Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základným kameňom rodinného práva, zabezpečujúcim, že deti majú prostriedky na svoje živobytie a rozvoj až do momentu, kým nie sú schopné sa samé o seba postarať. Táto povinnosť je zakotvená v zákone o rodine a má za cieľ zabezpečiť deťom primerané podmienky pre ich život a rast. V tomto článku sa podrobne pozrieme na všetky aspekty tejto dôležitej problematiky.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Veková hranica 18 rokov dieťaťa preto sama osebe nemá z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu osobitný význam. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť, ale musí reálne aj schopné byť sa živiť. Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Veková hranica 18 rokov dieťaťa je významná skôr z procesného hľadiska, pretože do plnoletosti dieťaťa možno začať konanie na súde aj bez návrhu, zatiaľ čo po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného. Ak už výživné bolo určené maloletému dieťaťu, nemá nadobudnutie jeho plnoletosti význam z hľadiska hmotného práva, takže toto rozhodnutie nestráca svoju účinnosť.
Určenie výšky výživného
Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Za odôvodnené potreby oprávneného sa považujú nielen hmotné zabezpečenie jeho výživy, ale aj potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, ako je ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne, športové potreby a pod. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, zvažujú sa nielen jeho skutočné, resp. vykazované príjmy, ale aj stav, aký by mohol byť v prípade, že sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Nerozhoduje skutočný zárobok povinného, ak je preukázaná jeho spôsobilosť na výhodnejšie zamestnanie. Výživné sa nepriznáva vtedy, ak je to v rozpore s dobrými mravmi.
Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, vrátane posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07.
Príklad z praxe ukazuje, ako súd upravil výšku výživného po tom, ako sa zvýšili náklady spojené s výchovou maloletej a zároveň vzrástol aj mesačný zárobok odporcu.
Zmena výšky výživného
Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Započítanie pohľadávok na výživné
Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné. Ak je teda oprávnená osoba maloletá, nie je započítanie proti jej pohľadávke na výživné možné ani dohodou.
Príjem z inej než závislej činnosti
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Tvorba úspor pre dieťa
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Okrem toho súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.
Náhradné výživné
Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.
Podmienky pre poskytnutie náhradného výživného zahŕňajú:
- Neplatenie výživného v plnej výške povinnou osobou najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia, resp. exekúciou počas najmenej troch mesiacov.
- Príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.
Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Deti, ktoré majú príjem z vlastnej práce, sú povinné prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Nezáleží pritom, či dieťa je plnoleté alebo nie. Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov, resp.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade, t. j. súrodencov, bratrancov, sesterníc a pod. Kritériom pre určenie práva na výživné medzi ostatnými príbuznými je „nevyhnutná potreba“, na rozdiel od práva rodičov na zabezpečenie „výživy primeranej“ výžive povinných detí. Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov a vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovaciu povinnosť vzdialenejších príbuzných.
Príklad z praxe demonštruje, ako sa vyživovacia povinnosť presúva na vzdialenejších príbuzných v prípade, ak bližší príbuzní nie sú schopní ju plniť.
Vyživovacia povinnosť manželov a rozvedených manželov
Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela. Kým počas manželstva je vzájomná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby zabezpečovala obom manželom rovnakú životnú úroveň, po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Príklad z praxe vysvetľuje situáciu, kedy rozvedená manželka s invalidným dôchodkom požiadala o príspevok na výživu od bývalého manžela.
Príspevok na výživu nevydatej matke
Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Príklad z praxe ilustruje, ako súd určil príspevok na výživu nevydatej matke a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Miestna a vecná príslušnosť súdu
Miestna príslušnosť je vymedzená v § 3 CMP. Vecná príslušnosť čerpá svoj základ v § 12 CSP. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Vo všeobecnosti je na konanie príslušný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), t.j. princíp miestnej príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu. Všeobecným súdom odporcu je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje. Táto zásada je v osobitných prípadoch prelomená; ide o špecifické prípady, ktoré výslovne ustanovuje CMP. Na konanie o výživnom na maloleté dieťa je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko (tzv. výlučná miestna príslušnosť podľa § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.).
Návrh na súd
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi.
Dôkazy
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Zastúpenie advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie advokát pomôcť pri určení Vašich priorít a dosiahnutí cieľov tak, aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť a plnoletosť dieťaťa
Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššie nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne.
Dobré mravy a vyživovacia povinnosť
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Obsah návrhu na zrušenie výživného
Návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa by mal obsahovať označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Taktiež je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli k podaniu návrhu na zrušenie výživného, t.j. skutočnosť, že dieťa ukončilo štúdium, zamestnalo sa, uzavrelo manželstvo a je schopné sa samé živiť. K návrhu je potrebné priložiť najmä rodný list dieťaťa, doklad o ukončení štúdia, pracovnú zmluvu a iné relevantné dokumenty.
Až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného, je potrebné výživné platiť.
Preplatok na výživnom
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Alternatívne riešenia sporov o výživné
Mediácia je vhodnou alternatívou, ktorá môže pomôcť nájsť kompromisné riešenie. V prípade neplnenia vyživovacej povinnosti môže dôjsť k trestnému činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
