Placenta, nazývaná aj plodové lôžko alebo plodový koláč, je dočasný orgán, ktorý hrá zásadnú úlohu počas tehotenstva. Je to životodárna súčasť ženského reprodukčného systému, ktorá spája matku a plod, čím zabezpečuje ich vzájomnú výživu a komunikáciu. Vzniká diferenciací z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z choria.
Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru o priemer 15-20 cm a hrúbke 2-3 cm. Jej hmotnosť je približne 500 g, čo predstavuje asi 17 % hmotnosti plodu. Zaujímavosťou je, že 50 % hmotnosti placenty tvorí materská krv a 15 % fetálna krv.
Vývoj a štruktúra placenty
Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placentu rozlíšiť dve hlavné časti: pars fetalis, tvorená chorion frondosum, a pars materna, tvorená decidua basalis. Medzi týmito dvoma časťami sa nachádzajú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou.
Počas štvrtého a piateho mesiaca gravidity vytvára decidua tzv. deciduálne septá, ktoré predeli intervilózne priestory. Tieto septá rozdeľujú placentu na tzv. kotyledony. Na fetálnom povrchu placenty, ktorý je lesklý a pokrytý plodovými blanami (chorión a amnión), môžeme pozorovať cievnu kresbu, ktorá ústi do pupočníka. Táto kresba sa nazýva aj "strom života".
Plod rastie spolu s maternicou a placentou. Na konci gravidity má placenta tvar okrúhleho terča, preto hovoríme o placenta discoidalis.
Funkcie placenty
Placenta je centrálnym orgánom, ktorý zabezpečuje:
- Prenos živín a kyslíka: Krv matky prechádza cez placentu a cez pupočnú šnúru dodáva plodu kyslík a potrebné živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou približne pol litra krvi.
- Odvod odpadových látok: Placenta filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu a odvádza ich do krvného obehu matky.
- Produkciu hormónov: Placenta je zdrojom kľúčových hormónov, ktoré udržiavajú a podporujú tehotenstvo. Medzi ne patria:
- hCG (ľudský choriogonadotropín): Tento tzv. tehotenský hormón potláča produkciu ďalších folikulov vo vaječníkoch a stimuluje rast žltého telieska. Jeho hladina je najvyššia v prvom trimestri.
- Placentárny laktogén (hCS): Pôsobí na metabolizmus živín, stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov. U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy.
- Estrogény: Ovplyvňujú rast maternice a mliečnej žľazy.
- Progesterón: Udržuje tehotenstvo, znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz.
- Kortikoliberín (CRH): Uplatňuje sa pri regulácii dĺžky tehotenstva a pôrodu.
- Ochrannú funkciu: Placenta funguje ako semipermeabilná membrána, ktorá čiastočne chráni plod pred škodlivými látkami z vonkajšieho prostredia. Je však dôležité si uvedomiť, že nie všetky nebezpečné látky sú úplne filtrované.
- Prenos protilátok: V neskorších fázach tehotenstva placenta odovzdáva plodu protilátky, ktoré naštartujú jeho imunitu po narodení.
Kedy sa placenta začína vyvíjať a plne vyživovať plod?
Zárodky placenty sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva, približne 7 až 10 dní po počatí. V prvom trimestri, do 12. týždňa tehotenstva, sa placenta postupne formuje a prepája s krvným obehom matky. Vývoj placenty je dokončený zhruba v 4. až 5. mesiaci tehotenstva, kedy je plne zrelá.
Plod sa napája na placentu naplno približne okolo 12. týždňa tehotenstva. Od tohto momentu placenta nielen vyživuje plod, ale produkuje aj hormóny dôležité na udržanie tehotenstva. Často je to práve v tomto období, kedy ustúpia tehotenské nevoľnosti, ktoré súvisia s produkciou hCG v skoršej fáze.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Pôrod placenty
Tretia pôrodná doba je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Po pôrode dieťaťa sa dutina maternice výrazne zmenší. Následne prichádzajú sekundárne kontrakcie, ktoré spôsobia posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (krvná zbierka), ktorý tlačí na placentu a spôsobuje jej odlúčenie.
Pôrod placenty zvyčajne nastáva do 20 minút po pôrode dieťaťa, často už do 5 minút. Zvyčajne je tento proces nenáročný, pretože placenta je mäkká a ohybná. Po pôrode je dôležité skontrolovať, či placenta vyšla z maternice vcelku a neporušená, aby sa predišlo komplikáciám ako infekcia alebo krvácanie.
Ak sa placenta nezačne odlúčiť do 30 až 60 minút po pôrode dieťaťa, konštatuje sa retencia placenty (placenta adherens). V takom prípade je potrebné manuálne odstránenie placenty lekárom.
Komplikácie súvisiace s placentou
Aj keď je placenta zázrakom prírody, v jej vývoji alebo fungovaní sa môžu vyskytnúť komplikácie:
- Nízko položená placenta (placenta praevia): Placenta sa nachádza príliš nízko v maternici a môže brániť dieťaťu v postupe pôrodnými cestami.
- Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty): Predčasné odlúčenie placenty od steny maternice, ktoré môže viesť k nedostatku kyslíka a živín pre plod.
- Hlboko vrastené cievy placenty (placenta accreta, increta, percreta): V tomto prípade placenta prerastá do steny maternice, čo môže spôsobiť silné krvácanie a vyžadovať chirurgický zákrok.
- Zadržanie placenty (placenta adherens): Časť placenty zostáva v maternici po pôrode dieťaťa.
- Nedostatočnosť placenty: Placenta nie je schopná zabezpečiť dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka, čo môže viesť k predčasnému pôrodu.
- Infarkt placenty: Blokáda ciev v placente, ktorá môže viesť k jej nedostatočnosti, ak je rozsiahla alebo opakovaná.
Príznaky, ktoré môžu signalizovať problémy s placentou, zahŕňajú vaginálne krvácanie, bolesť brucha, bolesti chrbtice a rýchly nástup kontrakcií.