Dnešné deti milujú prepych, sú nevychované, pohŕdajú autoritami, nevážia si starších. Odporujú rodičom a týrajú svojich učiteľov. Naše deti majú veľa prianí a túžob a pretože ich milujeme, väčšinu prianí im splníme bez toho, aby sme hlbšie uvažovali nad tým, či je to správne, vhodné alebo pre dieťa prospešné.
Múdri rodičia nákup darčekov a povolenie vytúžených činností automaticky dávajú do súvislosti s dobrým správaním dieťaťa. Deti sa tak učia, že dobré a vhodné správanie má pre nich veľký význam. Psychológovia často upozorňujú rodičov na to, aby atraktívne a zaujímavé činnosti alebo darčeky nerozdávali len tak pre nič za nič. Je dôležité, aby sa dieťa na svoju odmenu dokázalo dlhšie obdobie tešiť a ešte dôležitejšie je, aby si uvedomilo, za aké formy správania ju dostalo. Takto sa učí nielen trpezlivosti, disciplíne, ale vďaka uvedenému prístupu si uvedomuje hodnoty a učí si vážiť samé seba.
Odmeňovanie je len jedným zo spôsobov ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie. Aj takto by sa dalo na úvod povedať k tejto téme. Platí to aj pre ďalšie oblasti a nielen vo vzťahu k deťom. Odmeňovanie a potrestanie sa deje nielen vo výchovných situáciách, ale týka sa aj dospelých v pracovnom procese. Každý z nás sa iste poteší, keď niekto pozitívne zareaguje na náš dobrý výkon, skutok, ocení výsledok úsilia. Zo svojej skúsenosti môžeme povedať, že je to pre nás povzbudením a odmenou. Odmena pritom môže mať rôznu podobu a takisto aj trest.
Ako správne odmeňovať deti?
Deti môžete k dobrým skutkom a správaniu motivovať napríklad takýmito vetami: „Dnes si bol celý deň dobrý, a tak pôjdeme na zmrzlinu. Dnes som si všimla, že si sa pekne podelil o hračky so sestrou, a tak môžeš dlhšie pozerať rozprávku. Dnes si pomáhal s úlohami bratovi, a tak môžeš dlhšie hrať futbal. Ak dieťa odmeňujete nejakou činnosťou alebo darčekom, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho.
Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne.
Princípy efektívneho odmeňovania
- Nastavte si očakávania: Jasne vysvetlite dieťaťu, čo od neho očakávate.
- Zvoľte vhodnú odmenu, ktorú vaše dieťa ocení: Nie je možné, aby ste dieťa každý deň za odmenu vzali do kina, či kúpili novú hračku. Zvoľte si preto odmeny, ktoré budete môcť uplatniť naozaj na dennej báze.
- Snažte sa o jednoduchosť: Nech sa rozhodnete pre akúkoľvek odmenu, snažte sa v tomto systéme zachovať jednoduchosť a rovnováhu.
- Buďte pri vašich dohodách dôsledný: Dotiahnite svoje dohody do konca tak, ako ste sľúbili. Ak dieťa nesplní vašu dohodu a nepreukáže správanie, ktoré ste očakávali, buďte spravodlivý. Žiadnu odmenu mu nedajte. Možno bude znepokojené, ale je dôležité, aby pochopilo zmysel dohody.
- Nemeňte pravidlá: Pravidelnosť je pre dieťa kľúčová pri dosahovaní pozitívnych výsledkov.
Skúsený americký psychológ Sal Severe skúmal päť rokov na vzorke 3000 rodičov, ktoré odmeny sú pre deti najatraktívnejšie.
Materiálne vs. nemateriálne odmeny
„Materiálne veci ako odmeny vôbec neodporúčam. Dieťa v istom veku potrebuje mobil, ak sa rozhodneme, že mu ho chceme kúpiť, nespájajme to s odmeňovaním. Je vhodné, aby deti dostávali vreckové, a ak chcú lepší mobil, môžu si doplatiť zo svojho vreckového a mať mobil, ktorý chcú. Ak už chceme s deťmi osláviť vysvedčenie, oveľa vhodnejšie sú zážitky. Zážitky si zvyčajne dlhšie pamätáme. Vieme na ne nadviazať, ak sa medzi nami vyskytnú ťažké chvíle.
Za odmenu nepovažujeme iba jej materiálne formy, napríklad v podobe čokolády, novej hračky, peňazí. Významné je ocenenie verbálne, napríklad pochvala, alebo neverbálne, sem patrí napríklad pohladkanie. Typ odmeňovania zvolíme podľa veku detí. Nemali by sme plytvať s materiálnym podmieňovaním a oceňovaním typu: „Keď si odložíš všetky veci na poriadok, dostaneš čokoládku.“ Dieťa si na to zvykne a požiadavku bude plniť, iba ak dostane odmenu, alebo s prísľubom odmeny. Stráca tak záujem, snahu plniť požiadavky rodičov, prestáva to byť preňho záväzné. Efektívnou býva motivácia za pomoci prísľubu nemateriálnej odmeny, spoločnej aktivity. Rýchlo si poodkladaj veci, o chvíľu začne rozprávka.
Dôležité je aj načasovanie - odmena by mala nasledovať pokiaľ možno bezprostredne po odmieňanej aktivite, neskoršia realizácia stráca na účinnosti. U starších detí takéto „prvoplánové“ odmeny samozrejme nemožno použiť. Prednostne však využívame tiež nemateriálne formy (pochvala, povzbudenie), drobné výhody (môže sa ísť hrať s deťmi), cieľové odmeny pri rôznych príležitostiach, ak už dieťa chápe odloženie odmeny, napríklad prázdninový pobyt či výlet s atraktívnym programom, do zaujímavej destinácie nielen v zahraničí. Nie je však vhodné bežne zaradiť finančnú odmenu či nákup povedzme značkového oblečenia napríklad za dobré vysvedčenie - nemali by sme podporovať návyky spotrebného charakteru, postupne to môže byť pre rodičov finančne dosť vyčerpávajúce.
Alternatívy k tradičným odmenám
Niekedy sa hovorí o tom, či je vôbec vhodné deti odmieňať za to, čo dosiahli. Podľa psychologičky Daniely Čechovej sa väčšina detí pred nástupom do školy na ňu teší. „Keď sa učia, rozvíjajú sa u nich intelektuálne city, tie prinášajú radosť z objavovania a poznávania sveta. Deti nepotrebujú odmeny za to, že sa niečo naučia - to, že niečo objavia, je pre ne odmenou samou osebe,” hovorí psychologička a dodáva, že ani odmeny za väčšie výkony nie sú potrebné. „Keď dieťa odmeňujeme napríklad za dobré vysvedčenie, kradneme mu radosť z toho, že niečo dosiahlo.
Nie každý má doma jednotkára a mnoho rodičov rieši aj to, ako deťom ukázať, že s vysvedčením nie sú spokojní. Psychologička tvrdí, že tresty za zlé známky nie sú vhodným riešením. „Trestmi málokedy deti motivujeme k väčšej, pozitívnej snahe. Tresty, podobne ako odmeny, sú výchovné prostriedky, ktorými tlmíme nežiaduce a posilňujeme žiaduce správanie. Dnes pri motivácii a sebamotivácii skôr funguje posilňovanie osobnosti (empowerment). „Osobnosť posilňujeme dodávaním odvahy - povzbudzovaním. „V prípade zlého vysvedčenia by som najprv rodičom odporúčala sústrediť sa na predmety, z ktorých má dieťa dobré známky, a tie vyzdvihnúť. Porozprávať sa s ním o tom, ako sa mu podarilo dosiahnuť také výsledky, aby si uvedomilo vlastné schopnosti. Diskusia by mala byť konštruktívna a pozitívna. Deťom by sme mali dávať reálne ciele. „Dieťa sa bude viac snažiť, ak bude veriť, že sme na jeho strane.
Pre niektoré deti nie je deň vysvedčenia vôbec šťastným dňom a neskrývajú svoje sklamanie zo známok. Ak je dieťa nespokojné so známkami a neskrýva smútok, je to dobré znamenie. „Pravdepodobne mu na známkach záleží. Na tom sa dá stavať. Dieťa môžeme povzbudiť aj tým, že mu pripomenieme úspechy dosiahnuté v minulosti, jeho nadanie. Deti treba učiť vytrvalosti a rodičov trpezlivosti, aby svoje deti neodrádzali, keď robia pokroky, i keď akokoľvek malé.
Oveľa efektívnejšie je pre dieťa povzbudenie. „Povzbudzujúci rodičia učia svoje deti prijímať nedostatky, učiť sa z vlastných chýb, učia ich dôverovať si a cítiť sa užitočné v tom, čo robia. Keď komentujete snahy dieťaťa, skúste sa vyvarovať hodnoteniu výsledku ich činnosti. Slová chvály nahraďte skôr slovami povzbudenia, ktoré pomôžu deťom viac si veriť, napríklad Podarilo sa ti to, usiloval si sa a zvládol si to, dokázal si to a podobne,“ dodáva skúsená psychologička.
Čo použiť namiesto odmien a pochvaly?
Obmedzme používanie pochvaly - hodnotiacich slov (dobrý, výborný, pekný, úžasný, dokonalý, bezchybný a pod.). Pokiaľ už dieťa chválime, doplňme do vety konkrétnu informáciu o tom, za čo ho chválime. Nedávajme odmeny. Často je to iba naša potreba odvďačiť sa deťom za ich správne správanie nejakou maličkosťou. Všímajme si snahu, zlepšenie, pokroky alebo pracovný postup dieťaťa. Stačí popísať to, čo vidíme. Povzbudzujme svoje deti. Tým vyjadríme našu dôveru v dieťa a časom si začne veriť aj samo. Znovu podčiarkujme pozitívne časti správania. Podporme sebahodnotenie dieťaťa. Zdôraznime, že je dôležité aj to, čo si dieťa myslí - či sa to páči jemu, či je s tým spokojné ono, či je na seba hrdé.
Oslavujme úspechy. Osobné úspechy si zaslúžia našu pozornosť. V prípade, že dieťa dosiahlo nejaký dôležitý míľnik (nástup do škôlky, nástup do školy, ukončenie daného ročníka, výhra v súťaži, výrazné zlepšenie v čomkoľvek či akýkoľvek pokrok, čo dieťa považuje za významné), môžeme zorganizovať malú oslavu.
Pomáhajme spolu. Ak je vzájomná pomoc našou každodennou realitou, aj deti to vnímajú ako niečo, čo je bežné, a nie niečo, čo musia alebo čo vynucujeme. Zaangažujme preto deti nielen do chodu domácnosti, ale veďme ich k tomu, aby robili láskavosti a malé služby rodine a svojim priateľom. Naším prirodzeným prejavom by malo byť to, že k deťom pristupujeme s láskavosťou a usmievame sa pri uplatňovaní krokov, ktoré sme uviedli vyššie. Spoločná radosť je motivujúca pre každého, nielen pre deti. Sami by sme mali ísť svojim deťom príkladom a máme ponúkať a prijímať pomoc a zároveň vedieť sa za ňu poďakovať.
Ako motivovať deti k učeniu
Kroky, ktoré sme v tomto článku uviedli, sa zameriavajú na vnútorné hodnotenie a účasť dieťaťa - podporujeme rozvoj vlastnej motivácie a sebakontroly dieťaťa.
S trestami narábajte opatrne. Pri treste ako výchovnej metóde treba veľmi citlivo zvážiť jeho nutnosť, možné dôsledky v oblasti osobnosti a emócií dieťaťa a vplyv na vzťahy rodič a dieťa. Tresty môžu mať tiež rôznu podobu od miernych verbálnych (pokarhanie, vyhrešenie) cez intenzívnejšie (krik, rozčuľovanie sa) k miernejším neverbálnym (izolovanie dieťaťa) až po rázne (bitka), prípadne ich kombinácie. Samotné použitie a výber formy trestu závisí aj od povahových čŕt rodičov. Či sú trpezliví alebo impulzívni, chápajúci či bezradní. Bežným trestom býva zákaz nejakej obľúbenej činnosti alebo naopak nútenie k neobľúbenej činnosti. Aj takéto pomerne mierne formy môžu vyvolávať v dieťati odpor a neprispejú k pochopeniu svojho „previnenia“. Za nevhodné považujeme fyzické tresty, vyhrážanie sa sankciami, odmietanie komunikácie a kontaktu s dieťaťom, vyjadrenia typu „Si zlý, nemám ťa rád“ môžu spôsobiť u dieťaťa škody v citovej aj osobnostnej oblasti. Vždy treba uvážiť, ako to bude dieťa prežívať a myslieť na to, či tým naozaj dosiahneme nápravu.
Časté alebo neuvážené používanie trestania za maličkosti môže viesť k rozvoju nežiadúcich vlastností, k narušeniu vzájomných vzťahov. Navyše, rodičia by mali mať navzájom zladené požiadavky a kritériá hodnotenia dieťaťa, aby vo výchove postupovali podľa rovnakých princípov. Dobré i nevhodné správanie dieťaťa, jeho úspešné i neúspešné aktivity a výkony, omyly a nedostatky - toto všetko by sme s ním mali pokojne prediskutovať, objasniť si zámer, požiadavky a výsledky, aby si dieťa postupne uvedomilo svoje silné a slabé stránky, príčiny a následky svojho pôsobenia. Kde sa stala chyba, ako je možné jej predchádzať alebo ju napraviť.
Milí rodičia, skúste nájsť zlatú strednú cestu medzi využívaním odmien a trestov. Pokúste sa vyhnúť najčastejším chybám, o ktorých ste sa teraz dočítali. Sami vidíte, že človek sa učí celý život. Tak pilne ako sa učia vaše deti, musíte sa učiť aj vy v ich výchove.
tags: #odporucanie #vychovavatela #na #odmenu #pre #dieta