Vývoj dieťaťa v prvých rokoch života je fascinujúci proces plný zmien a pokrokov. Jednou z dôležitých oblastí je vývoj reči a schopnosť reagovať na svoje meno. Kedy by dieťa malo začať reagovať na meno? Ako podporiť jeho vývoj reči a motorických zručností? Tento článok sa zameriava na tieto otázky a poskytuje komplexný pohľad na vývoj dieťaťa od narodenia do troch rokov.
Vývoj reči u detí: Od bruška po prvé slová
Vývoj reči je zložitý proces, ktorý začína už v prenatálnom období. Dieťa sa pripravuje na rozprávanie už počas vnútromaternicového vývinu. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa tehotenstva sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety. Po narodení je prvým prejavom dieťaťa plač, ktorý je v prvých týždňoch nešpecifický. Postupne sa však vyvíja a okolo 6. až 8. mesiaca dieťa začína reagovať na svoje meno a rozumieť niektorým gestám a slovám.
Obdobia vývoja reči
Obdobie nezámernej komunikácie (do cca 8. mesiaca)
Dieťa nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb. Plač je hlavným komunikačným nástrojom. Rodičia intuitívne interpretujú prejavy dieťaťa a priraďujú im význam. Okolo 2. mesiaca sa objavuje úsmev a neskôr smiech. Približne v 3. mesiaci dieťa začína produkovať prvé artikulované zvuky - pudové džavotanie.
V 6. mesiaci sa do produkcie zvukov zapája sluch a dieťa začína napodobňovať zvuky svojho materinského jazyka.
Obdobie zámernej komunikácie (od cca 8. mesiaca)
Dieťa začína komunikovať zámerne a prispôsobovať svoje správanie konkrétnej požiadavke. Používa gestá na neverbálnej úrovni, napríklad načahovanie ruky za fľašou. Medzi prvé gestá patrí ukazovanie rukou alebo prstom na predmet, podávanie predmetu inej osobe či očakávanie predmetu.
Okolo 12. mesiaca dieťa reaguje na jednoduché pokyny.
Kedy by malo dieťa reagovať na meno?
Vo všeobecnosti sa očakáva, že dieťa začne reagovať na svoje meno okolo 8. mesiaca života. Avšak, každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Niektoré deti môžu reagovať na meno skôr, iné neskôr. Dôležité je sledovať celkový vývoj dieťaťa a v prípade akýchkoľvek obáv sa poradiť s lekárom.
Používatelka sa pýta, či 15-mesačné dieťa už má reagovať na meno a vedieť udržať kontakt. Vo väčšine prípadov áno, 15-mesačné dieťa by malo reagovať na svoje meno a vedieť udržať kontakt. Ak dieťa nereaguje na svoje meno, je vhodné poradiť sa s lekárom, ktorý posúdi jeho vývoj a prípadne odporučí ďalšie vyšetrenia.
Používateľka tiež spomína, že jej dieťa reaguje na to, keď mu povie, kde je otec, a hľadá ho. Taktiež reaguje na otca, keď ho vidí cez Messenger.
Ako podporiť vývoj reči u dieťaťa?
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Od narodenia sa s dieťaťom rozprávajte, spievajte mu a čítajte. Používajte jednoduché slová a vety.
- Reagujte na prejavy dieťaťa: Keď dieťa džavoce, odpovedajte mu a napodobňujte jeho zvuky.
- Používajte gestá: Pri rozprávaní používajte gestá a ukazujte na predmety.
- Hrajte sa s dieťaťom: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú rozvoj reči, napríklad ukazovanie obrázkov a pomenúvanie predmetov.
- Čítajte dieťaťu: Čítajte dieťaťu knihy s obrázkami a rozprávajte mu príbehy.
Psychomotorický vývin dieťaťa: Komplexný pohľad
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento vývin prebieha v priebehu prvých troch rokov života a líši sa od dieťaťa k dieťaťu.
Vývoj dieťaťa podľa mesiacov
1. mesiac
- Motorika: Silný sací reflex, zdvíhanie hlavy pri položení na bruchu, zameriavanie pohľadu na blízke objekty.
- Sociálne a emocionálne správanie: Rozpoznanie hlasu matky, upokojenie pri dotyku alebo zvuku matky, plač ako hlavný komunikačný nástroj.
2. - 3. mesiac
- Motorika: Stabilizácia polohy hlavy, otáčanie hlavy smerom k zvukom, pokusy o uchopenie predmetov.
- Sociálne a emocionálne správanie: Reakcia úsmevom na rodičov, napodobňovanie mimiky, vydávanie zvukov (hrkútanie).
4. mesiac
- Motorika: Otáčanie z bruška na chrbát, skúmanie objektov uchopovaním, sledovanie tvaru a textúry predmetov.
- Sociálne a emocionálne správanie: Napodobňovanie výrazov tváre dospelých, vydávanie zvukov na získanie pozornosti.
5. mesiac
- Motorika: Učenie sa sedieť s oporou, začiatok plazenia, zlepšenie schopnosti uchopovať predmety oboma rukami.
- Sociálne a emocionálne správanie: Smiech, reakcia na svoje meno, používanie jednoduchých gest (mávanie).
6. mesiac
- Motorika: Samostatné sedenie, pokusy o lozenie, zlepšenie jemnej motoriky.
- Sociálne a emocionálne správanie: Chápanie významu niektorých slov, reakcia na jednoduché pokyny.
7. mesiac
Dieťa v 7. mesiaci rado sleduje starších súrodencov, domáce zvieratá aj samo seba v zrkadle. Dôležitú úlohu pri tom zohráva mobilita, teda zdokonaľovanie pohybových zručností. Poteší ho, keď na podlahu rozložíte zaujímavé hračky. Musí vynaložiť úsilie, aby sa k nim mohlo otočiť, kotúľať či plaziť a napokon sa aj zdvihnúť na všetky štyri.
Čo dokáže dieťa v 7. mesiaci?
- Reaguje na svoje meno a chce byť v centre pozornosti.
- Očami sleduje mamu a otca v miestnosti.
- Zvyčajne už sedí vzpriamene s podporou, niekedy aj bez nej.
- Bezpečne sa otáča z bruška na chrbátik a späť.
- Čoraz častejšie skúma predmety rukami a očami, nie ústami.
- Prekladá si hračku z jednej ruky do druhej.
- Ochutnáva prvé príkrmy vo forme pyré či kúskov nakrájaných potravín.
8. mesiac
- Motorika: Skúšanie prvých krokov s oporou o nábytok.
- Sociálne a emocionálne správanie: Používanie jednoduchých slov ako „mama“ alebo „tata“, chápanie základných pokynov.
9. - 12. mesiac
- Motorika: Chôdza s malou oporou alebo samostatne, chôdza po schodoch s oporou, stavanie veží z kociek.
- Sociálne a emocionálne správanie: Sebavedomie, vyjadrovanie potrieb slovami, aktívna interakcia s blízkymi, rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít.
1 - 3 roky
- Motorika: Chôdza po schodoch bez pomoci, používanie nožníc na strihanie papiera, kreslenie zložitejších tvarov, behanie, skákanie na jednej nohe, chytanie a hádzanie lopty.
- Sociálne a emocionálne správanie: Komunikácia v zložitejších vetách, lepšie vyjadrovanie potrieb a zážitkov, dodržiavanie jednoduchých pravidiel, chápanie dôležitosti spolupráce pri hrách, vyjadrovanie pocitov, rozvíjanie schopnosti kooperácie, prejavovanie empatie voči iným ľuďom.
Ako zaujať dieťa v 7. mesiaci?
- Hračky: Vyberajte hračky, ktoré môže hádzať na zem, prípadne ich nechať spadnúť. Ponúkajte hračky v rôznych veľkostiach, tvaroch, z rôznych materiálov a textúr, napríklad z dreva, lepenky, papiera, tkaniny či zo šuštiaceho materiálu.
- Zrkadlo: Umiestnite dieťa s hračkou pred zrkadlo.
- Spievanky a riekanky: Nezabúdajte na spievanky, riekanky, rôzne pohybové a úchopové hry.
Čo ak dieťa v 7. mesiaci nelozí?
Dieťa môže, no nemusí v 7. mesiaci loziť. Vývinové kroky si nevynútite. Každé dieťa zvláda jednotlivé etapy vo vlastných časových oknách, samozrejme, musí mať dostatočnú príležitosť na precvičovanie otáčania, kotúľania, plazenia či lozenia po podlahe alebo inom rovnom a bezpečnom povrchu.
Fáza odmietania cudzích
Fáza odmietania cudzích sa zvyčajne začína v 6. až 8. mesiaci a prejavuje sa tým, že dieťa odmieta kontakt s menej známymi alebo s neznámymi ľuďmi. Drobček v tomto období opäť viac vyhľadáva podporu rodičov, starých rodičov či iných blízkych ľudí.
Ako naučiť dieťa reagovať na meno?
Jednou z možností ako naučiť dieťa reagovať na meno je prestať ho používať spolu s inštrukciou. Neustále používanie mena s požiadavkou je meno párované s negatívnou skúsenosťou: Matej, poď sem! Matej, dotkni sa nosa! Matej, vyskoč! čiže s averzívnym/nepríjemným podnetom (musí niečo urobiť).
Ako teda naučiť dieťa reagovať na meno? Všetkým v okolí povedzte, aby prestali na nejaký čas používať meno Vášho dieťaťa alebo aspoň limitovali jeho používanie počas dňa. Zoberieme najsilnejšie posilnenia (odmeny), ktoré dieťa má - chipsy, cukríky, bubliny, vláčiky… . Pamätajte, ak chcete aby dieťa reagovalo na svoje meno, správanie musí byť posilňované.
Nechajte dieťa hrať sa, zabávať sa. Vyslovte jeho meno a hneď sa dotknite jeho ramena, prípadne ak je to potrebné otočte ho a dajte mu obľúbenú vec (chips alebo bubliny) - tým posilňujete jeho správania, v našom prípade je to reagovanie na meno. Postupne odstraňujte svoj prompt (pobadanie) tým, že stojíte trošku ďalej od neho alebo sa dotknete jeho ramena o niečo neskôr (o sekundu alebo dve neskôr). Týmto spôsobom naučíte Vaše dieťa reagovať na meno. Dieťa sa naučí, že ak je jeho meno vyslovené nasledujú dobré veci (bubliny, spievanie, cukrík…).
Ako naučiť deti s autizmom reagovať na svoje mená
Dôležitosť komunikácie s dieťaťom
„Je dôležité veľmi zásadne upozorniť na to, že dieťa sa učí od iného človeka, najviac od matky. Dieťa do troch rokov sa nevie nič naučiť z televízie, počítača a ipadu. Preto zásadne nedávajme deťom na hranie a zaujatie telefóny a ipady ani ho neposadzujeme pred televíznu obrazovku! Doslova to ničí jeho napredovanie v psychomotorickom vývine,“ varuje pediatrička.
Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa. V minulosti, no i v súčasnosti, sa objavujú ojedinelé a extrémne prípady detí, ktoré z rôznych dôvodov vyrastali v izolácii bez kontaktu s ľudskou rečou. Tieto deti si komunikáciu ľudskou rečou neosvojili.
„Lekár musí poznať priebeh tehotenstva a pôrodu u dieťatka, to zásadne limituje aj jeho vývoj po narodení. U nás je starostlivosť o deti postavená na pravidelných preventívnych prehliadkach, ktoré majú tiež zachytiť nepravidelnosti psychomotorického vývinu dieťatka. „Tu je veľmi dôležitá spolupráca a dobrá komunikácia medzi matkou a lekárom. Lekár dáva cielené otázky podľa jednotlivých vývinových obodobí a matka musí vedieť dieťatko sledovať a odpovedať na otázky, prípadne zhodnotiť vlastné pozorovanie. Vývin každého dieťatka je individuálny.
Osobne sa skôr zaoberám reagovaním na zvuky vo všeobecnosti. Ono dieťatko časom pochopí, že sa jedná o jeho meno, ale spočiatku si myslím, že, ako píšete, ide skôr o to, že dieťa počuje tón hlasu, vníma Váš pohľad, vníma, že hovoríte naňho, ale, ak ste niekde ďalej a nehovoríte naňho s očným kontaktom, neviem povedať, kedy dieťa už eviduje, že sa jedná o slovo, ktoré značí jeho meno a malo by reagovať. Ono aj ostatné slová, ktoré si dieťa uvedomuje, čo znamenajú a začína ich tým pádom používať, je zväčša okolo roka, kedy hovorí mama, ham, či iné jednoduché veci a už vlastne rozumie, že slovo niečo znamená. Vtedy už by mohlo vedieť aj, že slovo značiace jeho meno, je jeho meno, a keď sa vysloví, týka sa len jeho. Jednoducho, ako nad tým rozmýšľam, príde mi to vcelku komlpexné a skôr sa týkajúce zrelosti psychiky - rozumovej činnosti.
Takže 15mesacne dieťa už má reagovať na meno a hlavne ma vedieť udržať kontakt. Zase, nie každé dieťa je rovnaké. Netreba písať, že 5mesacne v žiadnom prípade nereaguje na svoje meno, ani že 15 mesačne silou mocou musí. Malo by, preto sa treba poradiť s lekárkou. Tak isto ako majú tabuľky na váhu a výšku, tak majú aj na toto a podľa toho vidia odchýlky, ktoré treba podchytiť.
