Čas očakávania príchodu nového človiečika na svet je sprevádzaný plánovaním či nákupom mnohých potrieb pre bábätko. V mnohých prípadoch však budúci rodičia dbajú aj na sebavzdelávanie v témach budúceho rodičovstva.
Dojčenie je prirodzený proces, ktorý poskytuje nenahraditeľnú výživu novorodencom a zabezpečuje nielen ich fyzický rast, ale aj emocionálnu blízkosť medzi mamičkou a dieťaťom. V prvých dňoch po pôrode si bábätko zvyká na nový svet a potrebuje maximálnu podporu pre svoj zdravý vývoj. Materské mlieko je v tomto ohľade nenahraditeľným zdrojom živín, imunologickej ochrany a emocionálnej podpory. V tomto článku si podrobne vysvetlíme, prečo je dojčenie také dôležité, aké konkrétne výhody ponúka a ako podporiť úspešné dojčenie.
Prečo je dojčenie také výnimočné?
Dojčenie nie je len o kŕmení. Je to proces, ktorý spája mamičku a dieťa, a prináša celý rad zdravotných výhod ako pre dieťa, tak pre matku. Materské mlieko je vyvážená potravina, ktorá obsahuje živiny prispôsobené presne potrebám novorodenca. Vďaka tejto komplexnej výžive sa detské orgány správne vyvíjajú a imunitný systém sa posilňuje. Materské mlieko je tiež bohaté na protilátky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, a pomáha pri formovaní zdravej črevnej mikroflóry.
Najlepšia výživa pre novorodenca
Materské mlieko je ideálnym zdrojom výživy, pretože obsahuje všetky potrebné zložky pre zdravý vývoj dieťaťa, ako sú bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny a minerály. Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa. To, čo robí materské mlieko skutočne výnimočným, je jeho schopnosť prispôsobiť sa aktuálnym potrebám dieťaťa. Zloženie materského mlieka sa mení v závislosti od veku dieťaťa, počasia alebo dokonca počas jednotlivého dojčenia.
Zlepšenie imunity
Jednou z hlavných výhod dojčenia je posilnenie imunitného systému dieťaťa. Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity. Materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred rôznymi infekciami, vrátane respiračných ochorení, zápalu stredného ucha a močových ciest. Významná je aj jeho úloha v ochrane proti alergiám - materské mlieko pomáha znižovať riziko vzniku alergií, najmä u detí, ktoré majú rodinnú anamnézu alergií. Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí.
Vývoj dieťaťa a jeho vplyv na dojčenie
Materské mlieko sa nielen prispôsobuje potrebám dieťaťa, ale aj jeho schopnosť dojčenia sa mení s časom. Spočiatku sa tvorí kolostrum, čo je prvé mlieko bohaté na bielkoviny a protilátky. Toto tzv. „prvé mlieko“ je kľúčové pre ochranu novorodenca v prvých dňoch života. Po niekoľkých dňoch sa kolostrum mení na prechodné mlieko, ktoré obsahuje vyšší obsah vody a prispôsobuje sa rastúcim potrebám dieťaťa.
Kolostrum a prechodné mlieko
Kolostrum je dôležité najmä pre jeho imunologické vlastnosti. Obsahuje vysokú koncentráciu bielkovín, vitamínov a protilátok, ktoré dieťaťu poskytujú ochranu pred infekciami. Postupne, medzi tretím a desiatym dňom po pôrode, sa kolostrum mení na prechodné mlieko, ktoré je bohatšie na vodu a ľahko stráviteľné zložky. Toto prechodné mlieko podporuje zdravý rast a vývoj dieťaťa.
Zrelé mlieko a jeho prispôsobenie
Po desiatom dni sa materské mlieko mení na tzv. zrelé mlieko. Toto mlieko je ideálne vyvážené a prispôsobuje sa potrebám dieťaťa nielen z hľadiska rastu, ale aj podľa jeho aktuálneho zdravotného stavu. Na začiatku každého dojčenia je mlieko ľahšie a obsahuje viac vody, čo slúži na uhasenie smädu dieťaťa. Počas dojčenia sa však zvyšuje obsah bielkovín a tukov, ktoré zabezpečujú výživu a energiu pre rast dieťaťa. Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia mení svoju farbu a aj zloženie tak, aby bábätko v konkrétnej vývojovej fáze dostávalo presne to, čo potrebuje.
Dojčenie a jeho vplyv na zdravie dieťaťa
Dojčenie má pre dieťa obrovské zdravotné prínosy. Je dokázané, že deti, ktoré sú dojčené, majú nižšie riziko výskytu rôznych chorôb a zdravotných problémov. Patrí sem nielen infekcia dýchacích ciest, ale aj alergie a obezita. Navyše materské mlieko podporuje zdravý vývoj nervového systému a optimalizuje zloženie črevnej mikroflóry.
Prevencia alergií
Doporučuje sa dojčiť dieťa počas najmenej štyroch mesiacov, čo znižuje riziko vzniku alergií. Toto platí najmä u detí, ktoré majú genetickú predispozíciu k alergiám. Materské mlieko napomáha tomu, aby dieťa malo zdravú imunitnú odpoveď na rôzne alergény, a tým sa znižuje riziko rozvoja alergií v neskoršom veku.
Vývoj čeľuste a motorika
Dojčenie tiež prispieva k rozvoju čeľustí a motoriky úst dieťaťa. Sanie, ktoré dieťa pri dojčení vykonáva, pomáha posilňovať svaly čeľuste a prispieva k správnemu vývoju zubov a reči.
Výhody pre mamičku - Prečo dojčenie prospieva aj ženám?
Dojčenie nie je prospešné len pre dieťa, ale má aj rad zdravotných prínosov pre mamičku. Pomáha rýchlejšie obnoviť telo po pôrode, znižuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny a podporuje psychickú pohodu.
Rýchlejšie zotavenie po pôrode
Sanie dieťaťa pri dojčení stimuluje tvorbu hormónov, ktoré vyvolávajú kontrakcie maternice. Tieto kontrakcie urýchľujú proces návratu maternice do jej pôvodného stavu po pôrode a znižujú popôrodné krvácanie. Dojčenie tiež prispieva k rýchlejšiemu spaľovaniu kalórií, čo môže ženám pomôcť rýchlejšie získať späť svoju predpôrodnú váhu. Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou. Dojčenie však zároveň prináša mnoho benefitov aj pre matku - urýchľuje popôrodné zotavenie, pomáha k redukcii váhy, napomáha k celkovej mentálnej vyrovnanosti (a to aj vďaka hormónu - oxytocínu, ktorý sa počas dojčenia uvoľňuje).
Zníženie rizika rakoviny
Dojčenie znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Táto ochrana je najvýraznejšia u žien, ktoré dojčia dlhodobo, pričom ochranný účinok je zreteľný aj u žien, ktoré dojčili krátkodobo.
Psychická podpora a puto medzi mamičkou a dieťaťom
Dojčenie je tiež emocionálny proces, ktorý prehlbuje vzťah medzi mamičkou a dieťaťom. Blízky fyzický kontakt, očný kontakt a uvoľňovanie hormónov šťastia (endorfínov) prispievajú k pocitu bezpečia dieťaťa a psychickej pohode matky. Hormóny šťastia a zníženie stresu Dojčenie stimuluje uvoľňovanie hormónov, ako sú oxytocín a prolaktín, ktoré pomáhajú mamičke cítiť sa uvoľnene a šťastne. Tento proces má tiež pozitívny vplyv na dieťa, ktoré sa pri dojčení cíti v bezpečí a v pokoji, čo prispieva k celkovej pohode oboch.
Dojčenie a ekonomické výhody
Jedným z často opomínanych prínosov dojčenia sú jeho ekonomické a praktické výhody. Materské mlieko je vždy k dispozícii, v ideálnej teplote a bez potreby ďalšieho vybavenia. Dojčenie tak šetrí čas a peniaze, ktoré by inak boli vynaložené na dojčenskú výživu a fľaše.
Príprava na dojčenie
Akonáhle ti na dvere zaklope tretí trimester, nastal najideálnejší čas premyslieť si, či chceš svoje dieťatko po narodení dojčiť. Gynekológ, ku ktorému dochádzaš na poradňu, by ti mal prsia skontrolovať, pričom obzvlášť sa to týka žien, ktoré v minulosti prekonali nejakú špecifickú operáciu v oblasti prsníkov. Dojčenie je síce prirodzená vec, avšak nie vždy sa prirodzene proces laktácie spustí. Ak si prvorodička, ktorá len s ťažkosťami odhaduje, čo ju čaká, prípadne si po predošlých tehotenstvách mala problémy s dojčením, dobrou voľbou bude, ak využiješ pomoc laktačnej poradkyne alebo predpôrodného kurzu, ktorý sa týka dojčenia.
Odborník, či už ako samostatný laktačný poradca alebo v rámci predpôrodného kurzu, si s tebou prejde tieto témy:
- ako má vyzerať správne prisatie bábätka,
- vhodné polohy pri dojčení,
- aké pocity môžu dojčenie sprevádzať,
- najčastejšie chyby pri dojčení, ktoré vedú k zraneniam bradaviek,
- tipy na vhodné pomôcky pri dojčení či alternatívne metódy kŕmenia bábätka materským alebo umelým mliekom - cievka, kalíšok, pohárik, fľaška.
V tehotenstve si tvoje prsia prejdú mnohými zmenami, pričom v treťom trimestri a po pôrode ich zaznamenáš najviac. Prečítaj si naše samostatné články, v ktorých sa dozvieš, kedy začína z bradaviek vytekať kolostrum, prípadne ako vybrať vhodnú dojčiacu podprsenku.
Začiatky dojčenia
Materské mlieko sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva. S mliekom v prsníkoch do pôrodnice už prichádzate. Dôležitosť začiatkov dojčenia je často prehliadaná. Prvé dni sa považujú za dni, keď „ešte matky nemajú mlieko“ a „dojčia len tak na skúšku“. Ak sa v prvých dňoch objavia ťažkosti, ženy si predstavujú, že ich budú riešiť po príchode z pôrodnice, keď budú mať pokoj a svoje domáce prostredie. Môže sa zdať, že v prvých dňoch bábätko len spí a že mu je jedno, čo sa s ním deje. Že ak bábätko dostane párkrát fľašku s umelým mliekom, tak sa nič nestane. Že na začiatku života má bábätko veľkú odolnosť a nebude si nič pamätať. Začiatky dojčenia komplikuje tiež to, že po narodení bábätka začnú ženy dostávať od svojho okolia množstvo rád, ktoré si protirečia. Dokonca už v pôrodnici dostávajú ženy nejednotné a vzájomne si odporujúce informácie. Dojčenie je biologická funkcia tela. Zákonitosti fungovania dojčenia sú definované bezprostrednou blízkosťou matky a bábätka, kontaktom koža na kožu, možnosťou prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčením priamo z prsníka bez zmätenia používaním umelých náhrad prsníka, častým výdatným nočným dojčením. Súhra týchto biologických zákonitostí je mimoriadne dôležitá v prevencii problémov s dojčením - už od prvých okamihov po narodení.
Matka a jej dieťa potrebujú byť po pôrode spolu, aby sa tak uľahčil začiatok dojčenia. Od chvíle narodenia, keď je ideálne bábätko položené mamičke na holý hrudník (poznáme ako kontakt „koža na kožu“), je stimulovaný materský hormón prolaktín. Prolaktín naštartuje správnu tvorbu mlieka, aj keď by sa bábätko zo začiatku o dojčenie nezaujímalo. Blízkosť bábätka stimuluje hormón „lásky“, oxytocín, ktorý pomáha prehlbovať citové puto medzi matkou a jej bábätkom. Oxytocín má tlmiace účinky tak na matku, ako aj na bábätko, povzbudzuje totiž vyplavenie hormónov, ktoré miernia prejavy adrenalínu vyplaveného počas pôrodu. Aj keď bábätko ihneď po narodení neje, tak je jeho zažívanie stimulované inštinktívnym správaním (hrabanie, zarývanie, plazenie) pri matkinom prsníku. Kontakt „koža na kožu“ stimuluje ďalšie neurobehaviorálne odozvy bábätka, posúva sa bližšie k bradavke, dáva si ručičku do ústočiek a masíruje prsníky. Ak matka nemôže, potom kontakt „koža na kožu“ môže prebehnúť aj s otcom - je to výnimočná chvíľa bez časového limitu. Nemalo by sa ponáhľať ani chvíľu prerušovať ako to len to bude možné. Kontakt „koža na kožu“ s otcom podporuje vzťah otca s bábätkom. Nie všetky bábätká chcú ihneď po narodení piť. Nerobte si s tým starosti a sledujte signály, až bude pripravené.
Začať okamžitý a neprerušovaný kontakt kože na koži bezprostredne po pôrode a začať dojčenie do 1 hodiny po pôrode je dôležité pretože:
- sací reflex dieťaťa je najsilnejší počas prvej hodiny po pôrode,
- sekrécia hormónov potrebných na dojčenie (prolaktín a oxytocín) je v tejto dobe najvyššia,
- mliečivo-kolostrum poskytuje dieťaťu živiny, tekutiny a obranné látky,
- pomáha k vytvoreniu mlieka pre ďalšie kŕmenie,
- bráni krvným stratám matky,
- poskytuje dieťaťu kontakt kože na koži a osídlenie bakteriálnymi kmeňmi matky,
- dojčenie podporuje zavinovanie maternice po pôrode.
Správne prisatie dieťaťa
Dojčenie však zároveň prináša mnoho benefitov aj pre matku - urýchľuje popôrodné zotavenie, pomáha k redukcii váhy, napomáha k celkovej mentálnej vyrovnanosti (a to aj vďaka hormónu - oxytocínu, ktorý sa počas dojčenia uvoľňuje). Ak má však dieťa záchvat plaču, len veľmi ťažko sa dokáže prisať na prsník. Dieťatko by nemalo držať len bradavku, ale malo by sa prisať aj na dvorec bradavky. Nesprávne prisatie môže viesť k ragádam (ranám na bradavkách) a k nedostatočnému príjmu mlieka.
Správne prisatie bábätka docieliš, ak sa budeš riadiť týmito radami:
- Bábätko prikladaj k prsníku, nie prsník k bábätku. Jeho noštek by mal byť v rovnakej línii, ako je bradavka.
- Ako prvá by sa mala prsníka dotknúť jeho brada.
- Pred dojčením počkaj, kým sa bábätko samo prisaje a tento okamih nijako nesiľ. Ak je dieťa hladné, lačne sa ústami načiahne za bradavkou. V prípade, že sa po bradavke ústami nenačiahne, môžeš mu pomôcť tak, že bradavkou jemne prejdeš po jeho hornej pere.
- Po správnosti by dieťatko malo ústami uchopiť nielen bradavku, ale aj podstatnú časť prsného dvorca.
- Snaž sa neprikladať k prsníku plačúceho novorodenca. Hoci by sa mohlo zdať, že je to jedna z účinných techník, ako ho utíšiť, nie je tomu celkom tak. Dieťatko síce prestane plakať, avšak plač mu v správnom prisatí zabraňuje. Ak by ste k dojčeniu takto pristupovali dlhodobo, mohlo by to viesť k poškodeniam tvojich bradaviek a vzniku bolestivých problémov. Najprv teda bábätko utíš a až potom ho prikladaj k prsníku.
Ako zistím, či mám dosť mlieka?
Častou obavou novopečených mamičiek je, či majú pre svoje dieťatko dostatok mlieka. Predovšetkým v prvých dňoch života bábätka je tento strach veľmi častý. Je však potrebné uvedomiť si hneď niekoľko skutočností: Prvé dni po pôrode nemusíš mať mlieko vôbec. Prsia sa nalievajú mliekom až na druhý či tretí deň po narodení tvojho drobčeka. Dovtedy bábätko stimuluje aktivitu mliečnych žliaz a pije kolostrum. Prvých 24 hodín po pôrode má bábätko žalúdok veľký ako čerešňa. Dieťatko teda nepotrebuje jednorazovo prijímať veľký objem mlieka. Postačí mu aj pár kvapiek v pravidelných intervaloch niekoľkokrát za deň. Je úplne v poriadku, ak novorodenec po pôrode schudne, za prirodzený sa považuje úbytok hmotnosti vo výške 10% jeho pôrodnej váhy. Pri tvorbe mlieka jednoznačne platí pravidlo - aký dopyt, taká ponuka. Časté prikladanie dieťatka prispieva k rýchlejšej a väčšej tvorbe mlieka. Čím viac si teda budeš bábätko k prsníku prikladať, o to rýchlejšie sa laktácia naplno spustí a jej intenzita ťa môže prekvapiť doslova z hodiny na hodinu.
To, že je bábätko dostatočne nakŕmené, ti dá najavo týmito symptómami:
- Po nadojčení zaspí a ak ho netrápia nejaké zdravotné problémy, prespinká aj dve hodiny.
- Dojčenie dieťatko ukončí samo, je spokojné a dokáže si pred spánkom odgrgnúť.
- Po príchode z pôrodnice minieš najmenej 7 plienok, ktoré dieťatko preciká alebo pošpiní stolicou.
Strava pri dojčení
Jednou z častých otázok je, ako sa pri dojčení stravovať tak, aby bábätko napríklad nebolelo bruško. Strava by mala byť v prvom rade pestrá a vyvážená - okrem toho, že tvoj organizmus začne produkovať mlieko, budeš potrebovať dostatok živín i na to, aby si sa zotavila z pôrodu. Určite nie sú vhodné žiadne redukčné diéty, pričom jedinou výnimkou je, ak ti už v minulosti diagnostikovali nejakú intoleranciu. Vtedy dané potraviny obsahujúce tieto zložky ďalej vynechávaj. Určite sa aj ty dopočuješ, že počas dojčenia by si mala jesť všetko, čo ti chutí a tebe samotnej nespôsobuje žiadne problémy. Potraviny, na ktoré môže bábätko prehnane reagovať bolesťou bruška, však zavádzaj postupne a s odstupom jedného až dvoch dní sleduj reakciu dieťatka. Radia sa sem napríklad niektoré druhy zeleniny (kapusta, karfiol a iné), prípadne celá rada strukovín. Vždy si dopraj jednu konkrétnu potravinu a pozoruj, ako sa bude prejavovať na bábätku. Citrusy sú samostatnou kapitolou a takisto ich treba zavádzať do stravy postupne. U bábätka totiž môžu vyvolať alergiu. Rozhodne však nie je dôvod vynechávať citrusy alebo iné ovocie počas celú dobu dojčenia. Takisto ich jedz postupne s odstupom niekoľkých dní a pozoruj reakciu svojho dieťatka. Ak sa neobjavia žiadne príznaky alergie, môžeš konkrétne ovocie jesť bez obmedzení. Už v tehotenstve môžeš v poslednom trimestri začať užívať probiotiká. Cez materské mlieko budú potom prechádzať k bábätku, z čoho bude maličké len profitovať. V užívaní probiotík môžeš pokračovať aj po narodení dieťatka až do jeho odstavenia.
Počas dojčenia (tak ako aj v každom inom životnom období) sa odporúča konzumovať zdravú a vyváženú stravu s dostatočným obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, celozrnných potravín a zdravých tukov (napr. orechy, avokádo, niektoré druhy rýb), ktoré dodajú vám, ale aj dieťatku všetky potrebné vitamíny a minerály. Určite je vhodné sa vyhýbať vysokospracovaným potravinám (polotovarom), ktoré obsahujú aj vysoké množstvá sacharidov a tukov. Niektoré druhy potravín môžu u dieťatka vyvolať alergickú reakciu, preto je vhodné pri príznakoch alergie vynechať alergizujúce potraviny a sledovať reakciu dieťatka. Všetko, čo počas dojčenia prijmete do svojho tela, ovplyvní zloženie materského mlieka. Neodporúča sa konzumovať napríklad výrazne korenené a štipľavé jedlá. Rovnako by ste si mali dať pozor napríklad aj na zvýšenú konzumáciu kofeínu (v podobe kávy či čaju). Pozor si treba dávať aj pri rôznych druhoch liekov, liečiv či výživových doplnkov. Ak vám je predpísaná akákoľvek liečba - nevynechávajte užívanie liekov bez konzultácie s vaším ošetrujúcim lekárom.
Problémy pri dojčení
Počas dojčenia, či už v jeho skorých začiatkoch alebo po pár mesiacoch, sa môže vyskytnúť niekoľko problémov, a to ako na strane bábätka, tak i matky. Väčšine komplikácií sa však dá vyhnúť správnou prípravou na dojčenie a využitím služieb laktačnej poradkyne.
Problémy pri dojčení na strane bábätka
Kvasinková infekcia dutiny ústnej - hovorí sa jej aj kandidóza úst, soor či múčnivka, pričom väčšinou ide o problém matky aj dieťaťa, ktorí si túto infekciu navzájom „prepožičajú“. U ženy sa prejavuje lesklým povlakom na bradavke a bolesťou a mravčením pri dojčení, u dieťatka zasa belavým povlakom na ďasnách a celej ústnej sliznici či jazyku. Kandidóza ústnej dutiny u dieťatka spôsobuje, že sa bábätko nechce k prsníku prisať. Ak tento problém pozoruješ, treba zájsť za pediatrom, ktorý ťa poučí, ako ústočká dieťatka ošetrovať a poradí ti na to vhodné prípravky. V prípade, že vnímaš kvasinkovú infekciu aj na svojej bradavke, určite nevynechaj návštevu gynekológa.
Problémy pri dojčení na strane matky
Asi najčastejšou komplikáciou sú zdurené, naliate prsníky - tento stav sa zvykne objavovať najmä na začiatku, kedy sa začína dieťatko dojčiť a telo matky ešte „nevie“, koľko mlieka je potrebné vyprodukovať. Prípadne v období, keď dieťatko je menej - z dôvodu rôznych ochorení či prechodu na tuhú stravu. Ak je prsník zdurený a tvrdý, dieťa sa naň nevie prisať - čo ešte viac zhoršuje daný stav. Ak sú prsia naliate, treba nadbytočné mlieko odsať alebo odstriekať, kým nenastane úľava. Ďalšou z možných komplikácií sú rany na bradavkách - tzv. ragády. Tie vznikajú najmä z dôvodu, že tkanivo bradavky nie je zvyknuté na pravidelné a dlhodobé satie alebo bábätko nemá správnu polohu pri dojčení.
Zápal prsníka - tzv. mastitída - môže sa prejaviť v prvých dňoch po pôrode alebo pokojne aj po roku dojčenia. Často sa vyskytuje len na jednom prsníku, no výnimočné nie je ani to, ak sa objaví súčasne na oboch. Prvými príznakmi sú celková slabosť a pocit, akoby na teba liezla chrípka, červený fľak v dolnej časti prsníka, problémy...
8 bežných problémov s dojčením a ako ich vyriešiť
Pomôcky k dojčeniu
Pomôcky k dojčeniu je vhodné zaobstarať si ešte pred samotným pôrodom. Ak máte vpadnuté bradavky, prípadne sa u vás objavili rany na bradavkách (tzv. ragády), môžete vyskúšať chrániče či tzv. klobúčiky na bradavky. Každá dojčiaca mamička určite ocení aj tampóny do podprsenky, ktoré zabraňujú pretekaniu mlieka. Niektoré mamičky určite využijú aj odsávačku na mlieko - či už ručnú alebo elektrickú.
Pri vzniku rán na bradavkách sa zvyknú používať napr. prípravky s lanolínom na urýchlenie hojenia. Na ochranu bradaviek namáhaných dojčením je možné použiť aj prípravky s obsahom panthenolu. Prsné bradavky je dobré umývať len čistou vodou, bez použitia mydla.
Dojčenie na požiadanie
Dojčite tzv. „na požiadanie“ - to znamená, kedy a ako dlho to bábätko potrebuje. Ideálne je dieťatko začať dojčiť už pri prvých príznakoch hladu - mľaská, otvára ústa, olizuje sa, prikladá si ruku k ústam alebo ju cmúľa, točí hlavičkou či vyplazuje jazyk. Ak je dieťatko už nepokojné a plače, ťažko sa začína dojčiť.
Trvanie dojčenia
Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života bábätka. Začiatkom 7. mesiaca sa do stravy začínajú pridávať prvé príkrmy, pričom sa aj naďalej pokračuje v dojčení. Špecializované skupiny podporujú „dlhodobé“ dojčenie do tzv. samoodstavenia dieťaťom (úvodzovky preto, že by malo byť považované za úplne normálne a nie dlhodobé). To znamená, že dieťa sa postupne samo rozhodne, že sa už viac dojčiť nechce - čo sa deje približne v období 3. až 5. roku života.
Dĺžku a frekvenciu dojčenia by nemal nikto obmedzovať.
Záverom
Záverom by však bolo vhodné dodať, že aj keď sa dojčeniu v poslednom období venuje obrovská pozornosť a podpora, je rozhodnutie, či dojčiť, alebo nedojčiť, výlučne na mamičke. Mnohé mamičky nemôžu dojčiť z rôznych zdravotných dôvodov alebo z osobných dôvodov. V takom prípade by však nemali byť odsudzované a ani ony samy by sa nemali za to viniť.