Oplodnenie a vývoj slepačieho vajca

Slepačie vajce je fascinujúci biologický útvar, ktorý predstavuje začiatok nového života. Pochopenie procesu jeho vzniku, oplodnenia a vývoja zárodku je kľúčové nielen pre chovateľov hydiny, ale aj pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o prírodu a jej zázraky.

Štruktúra a zloženie slepačieho vajca

Slepačie vajce tvorí voda (74 %), sušina, sú v ňom tiež proteíny, lipidy, sacharidy aj minerálne látky. Čo sa bielka týka, tvorí ho až 40 rôznych proteínov. Obsah sacharidov v žĺtku je veľmi nízky, málokedy presiahne hodnotu viac ako jedného percenta.

Na škrupine vajca sa zakaždým nachádza povinný kód, ktorý má dôležitú výpovednú hodnotu. Vieme z neho vyčítať spôsob chovu (nosnice) sliepky (od 0 do 3), krajinu pôvodu vajca (v prípade Slovenska - SK), ale aj jeho producenta (v podobe 4-miestneho registračného čísla) a kvalitu. Označovanie vajec je pritom jednotné v rámci celej EÚ.

Mnohí sme si už uvarili nejaké to vajce na tvrdo. Nepochybne ste si v ňom všimli vzduchovú bublinku, ktorá bola medzi plášťom a škrupinkou. Táto vzduchová bublina sa nachádza v každom slepačom vajíčku.

Vajce je od nepamäti označované za symbol plodnosti a vzniku nového života. V minulosti bolo považované za jedlo jari, v súčasnosti ho máme na tanieri celoročne.

Proces oplodnenia a tvorby vajca

Vznik vajca v tele sliepky je pozoruhodný biologický proces. Denne sa v tele nosnice odohráva zložitý sled fyziologických premien, ktorý vyvrcholí znáškou vajíčka. Proces začína vo vaječníku, kde sa nachádza niekoľko tisíc nezrelých žĺtkov (oocytov). Vajíčko, ako ho poznáme, sa však tvorí až vo vajíčkovode (lat. oviductus).

Tvorba vajca trvá 16-24 hodín. Pri znesení vajca je v štádiu gastrule. K oplodneniu vajíčka dochádza v nálevke vajcovodu. Vajíčko môže byť oplodnené už po 2 až 3 hodinách po spárení. Vplyvom telesnej teploty hneď po oplodnení dochádza k ryhovaniu vajíčka a ešte v lieviku vajcovodu prebehne delenie buniek.

Vápnik na tvorbu škrupiny pochádza z krmiva alebo z kostnej zásoby sliepky. Škrupina sa tvorí v maternici (uterus) počas 18-20 hodín. V záverečnej fáze sa pridáva pigment - u hnedých vajec napr. protoporfyrín. Biele plemená (napr. Leghorn) znášajú biele vajcia, hnedé plemená (napr. Dominant, ISA Brown) hnedé vajcia.

Násadové vajíčko musí pochádzať zo šľachtiteľského alebo rozmnožovacieho chovu, zdravého, prostého akýchkoľvek nákaz, má pravidelný vajcovitý tvar, pevnú neporušenú škrupinu, bez kriedových nánosov, nesmie byť znečistené, max. v jednej šestine povrchu, po zaschnutí sa odstráni jemnou drevenou škrabkou. Hmotnosť podľa druhu u nosivých (kury domácej) 58-64g, u mäs. plemien 64-70g. Žltko musí mať centrickú polohu, optimálny pomer medzi žltkom a bielkom a pri presvietení nesmú byť vyditeľné škvrny (plesne, krv, alebo cudzie telesá).

Vývoj zárodku vo vajci

Vývoj zárodku vo vajci je zložitý biochemický proces, pri ktorom za spolusúčinosti fyzikálnych činiteľov (teplo, vlhko) prebieha v oplodnenom vajci vývoj zárodku. Po znesení vajca nastáva prerušenie alebo spomalenie vývoja z dôvodu ochladenia vajec. Aby bol ďalší vývoj zastavený, je potrebné schladiť na 15-20 °C.

Ďalší vývoj pokračuje po opätovnom vytvorení optimálnych podmienok vajec po uložení do liahní, kde je teplota 37-38 °C a relatívna vlhkosť 75%.

Etapy vývoja zárodku po znesení:

1. Etapa latebrálnej výživy - trvá 36 hodín. Diferencuje sa a vyvinuté sú všetky zárodočné listy.
2. Etapa žĺtkovej výživy - prebieha do 7. až 8. dňa (kura). Na konci 8. dňa sú už vyformované všetky sústavy.
3. Etapa bielkovej výživy a dýchania atmosferického O2.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako je možné, že vtáčie mláďa prežíva vo vnútri vajíčka? Ako je možné že dokáže prežiť v tak malom stiesnenom priestore vajíčka? Je to podobné ako pri akomkoľvek inom živom druhu. Aj dieťa v matkinom tele je pomerne stlačené, nemá vystreté končatiny a vyvíja sa skrčené. Aj dieťa v matkinom tele je pomerne stlačené, nemá vystreté končatiny a vyvíja sa skrčené. Až po narodení sa jeho končatiny prispôsobujú vystretej polohe, pokusom stáť a zdvíhať.

Čas kedy sa zvieratko narodí, či vyliahne je daný dostatočným vývinom a aj dochádzaním priestoru pre ďalší vývoj. Zdalo by sa, že ak sa vták vo vajci začne príliš tlačiť, musí sa vyliahnuť. Nie je pravdou že sa mláďa prebúdza tesne pred vyliahnutím. Je živé, vníma svoje okolie, no na svet sa dostáva inštinktívne práve vďaka práci svalov, alebo svojho tela.

Na to aby došlo k liahnutiu, je nutné zapojiť svaly, či ostré výčnelky na tele mláďatka. Za všetko môže stiesnený priestor a dostatočný vývin do tej miery, že sa telo začne pohybovať presne tak, aby dokázalo škrupinu poškodiť a ďalej vylomiť. Veľmi slabé jedince tak nemusia urobiť to prvé poškodenie škrupiny a nemusia sa tak vyslobodiť a hynú v škrupine. V domácich podmienkach medzi chovateľmi je preto bežný jav malá pomoc so škrupinu.

Presvecovanie vajec: Kontrola oplodnenosti a vývoja embrya

Ak sa rozhodnete pre domáce liahnutie kurčiat, prepelíc, kačíc, husí či ďalšej hydiny, je dôležité overiť si úspešnosť liahnutia. Najjednoduchším spôsobom kontroly oplodnenosti vajec je ich presvietenie. Pri vkladaní násadových vajec do liahne nemožno rozoznať, ktoré vajcia sú oplodnené a ktoré nie. Pomocou presvietenia slepačích, husacích, kačacích a ďalších vajec už po prvých dňoch inkubácie jednoducho rozpoznáte, ktoré násadové vajcia sú oplodnené a ktoré nie a môžete si ihneď urobiť obrázok o tom, aká asi bude úspešnosť Vášho liahnutia.

V predliahni sú drevené roštové triesky, vajíčka sa ukladajú tupým koncom hore. Pred naskladnením vajec do predliahní sa vajíčka presvecujú. Vyjadrujú sa tieto vajíčka: praskliny jemné, centrická poloha žĺtka, plávajúce škvrny vo vajíčku, vajcia, ktoré prešli sa dezinfikujú fartaldehydovými parami, ukladanie do čistej predliahne v skriňových liahňach sa vajcia už nepresvecujú, v komorových liahňach sa presvecujú, na 11-13 deň sa presvecujú vajíčka, 3x sa presvecujú vajíčka pred uložením do doliahni, skúsený ošetrovatelia nepotrebujú presvecovanie, ale stačí im pozorovanie voľným okom, dôvod presvecovania je ekonomický, ale hlavne hygienický, kľuvanie v doliahni nesmie trvať dlhšie ako 24 hod, ak sa prvé vyliahne - ostatné do 24 hod. sa musia vyliahnuť, počas kľúvania sa vyliahnuté mláďatá vyberajú z doliahni po 2. hod. Je triedenie podľa pohlavia.

Dôležitosť presvecovania vajec:

• Rozpoznať oplodnené a neoplodnené vajcia: Po niekoľkých dňoch inkubácie je možné rozlíšiť, ktoré vajcia sú oplodnené a ktoré nie.
• Kontrolovať vývoj embrya: Presvecovanie umožňuje sledovať, ako sa embryo vo vajci vyvíja a či sa v ňom nenachádzajú uhynuté zárodky.
• Získať predstavu o úspešnosti liahnutia: Na základe presvecovania si môžete urobiť obrázok o tom, aká asi bude úspešnosť Vášho liahnutia.

Kedy presvecovať vajcia?

• Prvá kontrola: S prvým presvecovaním vajec neponáhľajte, pretože viditeľné známky oplodnenosti sú spravidla zreteľné až na konci prvej tretiny liahnutia. Ak sa teda budeme baviť o presvecovaní slepačích vajec, bude to cca 8. deň po vložení vajec do liahne. V zdravom a oplodnenom vajciami by mala byť zreteľná cievne štruktúra s postupne sa vyvíjajúcim embryom, na rozdiel od neoplozených vajec, ktorá zostávajú zakalená.
• Druhá kontrola: Druhé presvecovanie si u slepačích vajec naplánujte na cca 11. deň inkubácie. Táto kontrola vajec je dôležitá práve pre zistenie odumretých zárodkov. Aj napriek tomu, že niektoré vajcia boli oplodnené, nie každý jedinec je natoľko silný, aby inkubáciu prežil.
• Tretia kontrola: Posledné presvecovanie vajec by malo prebehnúť tesne pred premiestnením vajec do doliahne, teda u slepačích vajec je to 18. deň.

Pre ostatné druhy hydiny sa budú termíny kontroly vajec líšiť v závislosti na ich celkovej dĺžke inkubácie, avšak podstata presvecovania vajec zostáva rovnaká.

Faktory ovplyvňujúce produkciu vajec a znášku

Nosivosť je najdôležitejšou vlastnosťou hydiny, ktorá sa môže definovať ako schopnosť znášať vajcia. V nadväznosti na nosivosť, znáška je základný produkčný ukazovateľ produkcie vajec. Znáška vyjadruje intenzitu produkcie vajec, najčastejšie hodnotená ako počet vajec znesených sliepkou za určitý čas (100 dní) alebo ako priemerná produkcia 100 sliepok.

Na nosivosť vplývajú tri čiastkové znaky: začiatok znášky, intenzita znášky a perzistencia znášky.

Faktory ovplyvňujúce nosivosť:

• Začiatok znášky: Ovplyvnený pohlavnou dospelosťou.
• Perzistencia znášky: Vyjadrením pomeru intenzity znášky na konci znášky, k intenzite na vrchole znášky. Alternatívnym vyjadrením perzistencie znášky je vek pri dosiahnutí 60% úrovne celkovej produkcie.
• Hmotnosť vajec: Pri produkcii konzumných vajec je ďalší dôležitým ukazovateľom hmotnosť vajec.
• Konverzia krmiva a mortalita: Z komponentov ovplyvňujúcich efektívitu produkcie vajec je dôležitá konverzia krmiva a mortalita.
• Znaky správania sa: Z chovateľského hľadiska sú dôležité znaky správania sa ako kvokanie, tvorba hniezda, hrabanie, správanie sa v kŕdli, pŕchnutie nosníc.

S vekom sliepky sa znáška znižuje, ale vajcia bývajú väčšie. Hybridné nosnice (napr. Dominant, ISA Brown) znášajú intenzívne do 18-24 mesiacov, pričom ročne vyprodukujú 300-320 vajec.

Ročná znáška sa pri rôznych druhoch hydiny líši:

Bežné choroby hydiny a ich prevencia

Každý chovateľ by chcel chovať silné a zdravé sliepky, ktoré mu budú prinášať dlhodobý úžitok vo forme kvalitných vajíčok a mäsa. Aj preto je dôležité poznať najčastejšie sa vyskytujúce choroby.

Vírusové ochorenia:

• Kiahne sliepok: Ak sa na hrebeni alebo iných neoperených častiach objavia biele bodky, chrasty a pľuzgiere, ide o kiahne. Prevencia spočíva v budovaní imunity správnou výživou. Po prepuknutí choroby je potrebné zabezpečiť sliepkam teplé a suché miesto na regeneráciu a kvalitné krmivo so všetkými potrebnými živinami a vitamínmi.
• Infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok: Spôsobujú ich vírusy rôznych typov. Je potrebné zabezpečiť kvalitné krmivo so zelenou zložkou ako aj teplé a suché podmienky pre vyzdravenie. Vírusy spôsobujúce infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok a iných vtákov sa bežne vyskytujú v prírode a sliepky s ním skôr či neskôr prídu do kontaktu a preto je potrebné udržiavať sliepky v dobrom zdravotnom stave so silným imunitným systém schopným zvládnuť takéto infekcie. Problematická môže byť najmä infekčná laryngotracheitída spôsobená herpes vírusom, ktorý zostáva v sliepke aj po prekonaní infekcie a tá sa stáva jeho prenášačom.
• Markova choroba sliepok: Táto choroba sa vyskytuje najme u kurčiat do 20 týždňov. Ide o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje rastom nádorov na tele kurčiat (na povrchu aj vo vnútri tela). Markova choroba sliepok je vysoko infekčná a rýchlo sa prenáša zo sliepky na sliepku. Na nešťastie je nutné nakazené kurčatá utratiť, pretože ak by aj prežili stali by sa doživotnými prenášačmi pôvodcu tohto ochorenia. Dobrou správou však je, že na markovu chorobu existuje vakcína a vo veľkých chovoch sa pravidelne aplikuje pri novonarodených kuriatkach nosníc a sliepok na dlhodobejšie využitie. Sliepky preto nakupujte z overených chovov.

Bakteriálne ochorenia:

• Cholera sliepok: Spôsobuje ju baktéria Pasteurella multocida. Proti cholere sliepok neexistuje liečba a väčšinou je jej výsledkom úhyn sliepky. Ak aj sliepka choleru prežije, je oslabená a stáva sa jej prenášačom. Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, udržiavaní sliepok v dobrom zdravotnom stave s vybudovanou imunitou (kvalitným, pestrým krmivom so zelenou zložkou a vhodnými chovateľskými podmienkami).
• Salmonelóza: Infekčné ochorenie tráviaceho traktu. Sliepky sa salmonelózou môžu nakaziť kontaminovaným krmivom, vodou, prípadne kontaktom od iných sliepok. Príznakmi salmonely môžu byť apatia, ťažkosti s dýchaním, pokles znášky vajec, či bledo-zelená až biela hnačka. Prevenciou proti nákaze salmonely je zabezpečenie dobrých priestorových a hygienických podmienok chovu s pravidelným čistením. Okrem kvalitného krmiva a vody je vhodné udržiavať v dobrom stave aj črevnú mikroflóru sliepok (napríklad pridávaním kyslomliečnych výrobkov, kvasenej kapusty či probiotík do krmiva a nepoužívaním antibiotík).
• Hemofilná nádcha: Pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Túto chorobu sliepok spoznáte podľa napuchnutej hlavy (hrebeň a okolie očí), sťaženého dýchania, výtoku z očí a nosa a zápalu očných spojiviek. Proti tomuto ochoreniu neexistuje vakcína a v prípade že ho sliepka prekoná, zostane prenášačom a môže nakaziť ďalšie sliepky.

Parazity:

• Vši: Prežívajú pod perím, kde sa priživujú na krvi a tým spôsobujú podráždenie a často aj prenos iných chorôb na sliepky. V prípade premnoženia môžeme sliepkam pomôcť práškovými/púdrovými prípravkami proti všiam, ktorými pravidelne poprašujeme perie sliepok počas 3 týždňov.
• Roztoče: Parazitujú na sliepkach. Väčšina druhov sa živí odumretou pokožkou a perím, no existujú aj druhy, ktoré sa živia krvou. Jedným z nich je aj klieštikovec kurí, ktorý narobil problémy už nejednému chovateľovi sliepok, pretože sa ho nie je jednoduché zbaviť. Klieštikovce kurie dokážu sliepky oslabiť a v extrémnych prípadoch aj spôsobiť úhyn z dôvodu straty krvi. Navyše prenášajú rôzne ochorenia, takže pre chovateľov predstavujú vážny problém. V prípade potvrdenia klieštikovca, či iných roztočov je potrebné kurín vyčistiť a vydezinfikovať haseným vápnom. Do škár nasypte zmes popola a práškového prípravku proti parazitom sliepok. Do skupiny roztočov patrí aj svrab rôznych častí tela sliepok.

tags: #oplodnenie #slepacieho #vajicka