Čierny kašeľ, známy aj ako pertussis, dávivý kašeľ alebo kŕčovitý kašeľ, je vysoko nákazlivé respiračné ochorenie spôsobené baktériami Bordetella pertussis alebo Bordetella parapertusis. Tieto baktérie napádajú výhradne človeka.
V minulosti bola infekcia čiernym kašľom veľmi závažná a u náchylných skupín potenciálne smrteľná. Antibiotická liečba a predovšetkým zavedenie očkovania ho ale dokázali odsunúť do pozadia. Napriek tomu čierny kašeľ nikdy úplne nezmizol a početnosť jeho výskytu dokonca dlhodobo stúpa.
Malé epidémie čierneho kašľa sa majú tendenciu opakovať v približne 3 až 5-ročných cykloch. Čiernym kašľom sa dá nakaziť výhradne od iného človeka. Prenos baktérií, ktoré chorobu vyvolávajú, prebieha kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní alebo priamym kontaktom. Baktérie vyvolávajúce čierny kašeľ nie sú príliš odolné voči vonkajším vplyvom, riziko prenosu infekcie tak môžu znižovať bežné hygienické návyky - časté umývanie rúk, pravidelné vetranie, a predovšetkým vyhýbanie sa kontaktu s chorou osobou.
Príznaky čierneho kašľa
Na začiatku má čierny kašeľ príznaky podobné prechladnutiu - nádcha, vysoká teplota, chrapot, bolesť hrdla, kýchanie. Bohužiaľ, nemizne ako prechladnutie. Približne po 14 dňoch sa začnú objavovať záchvaty dusivého kašľa, ktoré môže sprevádzať vracanie hlienu, bronchospazmus, krvácanie z nosa alebo krvácanie do kože, očných spojiviek alebo mozgu. Po záchvate zvyčajne nasleduje hlasný zajakavý, chrčivý dych. Tento typický zajakavý zvuk po záchvate kašľa sa prirovnáva ku kohútiemu kikiríkaniu.
Symptómy sa premieňajú podľa toho, kto je pacientom, či bol predtým očkovaný alebo či trpí súčasne nejakým chronickým ochorením. U osôb, ktoré boli v detstve očkované, však môže mať čierny kašeľ ľahký, atypický priebeh - často ide len o dlhšie trvajúci dráždivý kašeľ bez typických záchvatov. Suchý kašeľ môžu tiež považovať za infekciu Covidom-19 alebo napríklad aj za prejav dlhotrvajúceho postcovidového syndrómu.
Fázy ochorenia:
- Počiatočná fáza (katarálna): Na začiatku čierny kašeľ vyzerá ako katar dýchacích ciest alebo bežné respiračné ochorenie. V tejto fáze má totiž čierny kašeľ príznaky ako kýchanie, nádcha, mierne pokašliavanie. Práve počiatočné obdobie čierneho kašľa s miernymi príznakmi je tým, kedy je chorý najnákazlivejší pre ďalších ľudí vo svojom okolí.
- Paroxyzmálna fáza: Prichádzajú silné záchvaty dráždivého kašľa obvykle najprv v noci a následne aj počas dňa. Pacient sa po záchvate kašľa často zajaká kvôli problémom nadýchnuť sa. To vyvoláva typický kokrhavý zvuk na konci kašľania, ktorý je často ukazovateľom čierneho kašľa u detí. Pri ťažkom priebehu záchvaty čierneho kašľa sprevádza krátke apnoe (neschopnosť sa nadýchnuť). Záchvaty kašľa môžu trvať mnoho týždňov.
- Fáza zotavovania: Počas obdobia zotavovania sa z čierneho kašľa pomaly klesá sila záchvatov a ich početnosť. Niekedy prejavy aj úplne vymiznú, ale vyliečený pacient stále zostáva veľmi náchylný k iným respiračným ochoreniam.
Komplikácie čierneho kašľa
Komplikácie čierneho kašľa môžu zahŕňať zápal pľúc, dehydratáciu, kŕče, dýchavičnosť, zlomeniny rebier alebo krátku zástavu dýchania. Neliečený čierny kašeľ môže viesť k niekoľkotýždňovým záchvatom dávivého kašľa, krátkodobej neschopnosti dýchať, zlomeným rebrám, natrhnutým medzirebrovým svalom atď. Závažný až život ohrozujúci priebeh čierneho kašľa hrozí u novorodencov a malých dojčiat do jedného roka. Najmenšie bábätká čierny kašeľ zásadne ohrozuje, pretože ešte nevedia odkašliavať. Hlavne u dojčiat do 6 mesiacov sa tak kašeľ vôbec nemusí objavovať. U bábätka ale môže dochádzať ku krátkym zástavám dychu, ktoré pre nich môžu byť až život ohrozujúce. Ďalšou častou potenciálne život ohrozujúcou komplikáciou je rozvoj zápalu pľúc. Pacienti s dlhodobými dýchacími ťažkosťami sa po prekonaní čierneho kašľa spravidla nevrátia k svojmu „predvolenému“ zdravotnému stavu, ale aj po vyliečení čierneho kašľa sa ich základné ochorenie spravidla zhoršuje. Navyše sú práve oni vo väčšom riziku rozvoja následných komplikácií, najmä závažného zápalu pľúc alebo pravostranného srdcového zlyhania.
Neliečený čierny kašeľ môže pretrvávať viac ako 3 mesiace. Pri užívaní antibiotík je nákazlivosť čierneho kašľa približne 5 dní, bez liečby môže byť pacient nákazlivý 3 - 4 týždne. Pri čiernom kašli sa odporúča karanténa na 3 týždne.
Diagnostika a liečba
Čierny kašeľ nereaguje dobre na bežné antitusiká (lieky proti kašľu). Správnu diagnózu môže stanoviť lekár na základe výterov, krvných testov a metódy PCR. CRP test na čierny kašeľ ale nie je dostatočne vypovedajúci, lekár na určenie diagnózy preto využíva kultiváciu baktérie Bordetella pertussis zo steru od pacienta, určenie baktérie pomocou PCR alebo stanovenie protilátok proti tomuto pôvodcovi v krvi pacienta.
Liečba čierneho kašľa spočíva najmä v užívaní antibiotík. Tie sa musia podať včas - ihneď na začiatku ochorenia. Rovnako ako iné bakteriálne infekcie je pre liečbu čierneho kašľa nevyhnutné nasadiť antibiotiká. Dôležité je začať s podávaním antibiotík čo najskôr. V 1. a 2. fáze čierneho kašľa antibiotiká nemajú schopnosť tlmiť záchvaty kašľa, dokážu ale znížiť nákazlivosť ochorenia. Aj keď je zahájená u čierneho kašľa liečba antibiotikami, je nutné aspoň 5 dní chorého izolovať. V prípade čierneho kašľa karanténa tohto typu chráni ostatných v čase, keď ešte nie je infekčnosť dostatočne potlačená. Antibiotiká na čierny kašeľ lekár volí spravidla zo skupiny makrolidov. Baktérie Bordetella pertussis našťastie nevytvára proti týmto antibiotikám rýchlo rezistenciu.
Okrem toho je dôležitý dostatočný príjem tekutín a zvlhčovanie vzduchu; hlieny prítomné v dýchacích cestách možno odstrániť pomocou sprejov s morskou vodou.
Čierny kašeľ, príčiny, príznaky a symptómy, diagnostika a liečba
Prevencia očkovaním
Najúčinnejším prostriedkom v prevencii čierneho kašľa je očkovanie. Čierny kašeľ (divý kašeľ, pertussis) je vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty, ktoré sa prejavuje silnými záchvatmi kašľa. Patrí k najzávažnejším ochoreniam v detstve, vyskytuje sa však aj v neskoršom veku. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis.
Očkovanie detí:
Deti sa povinne očkujú proti čiernemu kašľu v prvom roku života a následne sa v 5 a 10 rokoch preočkujú kombinovanými vakcínami. Základná očkovacia schéma zahŕňa 3 dávky očkovacej látky, ktorú dostávajú deti v rámci hexavakcíny približne do konca 1. roka života. Prvá dávka sa podáva od 3. mesiaca, druhá dávka približne v 5. mesiaci života. Neskôr sa očkuje ešte raz v 6. roku života, to už sa podávajú 3 zložky samostatne v jednej vakcíne spolu s očkovacou látkou proti detskej obrne (štyri zložky). Ďalšie preočkovanie deti potom čaká v 13. roku života.
Očkovanie dospelých:
Imunita u dospelých vekom klesá. Preočkovanie proti čiernemu kašľu je možné aj v dospelosti - obvykle kombinovanou vakcínou naraz s očkovaním proti tetanu a záškrtu, ktoré sa podstupuje v 30 rokoch veku a následne každých 15 rokov. Preočkovať by sme sa mali dať každých 15 rokov. Posilňujúca dávka očkovania na čierny kašeľ je odporúčaná každému dospelému minimálne 1x za život. Výhodné pre dospelých môže byť preočkovanie spoločnou vakcínou proti čiernemu kašľu a tetanu. Ideálnym z hľadiska načasovania je potom obdobie, kedy sa človek plánuje stať rodičom. Okrem rodičov je preočkovanie na čierny kašeľ tiež odporúčané ľuďom, ktorí v rámci svojej profesie pracujú s najmenšími deťmi.
Očkovanie v tehotenstve:
Špecifickou skupinou sú tehotné ženy. Očkovanie proti čiernemu kašľu sa odporúča aj v tehotenstve, konkrétne v 3. trimestri medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva. Protilátky vytvorené v tele matky sa prenášajú cez placentu do tela bábätka. Tento proces sa nazýva pasívna imunizácia. Ochrana, ktorú matka dieťatku poskytne, trvá približne 2 až 3 mesiace, potom jej účinnosť postupne klesá. To je dôvod, pre ktorý sa prvá dávka proti čiernemu kašľu podáva už v 3. mesiaci života dieťaťa.
V dnešnej dobe sa proti čiernemu kašľu používajú acelulárne vakcíny. Ide o veľmi šetrný typ vakcíny, ktorý má 85% účinnosť. Predtým v minulosti boli na čierny kašeľ dostupné aj celulárne vakcíny, postupne sa od nich ale prešlo práve na acelulárne vakcíny, ktoré sú veľmi šetrné a to aj za cenu toho, že predtým používané očkovanie proti čiernemu kašľu malo vyššie účinnosť a získaná imunita po očkovaní vydržala dlhšie.
Očkovacia látka, podobne ako akýkoľvek iný liek, môže mať u niektorých detí aj nežiaduce účinky. Tie sú však neporovnateľne miernejšie ako prípadné dôsledky infekčného ochorenia, proti ktorému sa očkuje.
Prečo rastie počet nakazených čiernym kašľom?
Medzi ľuďmi koluje mýtus, že čierny kašeľ je ochorenie minulosti a ochorieť naň v dnešnej dobe je raritné. Opak je však pravdou. Hlavným dôvodom je pokles ľudí zaočkovaných proti čiernemu kašľu. Vďaka globalizácii (cestovanie, migrácia) relatívne klesá zaočkovanosť populácie proti čiernemu kašľu. Baktérie Bordetella vedia vďaka adaptácii lepšie prekonať ochranu pred infekciou, ktorú poskytuje očkovanie. Slabnutie efektu očkovania - vakcína proti čiernemu kašľu neposkytuje ochranu na celý život.
Situácia v susednom Česku, kde sa aktuálne šíri čierny kašeľ, upriamuje pozornosť na význam očkovania. Za tento rok už počet nakazených dosiahol 10 000 ľudí a zaočkovať sa proti čiernemu kašľu nechalo okolo 50 000 ľudí, čo je dvojnásobok oproti minulému roku.
Klesajúca zaočkovanosť sa na Slovensku týka najmä menších detí. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 percent pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne. Aj keď majú ľudia, ktorí majú z minulosti proti čiernemu kašľu očkovanie alebo priamo prekonali čierny kašeľ, miernejšiu formu ochorenia, nie sú proti reinfekcii imúnni do konca života. Po niekoľkých rokoch sa ochrana aktívnou imunizáciou oslabuje, a aj oni sa môžu čiernym kašľom nakaziť.
