V živote každého rodiča príde čas, keď si dieťa začne pýtať domáce zvieratko. Deti často žiadajú psy alebo mačky, ale aj menšie zvieratá - zajačiky, škrečky, morčatá a iné. Domáce zviera dokáže pomôcť dieťaťu správne a zdravo sa vyvíjať. Kontakt so zvieraťom ich dokáže naučiť zodpovednosti alebo nadviazať vzťah.
Štúdie preukázali, že pes môže byť pre vývoj dieťaťa veľmi prospešný. Početné štúdie preukázali pozitívne aspekty spoločného života psov a detí. V mnohých ohľadoch je to pre dieťa aj prospešné. „Keď má dieťa nejaké zvieratko, vytvára sa medzi nimi vzťah. Aj zviera začne rešpektovať dieťa, keď ho netýra, samozrejme, dieťa sa popri ňom učí nebyť sebecké, byť ohľaduplné, rešpektovať jeho potreby, napríklad, že keď zvieratko spí, tak ho nechám oddychovať. Vzájomné interakcie prebiehajú aj medzi dieťaťom a zvieraťom a v tomto smere je to čím skôr, tým lepšie,“ myslí si veterinárna sestra a autorka kníh o psoch Martina Tóthová.
Niektoré výskumy poukazujú na to, že v takom prípade je u detí aj menší predpoklad vzniku alergie či astmy. „Jedna z nich dokonca ukázala, že ak dieťa vyrastá s mačkou alebo psom v prvých rokoch života, od narodenia do šiestich rokov, je výskyt alergických ochorení nižší ako v skupine detí, ktoré boli v kontakte so zvieratkom až po šiestom roku života,“ spresnila. Podľa psychológov má prítomnosť zvieraťa veľký význam aj pre psychický vývoj dieťaťa. "Psychológovia sa jednoznačne prikláňajú k pozitívnemu vplyvu prítomnosti zvieraťa na rozvoj dieťaťa. U 'lezúňov' môže zviera stimulovať rozvoj motoriky, u starších prebúdza záujem o prírodu, rozširujú sa vedomosti detí," dodala.
Benefity spolužitia dieťaťa a zvieraťa
Mať kamaráta a o niekoho sa starať, tráviť s ním šťastné chvíle, podieľať sa na zábave a mať sa vzájomne nekonečne rád. Aj takto to vyzerá vo vzťahu človeka a zvieraťa. Aj preto je azda prirodzené, že aj deti túžia mať zvieracieho kamaráta. Práve deti však často vidia svet len z jednoduchšej stránky a vysnený kamarát tak dosť pravdepodobne zostáva na pleciach rodičov.
Zmysel pre zodpovednosť
Deti vidia, ako sa treba starať o psa. To zahŕňa výživu, starostlivosť, zdravie a výchovu. Hoci to môže mať spočiatku malý vplyv, deti sa stále učia, čo to znamená vlastniť domáceho maznáčika. Starostlivosť o zvieratko predstavuje kus práce. Nutnosť pravidelnej starostlivosti o domáceho miláčika učí dieťa zodpovednosti za iného tvora. Samozrejme, rodičia musia počítať s tým, že dieťa ako ošetrovateľ nemôže pracovať na sto percent a veľmi často je potrebné prevziať starostlivosť na seba.
Správanie k ostatným
Tí, ktorí žijú so zvieratami, sú často ochotnejší byť ohľaduplní k ostatným a zdieľať veci. Chovateľstvo učí deti tolerancii, pretože zviera zaberá kus spoločného životného priestoru, psík na prechádzke si chce robiť tiež aj to, čo má rád, nielen to, čo od neho jeho malý pán alebo malá pani vyžaduje. Domáci maznáčik potrebuje kus spoločného času, je potrebné sa mu venovať často aj vo chvíli, keď sa nám priveľmi nechce.
Súdržnosť v rodine
Pes rozptyľuje, spája a podporuje rodinnú pohodu. Znamená to tiež, že sa spoločne koná viac prechádzok alebo výletov. Rodiny so zvieraťom vykazujú tiež vyššiu súdržnosť, pes a starostlivosť o neho zbližuje všetky členmi bez ohľadu na vek a prekonáva generačné priepasti.
Zdravie
Psy musia každý deň von. To je dobré aj pre nás! Viac sa hýbeme a nadýchame sa čerstvého vzduchu. Pes má navyše aj dobrý vplyv na dušu. Je vedecky dokázané, že mať dieťa so psom má veľmi pozitívny vplyv na jeho imunitu voči chorobám a umožňuje mu vyhnúť sa alergiám či astme. Má tiež veľký vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa - učí empatii, starostlivosti o druhých - a staršie deti učí zodpovednosti. Podľa štúdií, kontakt aj tých najmenších detí s domácim zvieraťom sa netreba báť. Existuje aj tzv. hygienická teória, ktorá hovorí, že farmárske deti, ktoré vyrastajú v kontakte so zvieratkami, majú signifikantne nižší výskyt alergie, teda určitý vplyv stimulácie imunitného systému v kontakte so zvieratkami môže byť pozitívny.
Kamarát
Zvieratko v úlohe kamaráta môže byť veľmi prospešné u jedináčikov, ktorým chýba tajný spojenec, niekto, s kým môžu zdieľať radosti aj starosti. Nemôže byť ako náhradka rodičov, ale bude to vždy kamarát a mlčanlivý dôverník, zdroj citovej podpory, ktorému možno všetko zveriť a vyplakať sa mu do kožuchu, keď sa nedarí. Pes rozvíja detskú fantáziu, predstavivosť a je partnerom pre dieťa v hre.
Kedy je ten správny čas na domáce zvieratko?
Veľa detí chce psa a môžu byť veľmi tvrdohlavé. Nič sa však nemá uponáhľať. Mali by ste si byť vedomí toho, že toto rozhodnutie má dôsledky na ďalších 10 až 15 rokov a aj napriek tým najväčším sľubom „práca“ závisí hlavne od vás. Takmer vždy sa však ukáže, že si pes počas chvíľky podmaní nielen srdce dieťaťa, ale aj rodičov a po veľmi krátkom čase si bez neho rodina nedokáže život predstaviť. Preto určite radi prijmete trochu úsilia navyše.
Je schopné akceptovať zviera a jeho osobnosť. To, ako sa dieťa správa k zvieratám sa nedá vždy určiť podľa veku. Všímajte si, ako sa správa k zvieratkám, ktoré stretávate na ulici, či u známych. Ak je jeho spôsob komunikácie so zvieraťom o ťahaní uší, chvosta, či ho chce stále nosiť a mágať, ešte nie je čas, aby malo doma chlpatého spoločníka. Na toto mu stačia aj plyšové zvieratká. Naopak, ak vie dieťa dať zvieratku vlastný priestor, nechá ho robiť čo chce, nesnaží sa byť s ním nasilu v kontakte a akceptuje jeho osobnosť i potreby, vtedy je ten správny čas.
Neučíte ho práve na nočník. Prechod z plienok na nočník je pre rodičov stresujúci a neraz aj frustrujúcim obdobím. V tomto čase si rozhodne neberte na krk starostlivosť o šteniatko, ktoré vám spočiatku bude častovať domácnosť svojimi ešte nenaučenými hygienickými návykmi. Buď si ho zaobstarajte ešte kým je dieťa v plienkach a neplánujete najbližšie mesiace odplienkovanie alebo až keď bude vedieť spoľahlivo používať nočník či toaletu.
Nemá alergiu na domáce zvieratá. Podľa magazínu Healthline sa alergia na psy môže prejaviť opuchom a svrbením nosa, okolia očí, sčervenaním pokožky po oliznutí psom, kašľom, dýchavičnosťou, sipotom v priebehu 15-30 minút čo je v prítomnosti psa. Taktiež môže vzniknúť vyrážka na tvári, krku alebo hrudníku a ťažký astmatický záchvat. V tom prípade o šteniatku v domácnosti rozhodne neuvažujte a vysvetlite jemne dieťaťu, prečo nie.
Kým začne behať a hovoriť „nie“. Skúsení rodičia odporúčajú zaviesť psa do rodiny ešte skôr ako začne byť dieťa plne pohyblivé. Je to jednoduchšie a nemusíte večne behať za dvoma postrachmi domácnosti. Taktiež je vhodnejšie zaobstarať si psa pred obdobím vzdoru, respektíve pred časom, kedy sa vaše dieťa naučí hovoriť nie a bude ho používať na všetko a vždy. Trvá to síce len isté obdobie, ale môže to skomplikovať vstup šteniatka do rodiny a jeho učenie.
Každý by mal mať vlastný priestor. Ak sa rozhodnete pre šteniatko, je vhodné, aby ste mali možnosť oddeliť ho od dieťaťa na istý čas. Dobrým riešením je, napríklad, bezpečnostná bránka - tak majú každý vlastný priestor na učenie a hru. Verte tomu, že tak ako potrebuje priestor vaše dieťa, potrebuje ho aj šteniatko.
Väčšina detí má rada malé chlpaté a prítulné klbká a svoje priania väčšinou rodičom rovno predostrie. Detská túžba by však pri výbere nemala byť jediným kritériom. „Keď kupujete auto, tiež neprídete do obchodu a nepoviete dieťaťu, nech vyberie, ktoré sa mu najviac páči. Ani zviera by ste preto nemali kupovať takto,“ upozorňuje Martina Tóthová. Samozrejme, treba zvážiť aj detské priania, hlavné slovo však musí mať rodič.
Výber vhodného plemena a starostlivosť
Pokiaľ ste sa už pohrávali s myšlienkou zaobstarať si psíka a teraz zvažujete, či by to bolo pre vaše dieťa prínosné - potom je odpoveď jasná „áno“. Avšak, je potrebné si uvedomiť, že hlavnú úlohu zohráva individuálna povaha a veľmi záleží na prvých týždňoch psieho života. Pokiaľ je napríklad jedno zo šteniat vo vrhu obzvlášť drzé a zbrklé, je menej pravdepodobné, že bude vhodné ako nekomplikovaný rodinný pes. To isté platí, pokiaľ chovateľ nebral socializáciu šteniat vážne. Potom aj váš obľúbený zlatý retriever môže mať problém s najrôznejšími situáciami.
Pri nákupe šteňaťa je dôležité dôverovať chovateľovi. Mal by poznať vaše požiadavky a urobiť kompetentné a presvedčivé rozhodnutie. Tip: Pokiaľ sa nerozhodnete pre spoločenské plemeno, venujte výberu zvýšenú pozornosť, ak je plemeno typickým poľovníckym, strážnym alebo pastierskym psom. Tieto psy sú k dieťaťu menej vhodné než tzv. doprovodné psy, ako sú pudlovia, bišonci alebo španiele. Treba však povedať, že napríklad labrador a zlatý retriever sú bývalé poľovnícke psy. Tí sa preto správajú rôzne podľa požiadaviek a do rodín sa nie všetci hodia.
Bezproblémové spolužitie psa a dieťaťa nie je samozrejmosťou. Pokiaľ sa nejedná o bábätko, malo by byť dieťaťu od začiatku vysvetlené, že pri jednaní so psom je potrebné dodržiavať určité pravidlá správania. To zahŕňa nikdy nerušiť psa pri miske s jedlom alebo dokonca z nej niečo brať. Počas spánku by tiež nemal byť rušený. Odpočinok je pre psov dôležitý na spracovanie prežitého, nabratie nových síl a zotavenie. Vysvetlite tiež svojmu dieťaťu, že psia hračka patrí výhradne psovi. Ak sa chce dieťa so psom hrať, tak iba pod dohľadom dospelej osoby.
Aj ten najmilovanejší pes môže v určitých situáciách uhryznúť. Mladý pes vidí deti zhruba do 12 rokov ako súrodenca. Skvele sa s nimi hrá a vo všeobecnosti sa nemusí báť, že by ho niekto napomínal. Môžu však nastať situácie, kedy sa pes môže chovať k dieťaťu nadradene. To by sa nestávalo, pretože výchova psa aj detí je výhradne v kompetencii rodičov.
Príde čas, keď si dieťa začne pýtať domáce zvieratko. Vtedy sa mnohí rodičia začnú zamýšľať nad tým, aké domáce zviera by bolo vhodné pre malé dieťa. Nezabúdajte, že domáce zviera nie je hračka. Preto sa k nemu nesprávajte ako k domácemu miláčikovi a nezaťažujte svoje batoľa plnou starostlivosťou. Pristupujte k zvieratku ako k rodinnému miláčikovi - starajte sa oň spoločne a spoločne zisťujte, čo potrebuje.
Mnoho detí si v určitej fáze svojho života želá akékoľvek domáce zviera. To stojí za zváženie. Malé domáce zvieratá pre deti sú u rodičov veľmi obľúbené. Sú známe tým, že sa ľahko udržiavajú a ich údržba je lacná. To všetko je pravda, ale nemali by ste zabúdať na základnú vec - malé zviera je stále zvieraťom, ktoré potrebuje starostlivosť, pozornosť a pozornosť, ako aj návštevu veterinára, ak je to potrebné. Preto ak uvažujete o prijatí domáceho zvieraťa pod svoju strechu, musíte to všetko vziať do úvahy.
Prvé zviera pre dieťa je nepochybne veľkým zážitkom. Veď získava svojho prvého zvieracieho priateľa. Získava tiež veľa povinností. Potrebuje náležitý dohľad a pomoc. Preto sa deti môžu starať o zvieratá, ale nemôžu to robiť úplne samy. Potrebujú pomoc a dohľad svojich rodičov. Čím je dieťa mladšie, tým väčšia musí byť táto pomoc. Preto nepovažujte domáce zviera za detského maznáčika. Pred nákupom si vždy dôkladne overte požiadavky na starostlivosť o vášho domáceho miláčika.
Rodičia často vyhľadávajú malé domáce zvieratá pre deti. Nie všetky malé domáce zvieratá sa však dajú klasifikovať rovnako. Je veľký rozdiel, či u vás doma žije králik, morča alebo škrečok - od toho, ktorého hlodavca pre svoje dieťa vyberiete, závisí, aké podmienky mu musíte zabezpečiť a ako sa o neho budete starať.
Škrečky
Škrečky sú určite jedným z najobľúbenejších domácich zvierat. Sú malé a lacné - nestojí veľa a náklady na údržbu sú nízke. Škrečky sú pekné aj na pohľad - sú to priateľskí, malí chlpáči. Pred kúpou škrečka však majte na pamäti, že ide o nočné zviera - celé dni bude chcieť pokojne spať v klietke pre hlodavce a v noci sa bude hrať (a teda aj robiť hluk!). Škrečky sú tiež samotári - nekupujte si viac ako jedného, nepotrebujú spoločnosť svojich kamarátov. Napriek svojej malej veľkosti potrebujú pomerne veľký priestor.
Morčatá
Ďalším domácim miláčikom, ktorý sa často vyskytuje v domácnostiach, je morča, ktoré je dnes oficiálne známe aj ako morča domáce. Morské prasiatko žije 8 rokov a nepotrebuje veľa - stačí mu aj papierová škatuľa, lebo nehryzie, netreba ho venčiť, a ak je krátkosrsté, netreba ho ani česať. Tu však odborníčka upozorňuje: „Keďže sú morčiatka stádové zvieratká, jedno morča v rodine veľmi trpí. V niektorých krajinách sa chov jediného morského prasiatka dokonca považuje za týranie.
Myši a potkany
Mnohí ľudia majú námietky voči chovu myší alebo potkanov ako domácich zvierat. Avšak úplne zbytočne. Sú to veľmi čisté a inteligentné zvieratá. Myši a potkany sa tiež najlepšie cítia v spoločnosti svojich kamarátov, pretože sa im páči život v skupine.
Králiky
Králiky sú veľmi obľúbené ako domáce zvieratá. Sú malé, nadýchané a roztomilé - pôsobia veľmi dobrým dojmom a je s nimi veľa zábavy. Králiky sú tiež veľmi energické zvieratá, ktoré potrebujú priestor na pohyb a veľmi rady sa hrajú. Na druhej strane však väčšinou aj veľa spia. Sú tiež veľmi chúlostivé a je ľahké im ublížiť. Preto je veľmi dôležité naučiť svoje dieťa, ako sa o ne správne starať.
Pes a dieťa: Špecifické situácie
Nie vždy je doma prvé dieťa a potom pes. Pokiaľ už je v domácnosti psík a čakáte bábätko, potom môžete zvážiť nasledujúce: Denný rytmus psa je dobré obmieňať, pretože akonáhle dieťa príde, už všetko nepôjde podľa plánu. Pes si to potom zmeny nemusí nutne spájať s dieťaťom. V tomto ohľade by ste mali teraz tiež zvážiť, či psovi zakážete vstup do „detskej izby“. Akonáhle sa potomok narodí, môže s ním váš štvornohý kamarát nadviazať nepriamy kontakt tak, že mu pred nosom pridržíte handričku na odgrgnutie alebo body z nemocnice. Akonáhle bábätko konečne dorazí domov, pes ho bude chcieť určite olízať. Pokiaľ je to pokojné a nie cez tvár, dovoľte mu to, pretože tým posilníte puto medzi psom a dieťaťom. V tejto súvislosti je do budúcnosti dôležité, aby sa pes od tejto chvíle necítil odstrčený, pretože to by si mohol negatívne spájať s príchodom dieťaťa.
Predtým, ako bábätko príde prvýkrát domov. Psy - najmä tie, ku ktorým sa správame ako k členom rodiny - zvyčajne cítia, že sa „niečo deje“ oveľa skôr, ako si myslíme. Možno si hneď nevšimnú rastúce bruško opatrovateľky, ale vycítia, že v dome je iná atmosféra, je tam zrazu postieľka, kočík - nechajme psíka, aby sa do týchto príprav zapojil aj on! Keď už sa novorodenec narodí, je dobré zoznámiť psíka s jeho pachom - perfektná bude látková plienka alebo oblečenie. Pred príchodom nového člena rodiny domov bude mať pes možnosť ho čo najlepšie „spoznať“.
Prvé stretnutie novorodenca so psom. Na to, ako má prvé stretnutie so psom vyzerať, neexistuje jeden správny recept. Majiteľ psa by mal najlepšie vedieť, kedy bude pes na takéto stretnutie pripravený. Bábätko môžeme psíkovi ukázať hneď po príchode z nemocnice alebo bábätko na prvé dni oddeliť, aby sa psík zoznámil s jeho pachom a plačom a až potom ich necháte stretnúť sa zblízka. Bez ohľadu na to, ktorú možnosť si vyberiete, nezabudnite byť opatrní. Vo väčšine prípadov pes okamžite vycíti, že dieťa je súčasťou rodiny a je veľmi chápavý, no pamätajte, že je to len zviera a za bezpečnosť dieťaťa sme zodpovední my! Ak je to možné, nechajte psa pokojne ovoňať dieťa. Dbajme na to, aby stretnutie prebiehalo v pokojnej atmosfére - pes automaticky vycíti našu úzkosť. Nič neunáhlime a, samozrejme, nezabúdajme absolútne nikdy nenechávať psa samotného, keď je novorodenec chvíľu bez dozoru! Aj keď vidíme, že pes je k bábätku nežný, vždy by sme mali pozorovať ich interakcie.
Psia žiarlivosť na bábätko. Častým problémom, s ktorým sa musia mladí rodičia potýkať, je psia žiarlivosť. Zviera, ktoré bolo predtým stredobodom pozornosti, je zrazu zatlačené do úzadia. Počúva viac zákazov, majitelia majú menej času, vymýšľajú menej hier a prechádzok. Pes si príchod dieťaťa automaticky začne spájať so zmenou v jeho každodennom živote a začne si vyžadovať viac pozornosti - znie vám to povedome? Pes je inteligentné zviera, takže keď nie sú naplnené jeho potreby, urobí čokoľvek, aby upútal vašu pozornosť. Ako sa s tým vysporiadať? Nájdite si na neho čas! Nezabúdajme ani na hru so psíkom - aj keď je ťažké nájsť si na ňu dostatok času. V takejto situácii môžu byť ideálne interaktívne hračky pre psov, ktoré ho zabavia na dlhší čas. A v tomto ťažkom období pre celú rodinu rozmaznávajme psíka aj maškrtami pre psov, nech cíti, že mu táto zmena v rodine nijak neublížila.
Pes a loziace bábätko - no, a to je len začiatok! Vo väčšine prípadov je fáza predstavovania psa dieťaťu príjemná. Novorodenec, ktorý veľa nerozumie, najmä ten, ktorý sa začína plaziť, môže byť pre psa „hrozbou“ a skutočnou výzvou pre rodičov/opatrovníkov psa. Najčastejšie táto fáza určuje, ako bude vzťah nášho psa k dieťaťu vyzerať v budúcnosti, preto je veľmi dôležité, aby celý proces prebehol hladko. V prvom rade sa musíte... postarať o svojho psa! Najčastejšie je iniciátorom interakcie dieťa - bude sa tešiť, že sa psíka dotkne, skúsi potiahnuť psíka za ucho, strčiť mu prsty do tlamy, zoberie hračku a zje zo psej misky nejaké maškrty. V tejto fáze by sa mal majiteľ zamerať na dieťa a chrániť hranice psa. Nemôžete dovoliť, aby dieťa psovi ublížilo a keď vidíme, že je náš pes unavený, nechajte ho v pokoji odpočívať. Pre psíka je dobré mať svoje miesto, kam sa dieťa nedostane - útočisko, kde sa môže schovať pred prebytočnými podnetmi.
Príprava vášho psa na príchod bábätka | Battersea Way
Dieťa a pes - dobrá alebo zlá kombinácia? Je skvelé, keď dieťa môže vyrastať so psom. Pre dieťa má táto situácia len výhody. Je to vynikajúci spôsob, ako vybudovať silnú imunitu vášho dieťaťa voči viacerým baktériám. Ani malé dieťa so psom nie je hrozbou - naopak, netreba sa báť, že by pes dieťa olizoval alebo mu dieťa vložilo hračku do úst. Má tiež veľký vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa - učí empatii, starostlivosti o druhých - a staršie deti učí zodpovednosti. Je mať dieťa pre psa prospešné? Áno, ak sa aj naďalej budeme schopní postarať o potreby psa. Každý, kto má psa a dieťa, vie, ako dieťaťu rozšíriť jedálniček - psíkovi sa toto štádium väčšinou veľmi páči a začne mať k dieťaťu bližšie a bližšie. O tom, ako veľmi dieťaťu umožníme takto „kŕmiť“ psa, rozhoduje samozrejme majiteľ, no nezabúdajte pozorne sledovať, čím dieťa „kŕmi“ psa a dbať na to, aby boli prípravky pre psa bezpečné. Dôležité je pamätať aj na vyváženú stravu psa, aby takéto kŕmenie nemalo na psa žiadne negatívne účinky. Vždy je najlepšie siahnuť po kvalitnom krmive pre psov.
Psie plemená vhodné pre deti - existujú také? Treba jasne zdôrazniť, že pes, ktorý je „najvhodnejší pre dieťa“ neexistuje. Každý pes potrebuje zodpovedného, dospelého opatrovníka! Samozrejme, pri výbere rodinného psa sa môžete riadiť jeho temperamentom či predispozíciou. Psy, ktoré sú od prírody jemné alebo pokojné, sa často zdajú byť vhodnejšie do domu s dieťaťom. Sú plemená, ktoré majú ochranárstvo v krvi - napríklad aljašský malamut. Avšak, každý správne vychovaný pes môže byť najlepším priateľom malého dieťaťa - aj ten zo zoznamu plemien považovaných za agresívnych. Psy týchto plemien sú navyše často výbornými obrancami malých detí - veď také dieťa je najmenší a často aj najslabší „článok svorky“. Na druhej strane, každý pes, aj ten najmenší a najjemnejší, môže byť pre dieťa hrozbou, ak sa prekročia jeho hranice.
Hĺbka vzájomného vzťahu dieťaťa a zvieraťa je niekedy prekvapivá. Na svojho prvého psa drvivá väčšina detí bude spomínať celý život. Avšak na druhej strane čas od času novinami preletí desivý článok o dieťati potrhanom psov alebo dokonca o usmrtenie dieťaťa psom. Potom sa spravidla rozhorí nekonečná mediálna diskusia a proti sebe stanú dva nezmieriteľné tábory. Na jednej strane sú vydesení rodičia a hlasy volajúce po obmedzení psov v mestách a represívnych opatreniach, na druhej strane sa ozývajú niektorí psičkári, že ten pes za to nemohol, že všetko je vina dieťaťa a jeho rodičov, že psovi určite muselo niečo urobiť a že je to výnimočná udalosť. O žiadnu mimoriadnu udalosť sa však nejedná. V štúdii, ktorú realizoval Štátny zdravotný ústav na vybraných pražských školách, takmer 40% žiakov uviedlo, že do 12 rokov svojho veku bolo pohryznutie psom, pričom sa často jednalo o vlastného alebo známeho psa a štvrtina týchto zranení vyžadovala lekárske ošetrenie.
Ako teda začleniť psa do rodiny s dieťaťom, aby sme eliminovali čo najviac problémov? Pri zaobstaraní psíka do rodiny, kde už dieťa je, dôkladne zvážte nielen výber, ale aj rodinné podmienky. Je pochabé sa domnievať, že dieťa sa zodpovedne bude starať o psíka od chvíle, čo vkročí do vašej domácnosti až po jeho poslednej vydýchnutie. Aj keď vidíte, že vaše dieťa po psovi naozaj túži a urobili by ste mu veľkú radosť, snažte sa situáciu zhodnotiť realisticky: Je totiž veľmi pravdepodobné, že okúzlenie psom veľmi skoro pominie a nemôžete sa spoľahnúť na to, že každodenné venčenie bude pre vášho chlapca či dievča zdrojom potešenia a radosti aj v budúcnosti. Uvedomte si, že psa dieťa zrejme bude schopné cvičiť až okolo 13 rokov a vyššie. Ak si dokážete predstaviť, že všetky povinnosti okolo psa s najväčšou pravdepodobnosťou padnú rovnako na vás, a napriek tomu vám to nevadí a na príchod psa sa stále aj vy osobne tešíte, potom je všetko v poriadku. V prípade, že na to nie ste pripravení a nemáte čas a chuť sa psovi venovať, je lepšie previesť záujem dieťaťa na psa v okolí alebo príbuzenstve, ktorý je vhodný k deťom. Môžete potom sledovať vývoj jeho záujmu dieťaťa a zistiť, či je trvalejšieho rázu a prípadne svoj postoj ku kúpe prehodnotiť, ak dôjdete k záveru, že vaše dieťa je schopné a ochotné sa o psa zaujímať a starať sústavne a tieto činnosti tiež dobre zvláda.
V akom veku dieťaťa zaobstarať psa. U dojčaťa a batoľaťa počítajte s nepretržitou pozornosťou, ak dieťa a pes budú spolu, nemôžete nikdy ručiť ani za jedného z nich. Dieťa potrebuje spoločnosť iných detí a na pieskoviskách a detských ihriskách nie je pes vítaným spoločníkom, práve tak, ako vo väčšine domácností s malými deťmi, kde na psy nie sú zvyknutí. Vaše dieťa budete neskôr sprevádzať do záujmových krúžkov, škôlky, ku kamarátom, na vystúpenie a tam všade vám pes bude na obtiaž, zvážte, či teda nepočkať do vhodnejšieho veku dieťaťa, kedy tiež už môžete ľahšie dieťaťu vysvetliť, ako sa k psovi musí správať. Hoci je situácia vždy individuálna, pes je vynikajúcim partnerom pre dieťa mladšieho školského veku. Dieťa však nie je schopné sa v tomto veku o psa sústavne, samostatne a zodpovedne postarať a potrebuje pomoc rodičov. Zodpovedný a samostatný prístup u dieťaťa k zvieraťu sa rozvíja individuálne, ale väčšinou nie skôr než okolo 8 - 10 rokov. Situáciu si podstatne uľahčíte, keď dieťa už pred príchodom psa na prechádzkach a návštevách v rodinách so psom naučíte, ako sa k psovi chovať, ako čítať jeho psie reč, kedy sa hnevá, kedy má radosť, že pes vníma niektoré správanie, treba krik, mávanie rukami, prípadne objímanie ako hrozbu a môže zaútočiť, a ostatné úskalia, z ktorého tak často vznikajú nedorozumenia medzi dieťaťom a psom. Nenechajte dieťa hladiť cudzie psy bez dovolenia ich majiteľa, potom by malo dieťa psa osloviť, nechať si ovoňať ruku, byť pokojné a až potom psíka pohladiť. Vysvetlite dieťaťu, ako sa správať pri stretnutí so psom, ktorý sa nimi cíti ohrozený a vrčí. Dieťa by sa mu nemalo pozerať do očí, kričať či utekať, ale pomaly odísť bokom ku psovi. Ak je dieťa školského veku, porozhliadnite sa, či v okolí nie je kynologický krúžok pre deti.
Pri výbere zo šteniat voľte také, ktoré nie je ani prehnane plaché, ani dominantný. Nervózny pes, precitlivený na hluk, s nízkou hranicou reaktivity, je veľmi zlou voľbou. Pri príchode psíka do domácnosti dieťaťu vysvetlite, že psa nesmie rušiť pri kŕmení, alebo sa mu dokonca pokúšať zobrať potravu či hračky robení tiež prehnané očakávania, ktoré deti niekedy nadobudnú z niektorých filmov o psoch a vysvetlite im, ako sa tieto scény so psom učia a vykonáva fázovitě na základe povelov. Nenechajte tiež deti psíkov neustále ťahať, zdvíhanie pes väčšinou nevníma ako príjemné a tiež mu tým môžete pri nesprávnej manipulácii privodiť zdravotné problémy (napr. Kýlu). Naučte dieťa správne psa prenášať tak, aby jednu ruku položil pod predné packy a druhú pod zadoček, aby šteňa sedelo. Nikdy sa nespoliehajte na to, že váš pes je dobrák a nechá si všetko páčiť, jednak dieťaťu takto nepriamo signalizujete svoj súhlas s trápením zvieraťa, dieťa si koľko siát nevie ani uvedomiť, že psovi, ktorý znáša niektoré jeho aktivity, je to napriek tomu vyložene nepríjemné alebo bolestivé. Aj dieťa skúša hranice, kam až môže voči psovi zájsť a svoje aktivity stupňuje, až psovi môže dôjsť trpezlivosť. Dieťa nenechajte tiež psa trestať. To výhradne náleží vychovávateľmi a cvičiteľovi zvieraťa, ktorého pes rešpektuje a uznáva ako autoritu. Výcvik psa patrí do rúk dospelého alebo dospievajúceho. Aj malého psíka je potrebné cvičiť a socializovať medzi psami i ľuďmi. Uvedomte si, že dieťa bude tiež napodobňovať vašu výchovu a výcvik psa. Prechádzky s veľkými psami rozhodne nezdôverujte samostatne malým deťom, aj poslušný pes sa občas stane na prechádzke terčom útoku psa agresívneho. Prípadne pes dieťa bude vláčiť do bitky, ktorú sám vyprovokuje a s ktorou si dieťa v žiadnom prípade nemôže poradiť. Navyše hrozí reálne nebezpečenstvo, že samo bude uhryznutý. Tiež Háravé sučka bude terčom záujmu nežiaducich nápadníkov, ktorí dieťa rešpektovať nebudú. U staršieho dieťaťa však prechádzky a športy so psom môžu byť veľmi výraznú pohybovou aktivitou a to aj u detí, ktoré by inak v žiadnom športe treba nevynikali az tohto dôvodu sa športom doteraz vyhýbali. Zvlášť v dnešnej dobe, keď naše deti trpia veľmi významným nedostatkom pohybu az toho plynúcich civilizačných chorôb, by sme takúto aktivitu dieťaťa mali doceniť a vítať.