Moja dcérka má dnes 6 mesiacov, ale vôbec si nedáva nôžky do úst. Mala obdobie, keď si ich sem tam obzerala a chytala, ale teraz o ne nejaví záujem. Pretáčať na bruško sa začala 2 dni pred 4. mesiacom, späť na chrbátik sa vie asi 3 týždne. Keď ju chytím za prsty, začne sa ťahať do sedu, ale vždy sa mi hneď postaví. Na brušku býva takmer stále, rada sa tak hrá, na chrbátiku nebýva takmer vôbec, lebo ju to nebaví a vždy sa hneď pretočí na bruško. Odsúva sa rukami dozadu a tiež sa na brušku krúti do kruhu za hračkami. Sedieť ju nedávam. Len si vôbec nedáva tie nôžky do úst.
Pri malých deťoch majú rodičia, najmä prvorodičia, kopu otázok. Prečo si moje bábätko neustále „papá“ pästičky? Prečo si cmúla ruku? Si zaťatými pästičkami u bábätka stretávam pomerne často. Rodičia neustále vkladanie rúk do úst takmer vždy vyhodnotia ako znak toho, že dieťa musí byť hladné. Prípadne toho, že dieťaťu sa začnú prerezávať zúbky.
Dr. Sears pripomína, že po ukončení novorodeneckého obdobia, cca okolo 6. - 8. týždňa života, dieťa začína používať aj ruky, aj ústa na objavovanie sveta, učenie sa a spoznávanie. Dôvod, prečo dieťa na poznávanie využíva svoje ústa, je podobný, ako u dospelých ľudí používanie rúk za týmto účelom. Prsty dospelého človeka majú viac zmyslových buniek než ktorákoľvek iná časť tela. Ak si dieťa vkladá prsty, ruky, predmety do úst, nie je to primárne kvôli tomu, aby ich žulo. Vkladanie vecí do úst je vždy spôsobom, ako dieťa niečo komunikuje - či už svoje potreby alebo aktuálny stupeň svojho vývinu.
Obvykle deti nejavia známky toho, že by sa im mali prerezávať zúbky skôr, než medzi 4. - 7. mesiacom. A prvý zub sa obvykle prereže okolo 6. mesiaca života dieťatka.
Odborníci na detský vývin pripomínajú, že cmúľanie ručičiek môže byť včasným znakom toho, že bábätko je hladné. Zároveň však upozorňujú, že prejavy hladu zahŕňajú aj iné správanie, a to najmä oblizovanie pier, vrtenie sa, rozrušenie a plač.
Povedali sme už, že satie pästičky v období medzi 2. a 3. mesiacom je úplne prirodzeným vývinovým znakom zdravého dieťaťa. Niekedy si bábätká môžu sať pästičku preto, že sú obmedzované v tom, ako dlho môžu ostať na prsníku. Ak si dieťa dáva pästičky do úst a vy ako rodičia tomu chcete zabrániť (ale je to prirodzená vývinová potreba, takže zabraňovanie nie je na mieste), neponúkajte dieťaťu cumeľ. Pokiaľ dieťa potrebuje sať, ponúknite mu radšej prsník. Ak si naozaj nie ste istí, či sa vaše dieťa dojčí dostatočne, skonzultujte vašu situáciu s pediatrom alebo laktačnou poradkyňou.
Vkladanie rúk do úst a satie pästičiek je prirodzená potreba dieťaťa a jeho spôsob poznávania sveta. Odborne sa tomuto obdobiu vo vývine dieťaťa hovorí „orálna fáza“. Trvá až do cca 1,5 roku života dieťaťa. Už sme vyššie zmienili prečo to tak je, pre dieťa v tomto období sú ústa akoby hmatový orgán. Zároveň by sme nemali zabúdať na to, že pre malé bábätko je satie prirodzeným spôsobom upokojovania sa. Najmenšie deti sa radi upokojujú satím na prsníku. Jediné, čo potrebujeme odsledovať, je bezpečnosť dieťaťa, pretože ono si dokáže vložiť do úst skutočne všetko. Takže pozor na drobné, ostré predmety alebo čokoľvek pre dieťa nebezpečné.
Povolaním som psychologička a psychológiu sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu.
Ak sa vaše bábätko občas napne, je nepokojné a plače, vo väčšine prípadov to môže byť spojené s frustráciou. Nezrelosť nervového systému bábätka je procesom, ktorý prebieha individuálne u každého dieťaťa. Je dôležité vedieť, že okrem pozorovateľného vývoja dochádza aj k jemným zmenám v nervovom a svalovom vývoji, ktoré môžu spôsobiť menšie odchýlky. Tieto nie sú vždy zrejmé a zvyčajne sa korigujú posilnením svalov.
Samotný pohyb je dosť zrejmý a často sa pozoruje, keď je dieťa v náručí. Bábätko sa prehýba, odhŕňa hlavu dozadu, napína chrbát a vo väčšine prípadov plače. Možno sa zdá nahnevané.
Keď je dieťa na brušku, často môžeme pozorovať „lietanie“, teda Landau reflex. Tento pohyb je odlišný od predchádzajúceho napnutia, ale aj tento môže vzbudzovať obavy. Dieťa sa v tejto pozícii často napína a vystrie ruky a nohy, pričom sa pozerá dopredu. Ak je napínanie spojené s bolesťou, bude to sprevádzané silným plačom a dieťa sa ťažko upokojí.
Kŕče v brušku alebo pálenie záhy pri refluxe môžu bábätko veľmi znepokojovať. V prípade bolesti brucha dieťa zdvíha nohy, má tvrdé bruško a môže byť počuť aj zvuk čriev. Moro reflex síce nie je napínanie, ale v jeho prejave to môže byť podobné. Tieto správanie alebo symptómy môžeme ľahko odlíšiť od seba.
Komplikácie pri pôrode, ako napríklad dočasný nedostatok kyslíka, môžu mať vplyv na svalový tonus a nervy. Keď napríklad návšteva príde a zrazu bábätko zodvihne a ono sa prekvapí nečakanou situáciou, neznámym hlasom alebo tvárou, môže reagovať napnutím tela. Deti sú veľmi citlivé na pohyby, zvuky a drobné podnety, ktoré sú odlišné od tých, na ktoré sú zvyknuté od rodičov. Ak cudzí človek bábätko zodvihne inak, alebo s väčšou silou, bábätko sa môže stať frustrovaným.
Keďže bábätká nemajú iné prostriedky na vyjadrenie svojich pocitov ako hlas, či svaly, pokúsia sa tieto pocity vyjadriť napnutím tela a plačom.
Možno je mylne vnímané, že keď dieťa „lietajúce“ napína telo, ide o problém, ale v skutočnosti je to dôležitý vývojový krok. Tento reflex sa objavuje okolo štvrtého mesiaca. Ak by sme tento pohyb vyskúšali, zistíme, že tento tvar tela si vyžaduje veľké úsilie na posilnenie svalov okolo chrbtice. Preto je to veľmi užitočné, pretože efektívne posilňuje chrbtové svaly dieťaťa. Pripravuje ho na ďalší pohybový vývoj a v tejto pozícii môže sústrediť pozornosť na vzdialenejšie objekty.
Keď dieťa cíti znížený pocit bezpečia, vyvolá to uňho reflexívne roztiahnutie rúk, čo je známe ako Moro reflex. Ak si nie ste istí, prečo sa vaše dieťa napína, poraďte sa s odborníkom. Niekedy nie je ľahké presne popísať, čo sa deje, preto je užitočné spraviť video, ktoré môže pomôcť lekárovi pri diagnostike. Pre neškodné napínanie môžeme dieťaťu pomôcť. Upokojte ho, ak zistíte, čo ho vyrušilo.
Ahojte, prosím o radu alebo podobnú skúsenosť, môj malý sa už asi 4 dni tak napína a pozerá stále dozadu, nechce byť ani na rukách ako doteraz, hneď sa prehne, neviem čo to môže byť.... ☹ Neplače keď leží, ani v autosedačke len keď ho chcem dať na ruky začne sa mordovať a prehýnať sa... 😕Ďakujem vopred...
Ahoj, no neviem, môj sa tak prehýna keď si chce po napapaní odgrgnúť, alebo keď už má jednoducho dosť, teda je napapaný. Alebo mu možno na teba niečo "nesedí", nepoužívaš voňavku alebo nejaké mydlo, alebo si niečo zmenila? Skús porozmýšľať, alebo jednoducho nechce byť na rukách,keĎ ako vravíš inak je kľudný.
My sme mali rovnaký problém. Pediatrička nám povedala, že to je predráždená nervová sústava. Malé bábätko ešte nevie "stráviť" veľké množstvo podnetov. Treba ho udržiavať v kľude, žiadne nosenie po byte - je to pre také malé dieťatko veľa vzrušov. Nestriedať naraz veľa hračiek, pozor na hlasnú hudbu. My sme začali odstraňovať tieto zlozvyky a cca po 5 dňoch to ustalo.
Akurát nechápem, ako môže nosenie dieťa podráždiť 😅 😕 veď nosením sa dieťa upokojí. Keď teda, tak v nosiči tvárou k rodičovi - babysatka je super. Bábätko je tam pevne zavinuté a fakt to pomáha na upokojenie. Mladšia sa do luku nevypínala nikdy, ani keď plače dokonca! 😕
A ešte mi napadol súvis s týmto u mojich detí s obdobím tesne po pôrode. Staršiu som videla pol minúty, potom bola celý deň v inkubátore. Mladšiu som hneď po ošetrení dostala na prsník a pekne holú, iba dôkladne prikrytú, teda kontakt telo na telo. No to len tak si spájam veci, že možno 😉
Ja si nemyslím, že to že sa prehne, znamená, že nechce byť na rukách, podľa mňa sa len naučil taký pohyb a teraz to opakuje. Môj bol trochu spomalený vo vývoji, kvôli problematickým brušným svalom, cvičím s ním a už to dobehol v tabuľkách, ale ide o to, že zakaždým som mala v papieroch napísané, že sa stále vypína dozadu, to akože bol stále v období 2-3 mesiacov, keď už mal byť 4-5, tak to asi je ešte normálne 😉
je to svalový hypertonus, ak sa dieťa vytáča do luku, ale ak to nie je do veľkej miery, resp. sa na bruško bude pretáčať normálne nie cez luk tak je to v pohode.....ak nie tak je to svalový hypertonus a to už viac povie neurológia.....mne to robil malý tiež ale nebolo to až do veľkej miery ale upozornila ma na to neurológia že čo to znamená.
môj malý to robí tiež. asi tri dni. najprv som sa zľakla, lebo to vyzerá ako kŕč. ale potom, keď ho zdvihnem, tak sa povracia. idem v utorok do poradne, som zvedavá čo povie lekárka. dosť ma to znepokojuje.
mám ten istý problém ako vy - ale nedočítala som sa čo to naozaj je - vie mi niekto poradiť?
Ahojte poradte mi prosím ... moja mála má 3 mesiace a máme remence ale kde jej ich dám dole tak sa tak isto napína ako keby a kus aj zadržiava dych hádže veľmi rukami nohami nechápem už som sa aj doľakla nahrala som to na mobil že to ukážem doktorke , ona ležká na chrbte a začne toto robiť.. Ďakujem za radu.
moja to robila lebo mala bolesti brucha neznášala mlieko a nemôže to mať z očkovania? čítala som, že je to vedľajší účinok hexavakcíny ... doktor to však nepotvrdí.
príčin môže byť viac, ale čo poznám ja viac detí, tak to mávalo z refluxu - teda keď sa im mliečko vracalo späť - môže byť aj tichý reflux, teda že sa mliečko vracia ale nevygrcne ho bábo. A to ho všetko tlačí a najmä páli. iste, že to môže byť aj z neurologickej poruchy - to čo písali hore. ale najlepšie urobíš, ak po napapaní necháš babätko vo zvýšenej polohe aspoň 30-60 minút. A uvidíš čo sa bude diať. možno pomôže a možno nie, potom začni riešiť ďalej. Ak to robí bábo pri papaní, môže byť, že mu buď to rýchlo alebo pomaly tečie mliečko a hnevá ho to. Ale nebude to nič extrémne zlé. Len skúšaj pomaličky odstraňovať - skúšať príčiny. ak nič nepomôže a neuvidíš rozdiel, tak choď k lekárke a nech ťa odporučí, buď to na gastroentrológiu, a aj na neurológiu.
Môj malinký sa tiež napína, nie veľmi do luku, len sa tak vystrie akoby a plačka veľmi pri tom. Kúpte mu homeopatikum Dioscorea villosa 9ch. Dajte mu do 2 dcl vody 3 guľôčky a potom z tej vody po lyžičkách počas dňa. Vždy predtým premiešajte. Stačí keď sa mu vždy dostane trošku do úst, nemá ju celú vypiť. Dávajte pár dní, každý deň zarobte novú vodu.
Kúpte jej homeopatikum Dioscorea villosa 9ch. Dajte mu do 2 dcl vody 3 guľôčky a potom z tej vody po lyžičkách počas dňa. Vždy predtým premiešajte. Stačí keď sa mu vždy dostane trošku do úst, nemá ju celú vypiť. Dávajte pár dní, každý deň zarobte novú vodu. ✊🏻
Dobrý deň vidím že sú tu už dosť staré komentáre ale to isté mám teraz aj ja s mojím 3m chlapčekom stále sa napína kričí plače dáva si ručičky do úst asi sa mu tvorí základ zúbkov je taký nepokojný ale vykruca sa dosť otáča hlavičku do zadu čo to môže byť vy baby čo ste to riešili ako to dopadlo?
Čiapočka z kolísky (cradle cap)
O čo ide?
Na hlave dieťatka sa objavia žltkasté šupinky, ktoré sa odlupujú. Tento kozmetický problém sa nazýva seboroická dermatitída alebo seborea, je úplne bežná a väčšinou vymizne počas niekoľkých prvých mesiacov života dieťaťa. Nevie sa presne, prečo vzniká, ale je tu súvislosť so zvýšenou činnosťou mazových žliaz. Mamičky tento problém riešia používaním špeciálnych šampónov, krémov, olejčekov a pomôcť môže aj potieranie materským mliekom a následné šetrné vyčesávanie.
Kedy sa obávať?
So seboreou si zvyčajne starosti robiť nemusíte. K lekárovi je vhodné ísť v prípade, keď sa rozšíri mimo hlavičku dieťaťa, do obočia a ďalej na telo a zdá sa byť stále závažnejšia.
„Rast pŕs“
O čo ide?
Za zdurením prsných žliaz u novorodencov (dievčat aj chlapcov) sú hormóny, ktorých pôsobeniu boli v maternici vystavení a ktoré získavajú aj prostredníctvom materského mlieka pri dojčení. Z pŕs dieťaťa môže dokonca vytekať aj materské mlieko. Je to úplne normálny jav a sám počas niekoľkých dní ustúpi.
Kedy sa obávať?
Ak sa k zdureniu pridá aj začervenanie a k tomu má dieťa zvýšenú teplotu (horúčku). To už môže byť príznakom niečoho vážnejšieho a je namieste navštíviť lekára.
Opuchnuté genitálie
O čo ide?
Ak ste porodili chlapčeka, mohli ste si všimnúť, že jeho genitálie sú výrazne väčšie, než by ste čakali. Konkrétne semenníky. Na vine je nahromadená tekutina vo vaku okolo semenníkov (tzv. hydrokéla). Dievčatko zasa môže mať aj niekoľko dní po narodení zdurené pysky ohanbia. Dôvodom sú opäť hormóny.
Kedy sa obávať?
U dievčatka v prípade, ak opuch ani o niekoľko dní nezmizne. U chlapčeka vtedy, ak sa hydrokéla približne do dvoch rokov nevstrebe - vtedy bude nutné riešiť problém chirurgickou liečbou.
Krv v plienke
O čo ide?
Objavenie aj nepatnej stopy krvi v plienke dieťaťa rodičov vydesí takmer na smrť. Pravda však je, že to nie je vždy dôvod na poplach. U dievčatka môžu za krv v plienke opäť hormóny, ktorých pôsobeniu bolo vystavené v maternici - ide o tzv. pseudomenštruáciu (z pošvy odchádza krvou zafarbený sekrét, u niektorých dievčatiek aj krv). Je to znak správneho vývoja pohlavných ciest a rýchlo to pominie. Ďalším dôvodom, prečo sa v plienke dieťaťa môže objaviť krv, je zvlášť tvrdá stolica, ktorá mohla spôsobiť drobné poranenie. Na vine môžu byť aj zapareniny.
Kedy sa obávať?
Ak si dôvodom krvácania nie ste istí, je vždy lepšie navštíviť lekára, ktorý ho objasní.
Čudné zvuky
O čo ide?
Nie len plačom dokáže dieťa robiť rámus. Vie to aj inak a veľa novopečených rodičov tieto podivné zvuky zaskočia. Dieťatko chrčí, stoná, funí, skrátka vydáva všelijaké smiešne zvuky. Netreba sa však znepokojovať. Všetky tieto podivné zvuky spôsobujú nosové dierky dieťaťa, ktoré sú ešte úzke, a keď v nich uviazne hlien, vychádzajú z nich takéto zvláštne zvukové efekty. Stačí dieťaťu vyčistiť nos (odsať hlieny) a je po probléme.
Kedy sa obávať?
Ak sa chrčanie objavuje s každým nadýchnutím a máte pocit, že dieťa má s dýchaním problémy. V tom prípade bezodkladne vyhľadajte lekára.
Čítajte tiež: Chcete vedieť, čo sa vám vaše bábätko snaží „povedať“? Rozšifrujte jeho signály Neuveriteľné schopnosti novorodencov Šestonedelie? Buďte čo najviac s bábätkom
Záchvaty kýchania
O čo ide?
Nezabúdajte, že dieťa je na svete iba krátko, preto je na mnohé veci mimoriadne citlivé a musí si na ne zvyknúť. Takže ak sa uňho dostavia salvý kýchania, ale nie je choré, pravdepodobne sa snaží vypudiť cudzie častice, ktoré sa mu dostali do nosových dutín. Rozkýchať sa môže aj pri pohľade do svetla, napríklad vonku na slniečku. Ďalším dôvodom môže byť snaha zbaviť sa nadbytočných hlienov alebo dokonca plodovej vody z dýchacích ciest.
Kedy sa obávať?
Ak kýchanie sprevádza sipenie. Môže ísť o alergiu alebo niečo iné, čo bude vyžadovať liečbu. Dieťatko by mal určite vyšetriť lekár.
Náhodné trhavé pohyby
O čo ide?
Dieťa pokojne leží (spí) a odrazu sebou mykne, rozhodí ručičky a je strnulé. Nasleduje pritiahnutie ručičiek k telu a plač. Možno vás to vystraší, ale ide o normálny fyziologický reflex (Moroov reflex), ktorý skúša mozgovú a nervovú funkciu dieťaťa. Táto úľaková reakcia zvyčajne ustane do 4. mesiaca veku dieťaťa.
Kedy sa obávať?
V prípade, že budú trhavé pohyby u dieťatka pretrvávať dlhšie alebo sa, naopak, neobjavia vôbec. Oboje by mohlo znamenať, že niečo nie je úplne v poriadku (porucha vývoja, poškodenie mozgu). Určite by ste sa teda mali poradiť so svojím lekárom.
Zvláštne tvarovaná hlavička
O čo ide?
Pôrod je ťažká úloha nielen pre matku, ale aj pre dieťa, ktoré musí prejsť pôrodnými cestami. A tak nie div, keď je dieťatko po narodení trochu „pokrčené“. Vzhľadom na to, že hlavička dieťaťa je mäkká a poddajná, môže počas pôrodu dôjsť k jej deformácii. Nie je však dôvod na paniku. Vo väčšine prípadov deformita lebky dieťaťa do niekoľkých dní sama zmizne.
Kedy sa obávať?
Aj keď k deformite hlavičky dieťaťa nedôjde počas pôrodu, stále ju môže získať neskôr - pri dlhodobom ležaní na chrbte (pri uprednostňovaní jednej polohy hlavičky). Ak ste podnikli všetky opatrenia a vyskúšali všetky možné spôsoby, ako zabrániť splošteniu hlavičky, a napriek tomu máte pocit, že niečo nie je v poriadku, poraďte sa so svojím lekárom.
Škúlenie
O čo ide?
Keďže dieťatko po narodení ešte nemá úplne vyvinuté zrakové funkcie a nevie ovládať očné svaly, je normálne, keď občas zaškúli alebo mu takpovediac „zabehne očko“. Zrak dieťaťa by sa mal upraviť približne do šiestich mesiacov veku.
Niekedy však môže ísť iba o klam, takzvaný pseudostrabizmus, keď za zdanlivé škúlenie môže širší koreň nosa dieťatka.
Kedy sa obávať?
Ak máte pocit, že dieťatko škúli aj po polroku.
Stúpa na nohu dobre? Nemá vpadnutý členok? A čo tá klenba? Dilemy mnohých mamičiek, ktorých deti iba začali chodiť alebo cupotajú krátko. Prinášame vám rady fyzioterapeutky, ako s bábätkom vykročiť tou správnou cestou…
Aby moje dieťa správne chodilo
V prvom rade myslite na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso či cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje. Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla? Čo ako rodič môžete urobiť, sledovať, podporiť, a naopak eliminovať? Rozprávali sme sa s fyzioterapeutkou Mgr. Editou Vlkovičovou, ktorá pracuje ako Fyziomama. Určite odporúča a za dôležitú prevenciu považuje:
- Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť, platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používanie chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
- Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa! Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
- Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi. Prinášame vám pomocný návod s aktivitami, ktoré prospešne rozvíjajú detskú chôdzu. Inšpirujte sa a trénujte s dieťatkom doma formou hry.
Problémy detských nôh
Ach, tie milované nôžky. Občas sa stane, že neposlúchajú alebo si rodič všimne, že nemajú prirodzený tvar, sklon a podobne. Fyziomama priznáva, že mamičky sa často predčasne boja a obracajú sa na ňu najmä s prosbou o posúdenie členkov detí z fotografií. Z nich sa však dá len ťažko určiť, či dieťa problém vôbec má.
V prvom rade je podstatné podotknúť, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Takisto sú rozdiely v postavení členka v zimnom období, kedy nosíme vyššie zatvorené topánky ako v letnom, kedy sme viac na boso a v ľahkej obuvi.
S akými chybami detských nôh či chôdze sa fyzioterapeutka stretáva?
„U starších detí ako 3 roky sú najčastejšími problémami plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achillových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu. Tiež pozorujeme vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla.“ Všetkým týmto chybám sa deti budú vyhýbať vhodnou prevenciou spomínanou vyššie, ako aj chôdzou vo vhodnej obuvi.
Ideálna obuv pre dieťa
„Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Barefoot sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima,“ vysvetľuje Fyziomama.
Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky?
- Tvar špičky Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus. Bolestivá deformita palca.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
- Ohybnosť podrážky Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
- Bez pevného zovretia členka Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
Čo ešte trápi rodičov?
Nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek či chodenie doma naboso. Aj tieto otázky trápia mnohých rodičov a my sme hľadali na ne odpovede. Mnohí odborníci sa vo svojich názoroch odlišujú, fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, ktorá sa zaoberá hlavne deťmi a ich vývojom, nám ponúkla svoj pohľad na tieto problematiky.
Pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľný u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.
Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.
Netreba robiť paniku
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života dieťaťa.