Koniec školského roka, prázdniny alebo hoci len pekný, slnečný deň zvádzajú sami k posedeniu na záhradke reštaurácie. Kedykoľvek sa môže stať, že vaše dieťa príde domov takpovediac v povznesenej nálade vďaka trochu nadmiernemu požitiu alkoholických nápojov. V takej situácii sa objavuje otázka, ako sa zachovať.
V prvom rade treba zachovať chladnú hlavu a odhadnúť, nakoľko je opitosť dieťaťa silná. - to všetko môžu byť príznaky opitosti. Taký stav môže prezrádzať aj stav až otravy alkoholom, keď hrozí zástava dýchania a poškodenie metabolických funkcií. Len čo nadobudnete podozrenie, že by dieťa mohlo byť ohrozené otravou alkoholom, je bezpečnejšie zveriť ho do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Prvá pomoc proti otrave spočíva vo vyvolaní zvracania, aby sa telo zbavilo nevstrebaného alkoholu. Pokiaľ je dieťa bezpečne pri vedomí, môžeme po dúškoch podať vodu na doplnenie chýbajúcich tekutín. Po vytriezvení je potrebné sa s dieťaťom porozprávať o nebezpečenstve konzumácie alkoholu a drog.
Aby ste, pokiaľ možno, mohli cielene zapôsobiť proti konzumácii alkoholu dieťaťom, je výhodou zistiť, prečo sa dieťa opilo, a tieto dôvody s ním v pokoji a bez prehnaných emócií prebrať. Niekedy k pitiu vedie strach dieťaťa alebo snaha vytiahnuť sa pred ostatnými vrstovníkmi. Keďže "príklady priťahujú", nemalo by sa pred dieťaťom, pokiaľ možno, popíjať. Aby sa dieťa dostalo do čo najmenšieho kontaktu s alkoholom a aby nevznikali dôvody pre jeho konzumáciu, je vhodné pomôcť mu s organizáciou voľnočasových aktivít.
Ako hovoriť s deťmi o alkohole a drogách
Nemocničná strava a dietetický systém
Think-tank Globopol dlhodobo upozorňuje na potrebu aktualizácie dietetického systému nemocníc a zvýšenie kvality nemocničnej stravy. Rozbehli sme projekt pilotného testovania, v rámci ktorého zlepšenie stravy v nemocniciach skúšame. V niekoľkých zdravotníckych zariadeniach sa nám podarilo doložiť, že to ide, zdokumentovať zdravotnú prospešnosť, spokojnosť pacientov i obmedzujúce faktory. Po rozbehnutí nášho projektu sa vytvorila pracovná skupina na Ministerstve zdravotníctva, ktorá tému zlepšenia nemocničnej stravy tiež rieši.
Výsledkom ich práce je Metodické doporučenie pre zabezpečenie stravy a nutričnej péče, ktoré je však dosť nešťastne schované v zářijovom Věstníku MZ 2020, a tak pre mnohých samotných nutričných terapeutov neznáme. Oceňujeme uznanie, že výživa môže pomôcť obmedziť komplikácie a skrátiť dĺžku hospitalizácie. Cenné je konštatovanie, že dietetický systém väčšiny zdravotníckych zariadení vychádza z Doberského dietetického systému, ktorý bol spracovaný v 50. rokoch minulého storočia a z hľadiska zloženia a dávok živín nezodpovedá súčasným odporúčaniam.
Skvelé je uvedenie, že štúdie ukazujú, že možnosť voľby je pre pacienta hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje jeho spokojnosť so stravou a zároveň má tiež vplyv na jej príjem. Odporúča sa preto, aby pacienti, ktorí nemajú žiadne nutričné obmedzenia, mali možnosť výberu diéty. Navrhované dve varianty FIT a MAL umožňujú voľbu medzi zdravou stravou moderného strihu s väčším zastúpením zeleniny, ovocia, strukovín, rýb a celozrnných príloh (FIT) a tradičnou stravou s väčším obsahom energie a bielkovín (MAL).
U pacientov s rizikom malnutrície je zásadné nielen dostatočný energetický príjem, ale aj kvalita a zloženie stravy, ktorá má zabezpečiť adekvátny príjem plnohodnotných bielkovín, esenciálnych tukov i potrebných mikronutrientov. Najlepšou prevenciou malnutrície je strava z kvalitných surovín, chutná kulinárska úprava a čo najväčšia možnosť voľby. Dôraz na tieto aspekty ale v doporučení postrádame.
Je určite chvályhodné, že u varianty MAL sa pripúšťa vyššie zastúpenie tukov (napr. formou plnotučných mliečnych výrobkov, masla), na druhú stranu si nemyslíme, že energetickú hodnotu stravy je nutné doháňať zaraďovaním viac sladkých jedál, jemného a trvanlivého pečiva na úkor nižšieho príjmu zeleniny a ovocia, ako je uvedené v doporučení. Chutná úprava stravy z kvalitných surovín by iste bola vhodnejšou variantou než zaraďovanie vysoko priemyselne spracovaných produktov.
V tomto ohľade priniesla súčasná nepriaznivá epidemiologická situácia kvôli covid-19 jeden nečakaný posun. Časť kuchárov zo zatvorených špičkových reštaurácií našla uplatnenie v kuchyniach zdravotníckych zariadení a v rade z nich naštartovali doslova revolúciu. Posun v kvalite ponúkanej stravy je naozaj citeľný. Ako príklad môžeme uviesť Všeobecnú fakultnú nemocnicu v Prahe alebo Fakultnú nemocnicu u sv. Anny v Brne.
Obmedzenie vysoko priemyselne spracovaných potravín (VZPP)
VZPP sú v odporúčaní spomenuté len v súvislosti s nadbytočným obsahom soli a voľných cukrov u FIT stravy. Je však rad ďalších dôvodov, prečo by sa tieto potraviny nemali objavovať nielen vo FIT strave, ale v akomkoľvek titule stravovania a diét. Špecificky pri nemocničnej strave je ďalším dôvodom okrem zdravotného hľadiska aj hľadisko ekonomické. Hotové výrobky, z ktorých rada spadá do kategórie VZPP, sú často podávané na raňajky, desiaty a studené večere. Nákup individuálne balených výrobkov potom tvorí významnú časť stravovacej jednotky.
Len ťažko potom možno dbať na odporúčanie, aby celodenná strava obsahovala dostatok ovocia a zeleniny (ideálne 600 g u varianty FIT, ako je uvedené), orechy a olejnaté semená, dvakrát týždenne ryby a ďalšie nákladnejšie suroviny. Riešením je príprava nátierok, mliečnych dezertov, obilných kaší a ďalších zložiek týchto jedál priamo v nemocničnej kuchyni.
Možnosť výberu u pacientov bez diétneho obmedzenia medzi variantou FIT a MAL je určite krok správnym smerom. Výrazným posunom v kvalite nemocničnej stravy by bolo zapojenie pacientov aj do výberu skladby raňajok, ideálne aj večerí, najlepšie ponukou bufetového systému. Keď bude v bufete len skutočné jedlo, nejde v podstate chybovať. Je vyššia šanca, že pacienti budú pri vlastnom výbere spokojnejší a zvýši sa pravdepodobnosť, že to, čo si vyberú, naozaj skonzumujú.
Z hľadiska prevencie malnutrície je lpienie na gramoch, kalóriách a normovaní pokrmov zbytočné, ak pacient na pridelenej jedlo nemá chuť. Systém nemocničných diét by mal byť ďalej aktualizovaný a pokiaľ možno zjednodušený. Väčšina hospitalizovaných pacientov nepotrebuje špeciálnu diétu, ale iba kvalitnú stravu. V tomto ohľade ide nové odporúčanie rovnako správnym smerom.
Niektoré diéty by si napriek tomu zaslúžili väčší posun. Príkladom je šetriaca strava, kde je obmedzenie príjmu vlákniny. Z pochopiteľných dôvodov teda vylučuje celozrnné pečivo, ale z nepochopiteľných dôvodov aj chlieb. Máme dáta dokladajúce prospešnosť vylúčenia chleba v prospech bieleho pečiva a zahusťovania pokrmov múkou rozmiešanou vo vode, ako je v odporúčaní uvedené?
Aktualizáciu potrebuje aj diabetická strava. Doteraz používaná diabetická diéta je obmedzená v tukoch, zato naozaj bohatá na sacharidy - obvyklý predpis v nemocniciach je 250 g na deň. Krajce chleba s dia marmeládou na raňajky, objemné prílohy, biele pečivo na desiaty a minimum zeleniny často vedú k výrazným výkyvom glykémií a nutnosti zvýšenia medikácie. Odporúčanie FIT stravy ako základu diabetickej diéty preto vítame, predstavuje významný posun. Varianty s nižším príjmem sacharidov sú zatiaľ spomínané len v súvislosti s redukčnou nízkoenergetickou diétou. V zahraničí sú však už prvé skúsenosti s využitím nízkosacharidovej izokalorickej stravy na kompenzáciu novo diagnostikovaného diabetu za hospitalizácie a na navodenie remisie diabetu 2. typu.
Novému odporúčaniu prajeme predovšetkým skoré uvedenie do praxe.
Fenylketonúria (PKU) a nemocničná strava
Strava je pre ľudí s ochorením fenylketonúria nesmierne dôležitá. Musia si denne strážiť a merať množstvo prijatého fenylalanínu v strave a ideálne je vopred si naplánovať jedálniček.
1. Vedeli by ste poradiť pacientom s PKU, ako sa pripraviť na plánovanú hospitalizáciu v nemocnici z hľadiska ich diéty?
Nutričná terapeutka Maniková: Pri plánovanej hospitalizácii je to najjednoduchšie. Pacient by mal kontaktovať nutričnú terapeutku vo svojom metabolickom centre (Bratislava, Banská Bystrica, Košice). Je jasné, že nutričná terapeutka nemôže zostaviť jedlá náročné na prípravu, aj ja sa snažím vymýšľať ich čo najjednoduchšie, aby to v kuchyni vedeli pripraviť. Pacient následne pri nástupe na hospitalizáciu informuje ošetrujúceho lekára o svojej diéte. Ak má pacient balený chlieb, tiež ho môže odovzdať.
2. Sú nemocnice na Slovensku schopné zabezpečiť hospitalizovaným pacientom s fenylketonúriou adekvátny diétny režim?
Nutričná terapeutka Maniková: Veľké nemocnice určite áno, ale pacient musí spolupracovať a priniesť si so sebou špeciálne potraviny. V žiadnej nemocnici nedržia na sklade takéto špeciálne potraviny, keď majú možno jedného pacienta za 2 - 5 rokov. Z mojej skúsenosti to v košických nemocniciach prebieha bez problémov, pripravím jedálny lístok na „mieru“ a odošlem ho nutričnému terapeutovi do tej nemocnice, kde bude pacient hospitalizovaný.
Nutričná terapeutka Martinkovičová: Všetky nutričné terapeutky počas 4. Preto si myslím, že každá nemocnica (zdravotný ústav) by mala byť schopná zabezpečiť prípravu vhodnej diétnej stravy.
3. Tolerancia fenylalanínu sa u jednotlivých pacientov s fenylketonúriou líši. Ako na to berie ohľad nutričná terapeutka?
Nutričná terapeutka Maniková: Pri akútnom ochorení (alebo dlhodobej chorobe) sa môže u pacienta meniť potreba bielkovín. Ak sa tolerancia fenylalanínu počas hospitalizácie zmení, metabolický lekár musí podľa výsledkov upraviť potrebný príjem Phe v strave. Ak je pacient hospitalizovaný v nemocnici, kde nemajú skúsenosti s prípravou PKU stravy a už vôbec nie s prepočítaním, tak je dobré, ak je tam rodič. Ak je hospitalizácia napr. u nás v Košiciach, tak upravujeme jedálny lístok priebežne. Horšie je, ak je dieťa hospitalizované samo bez rodičov. Úspechom by už bolo, ak by sa nutričná terapeutka dohodla s rodičom. Jednoduchým príkladom je napr. obed: zeleninová polievka s cestovinou a špagety s kečupom. Cestovinu do polievky a špagety prinesie rodič, tie sa následne pripravia už v kuchyni v nemocnici. V prípade dedičnej metabolickej poruchy je potrebné prepočítať energiu a aminokyseliny podľa typu ochorenia.
6. Môže si pacient s PKU priniesť vlastné potraviny a mrazené jedlá?
Nutričná terapeutka Martinkovičová: Pacient si môže po telefonickom dohovore priniesť svoje potraviny (aj mrazené potraviny) v originálnom neotvorenom obale. Potravina by mala mať uvedený maximálny dátum spotreby a je tiež dobré označiť meno pacienta.
Nutričná terapeutka Maniková: V prípade akútnej hospitalizácie odporúčam vziať so sebou do nemocnice NB chlieb, NB cestoviny, NB múku a aminokyselinové prípravky. V každej nemocnici majú zemiaky/zeleninu, z ktorých sa dá pripraviť veľa druhov jedál. Ak pacienta zoberú „z ulice“, donesú mu NB potraviny rodičia/príbuzní. Pacientom by som odporučila mať pri sebe kontakt na metabolické centrum, ktoré navštevuje, aby sa vedeli z danej nemocnice skontaktovať s lekárom, príp. nutričnou terapeutkou z PKU centra. Už som takto mnohokrát riešila stravu.
Nutričná terapeutka Maniková: Určite má kontaktovať vedúcu sestru z oddelenia a riešiť stravu privolaním nutričnej terapeutky. Ak nemajú záujem riešiť stravu, je nutné zavolať do svojho metabolického centra, kontaktovať lekára, alebo nutričnú terapeutku. Na záver pripájame aj odpoveď Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na infožiadosť Združenia PKU zo dňa 16.4.2018.
