, čo predstavuje nárast o 0,8 roka od roku 2022. Na Slovensku stúpla stredná dĺžka života zo 77 rokov v roku 2022 na 78,2 roka v roku 2023. V roku 2019, teda ešte pred pandémiou ochorenia Covid-19, dosahovala stredná dĺžka života na Slovensku 77,8 roka. Následne, aj v dôsledku pandémie, prišiel pokles na 74,6 roka v roku 2021.
Podľa predbežných údajov Eurostatu za rok 2024 sa priemerná dĺžka života pri narodení v Európskej únii odhaduje na 81,7 roka. Oproti roku 2023 ide o mierny nárast, a to o 0,3 roka. Na Slovensku dosiahla priemerná dĺžka života v roku 2024 úroveň 78,6 roka, čo je stále menej ako priemer Európskej únie. V susedných krajinách sa ľudia dožívajú o niečo dlhšie. V Česku je priemerná dĺžka života 80,3 roka, teda takmer o dva roky viac než u nás. V Poľsku je situácia veľmi podobná Slovensku, keďže tam dosahuje 78,7 roka. Rakúsko patrí medzi dlhšie žijúce krajiny. Ľudia sa tam dožívajú v priemere 82,3 roka.
Podľa predbežných údajov Eurostatu sa vo väčšine krajín Európskej únie priemerná dĺžka života v roku 2024 oproti roku 2019 predĺžila. Najvýraznejší nárast bol v Litve, ďalej v Česku, Lotyšsku a Rumunsku, kde sa ľudia dožívajú v priemere o rok dlhšie. Naopak, Holandsko bolo jedinou krajinou, kde sa dĺžka života skrátila. Na Slovensku sa po pandémii priemerná dĺžka života predĺžila o 0,8 roka.
SLOVENSKO V ROKU 2026: Najbláznivejšia krajina v Európe.. | 48 bizarných faktov
Rozdiely medzi pohlaviami a koncept zdravého života
Rozdiely v očakávanej dĺžke života pritom medzi pohlaviami stále pretrvávajú. U žien v EÚ dosiahla stredná dĺžka života pri narodení v roku 2023 84 a u mužov 78,7 roka, čiže priemerný rozdiel vychádza na 5,3 roka. Na Slovensku sú rozdiely ešte výraznejšie. Kým v prípade žien je stredná dĺžka života na úrovni 81,5 roka, u mužov je to len 74,9 roka.
Rozdiely medzi pohlaviami potvrdzujú aj ďalšie dáta Eurostatu. Najvýraznejšie rozdiely sú evidované v Lotyšsku, kde sa napríklad očakáva, že ženy budú žiť až zhruba o 10 rokov dlhšie ako muži. Nasleduje Litva s rozdielom 9 rokov a Estónsko s rozdielom na úrovni 8,8 roka.
Pre ekonomiku štátu je mimoriadne dôležitým údajom, akého veku (v priemere) sa dožívajú jeho obyvatelia v zdraví, a teda do kedy sa môžu naplno a bez zdravotných obmedzení venovať svojim pracovným povinnostiam. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2022 bol počet rokov zdravého života v rámci krajín Európskej únie v priemere 62,6 roka. Stredná dĺžka života žien narodených v EÚ bola v priemere o 5,4 roka dlhšia ako u mužov (83,3 roka v porovnaní so 77,9 rokmi). Roky zdravého života, teda bez obmedzení aktivity, predstavujú 75 % a 80 % celkovej očakávanej dĺžky života žien a mužov.
Spomedzi krajín Európskej únie zaznamenala najvyšší počet rokov zdravého života u žien Malta (70,3 roka) pred Bulharskom (68,9 roka) a Slovinskom (68,5 roka). Naopak, Dánsko malo najnižší počet rokov života v zdraví u žien (54,6 roka), nasledované Lotyšskom (55,4 roka) a Holandskom (56,3 roka). Nepriaznivá situácia panuje aj na Slovensku, pričom priemerný vek na Slovensku u žien v zdraví trvá v priemere do 58 rokov. Najvyšší počet rokov života v zdraví u mužov bol zaznamenaný tiež na Malte (70,1), nasledujú Švédsko (67,5) a Taliansko (67,1). Naopak, najnižší počet rokov v zdraví bol podľa štatistiky Eurostatu zaznamenaný v Lotyšsku (53 rokov) a v Dánsku (57,1 roka).
Faktory ovplyvňujúce predĺženie života
Ľudia sa dožívajú vyššieho veku než generácie pred nimi. Toto predĺženie života je výsledkom viacerých faktorov. Vďaka pokrokom v medicíne a modernej diagnostike, ako aj dostupnosti kvalitných liekov a liečebných postupov, sa výrazne zlepšila liečba chorôb, ktoré v minulosti predstavovali vysoké riziko úmrtia. Priemerná dĺžka života je jedným z najdôležitejších ukazovateľov kvality zdravotnej starostlivosti v spoločnosti.
Okrem zdravotnej starostlivosti zohrávajú úlohu aj zmeny v životnom štýle. Ľudia sa zároveň zdravšie stravujú. Vďaka tomu sme viac odolní proti chorobám, ktoré nás predtým decimovali. Naše životy sa predĺžili aj pre pokles počtu úmrtí v dôsledku politicky motivovaného násilia (vojna, terorizmus, genocída). Klesá aj počet vrážd. V 13. a 14. storočí pripadalo v Európe na 100-tisíc ľudí okolo 32 vrážd. Rolu zohralo aj znižovanie sociálnych rozdielov.