Orol skalný (Aquila chrysaetos) je majestátny dravec, ktorý patrí medzi najväčšie vtáky na Slovensku a je symbolom sily a slobody. Jeho prítomnosť v našich lesoch a na skalných masívoch je dôkazom zdravého ekosystému. Tento druh je však ohrozený, a preto je dôležité poznať jeho život, správanie a potreby.
Vzhľad a charakteristika
Orol skalný je mohutný dravec z čeľade jastrabovitých. Dospelé samce vážia 2 200 - 3 200 g, samice 4 019 - 4 670 g. Samička dosahuje dĺžku tela 90 - 100 cm, pričom samec je o 10 cm menší. Rozpätie krídel sa u samcov pohybuje medzi 190 - 210 cm, u samičiek 200 - 230 cm. Samičky vážia 3,8 - 6,7 kg, samce 2,8 - 4,6 kg. Obidve pohlavia sú na chrbtovej strane čiernohnedé, spodná časť jednotlivých pier je biela. Záhlavie a zadná časť krku sú žltkastohrdzavé. Ručné letky majú černasté, na vnútorných zástaviciach zospodu šedé. Chvost je černastý, s priečnymi šedými zvlnenými pruhmi pri koreni. Dvojročné vtáky majú na chvoste pred koncovým čiernym pruhom široký biely pás. Konečné sfarbenie dostávajú orly až po 5. - 6. roku života. Zobák je tmavo sivý až hnedo-čierny, zreničky očí má tmavo hnedé. Rovnako ako u iných orlov sú nohy operené až po veľmi silné žlté pazúry.
Počas letu pôsobí orol napriek svojej veľkosti veľmi ľahko a elegantne. Pre orla je typické rozprestretie letových pier (letiek) na konci krídla, ktoré zmenšujú turbulencie na konci krídla a priamo tvarovaný chvost. Krídlo orla skalného sa skladá ako u všetkých dravých vtákov z 10 pozdĺžnych letiek, z čoho šieste v poradí je najdlhšie (meria skoro 60 cm) a zo 17 kusov priečnych letiek ktoré merajú 35 - 40 cm. Chvost je tvorený z 12 kormidlovacích pier, ktoré sú dlhé 34 - 42 cm.
Mladé vtáky majú nápadné biele pole v krídlach a biely koreň chvosta. Do šatu dospelých preperujú postupne a dosiahnu ho až v 5.-6. roku. Orol skalný je v prvom roku života tmavo hnedý a má nápadné biele partie na vnútorných stranách krídel a biely koreň chvosta. Chvost má širokú čiernu obrubu.
Výskyt a prostredie
Na Slovensku obýva vyššie položené lesnaté oblasti v horskom a v subalpínskom pásme. Vyskytuje sa v strednej, severnej a severovýchodnej oblasti v horských polohách nášho územia. Hniezdenie bolo zistené v nadmorských výškach 500 - 1 650 m. Celkove hniezdi na našom území 120 - 140 párov. Orol skalný má holarktický areál. Hniezdi v severnej Afrike, Európe, v Ázii a severnej Amerike. Európska populácia je sústredená na Pyrenejskom polostrove, v Škandinávii, Škótsku, Alpách, na Balkánskom, Apeninskom polostrove a v Karpatoch.
Potrava a lov
Orol skalný loví najmä na holiach, pasienkoch a poliach. Dospelé jedince sa zdržiavajú po celý rok v oblasti svojho hniezdiska. Ich potravu tvoria prevažne väčšie živočíchy až do veľkosti líšky. Orol skalný loví zväčša v otvorených krajinách v nízkom lete s využitím rôzneho krytia. Plachtí tesne nad strmými zrázmi a snaží sa svoju korisť náhle prekvapiť. Korisť je najčastejšie zachytená na zemi, alebo tesne pri zemi silnými pazúrmi, a je usmrtená. Veľké zvieratá ako mladé kamzíky, orol uchopí za hlavu, svojimi silnými pazúrmi prerazí lebečnú kosť a korisť je okamžite usmrtená. Občas párik orlov loví spoločne tým spôsobom, že jeden naženie kŕdeľ a druhý zaútočí. Orol skalný nemôže niesť vo vzduchu korisť, ktorej hmotnosť značne prevyšuje jeho vlastnú. Bolo pozorované, že orol sa pokúšal zdvihnúť mŕtvolu mladého kamzíka vážiaceho 9 kg, ale po niekoľkých metroch ho musel pustiť. Maximálna hmotnosť koristi je okolo 15 kg.
Ako korisť dominujú predovšetkým pozemské malé a stredne veľké cicavce od sysľov až po malé kamzíky. Vtáky hrajú len malú rolu. Väčšinu potravy tvoria malé cicavce a pozemné vtáky, ktoré sa v oblasti vyskytujú. V južných oblastiach sa živia aj plazmi, korytnačkami. Podobne ako niektoré supy (bartgeier) nechávajú spadnúť korytnačky z veľkej výšky na skalu aby sa im rozbil pancier.
Orol skalný žerie rôzne hlodavce a mladé líšky, trúfne si dokonca aj na chorého či starého kamzíka. Obľúbenou potravou je mu svišť. Útok na svišťa je veľmi rafinovaný. Orol letí veľmi nízko a využívca členitosť terénu. Lenže ak svišť zbadá orla skôr, orol skalný sa rýchlo zvrtne smerom na hor a robí sa "akoby nič". Potom svoj útok ukončí.
V zimných mesiacoch sa orol skalný živí aj zdochlinami, čím plní dôležitú sanitárnu funkciu. Preferuje malé zvieratá alebo zvieratá strednej veľkosti, ako sú kuny, lasice, zajace, mláďatá líšky, srnčatá, kamzíčatá, svište a podobne. Hlavný spôsob lovu je prelietavanie a skúmanie loviska vo výške približne 30-100 m a po spozorovaní koristi náhly útok a jej uchopenie silnými, ostrými pazúrmi. Druhý spôsob je útok na korisť z vyvýšeného utajeného miesta, odkiaľ orol sleduje krajinu okolo seba aj niekoľko hodín. U mladých vtákov sa len približne každý desiaty končí úspechom. Staršie orly, približne od 4. roku života, majú úspešnosť lovu vyššiu.
Rozmnožovanie a výchova mláďat
Hniezdi na starých stromoch a skalných bralách a hniezdo často používa niekoľko rokov po sebe. Hniezdo na skalách je širšie ako hniezdo na stromoch. Hniezda sú stále opravované a rozširované, takže po niekoľkých rokoch môžu mať hniezda výšku a šírku viac ako 2 m. Hniezdo je založené silnými konármi a vyložené lístím a menšími konárikmi. Vyloženie sa stále opravuje počas celého trvania hniezda. Hniezda sú používané niekoľko rokov a často má jeden párik viac takzvaných striedavých hniezd.
Pár orlov žije počas celého života spolu v monogamnom vzťahu. Ruja u orlov začína v januári, prejavuje sa zvláštnym spôsobom letu. Medzi stredom mája a júna samička znesie v odstupe 3 až 4 dní zväčša dve vajíčka, zriedka jedno alebo tri. Vajíčka sú matné bielo-špinavej farby, s hnedými alebo sivými fľakmi. Niektoré vajíčka sú bez fľakov. Veľkosť vajíčok je 77 x 59 mm. Doba sedenia na znáške je 41 - 45 dní, najčastejšie býva vyvedené len jedno mláďa. Hniezdo je opatrované prevažne samičkou, samček počas sedenia kŕmi samičku. Inkubačná doba je 43 - 45 dní. Vyliahnuté mláďatá sú pokryté špinavým bielym páperím. Asi po siedmich týždňoch od vyliahnutia môžu mláďatá samé konzumovať potravu. Prvé letecké pokusy okolo hniezda sú po 65 - 70 dňoch. Mladšie z mláďat zvyčajne zahynie niekoľko dní po vyliahnutí následkom odstrkovania od potravy a útokov staršieho súrodenca (kainizmus). Mláďa zostáva na hniezde 75 - 80 dní.
Ohrozenie a ochrana
Druh je ohrozovaný predovšetkým ľudskou činnosťou - vyberaním znášok a mláďat najmä na komerčné a sokoliarske účely, intenzívnou lesnou ťažbou, vyrušovaním na hniezdiskách horolezcami a turistami, skialpinizmom, paraglidingom, ilegálnym odchytom, odstrelom a otravami. Orol skalný patrí medzi ohrozené druhy. Je zákonom prísne chránený. Jeho straty spôsobujú predovšetkým antropické činitele - vyberanie hniezd, odstrely, otravy, vyrušovanie počas hniezdenia, úhyny na 22 kV elektrických stĺpoch, nárazy do rôznych stožiarov a iné.
Napriek tomu, že medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov ho radí medzi najmenej ohrozené druhy, na Slovensku je jeho populácia stabilizovaná, ale dosahuje nízku úspešnosť hniezdenia. Monitorovanie jeho populácie zabezpečuje Skupina pre výskum a ochranu dravcov a sov (SVODAS). Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku sa dlhodobo zaoberajú problematikou vtáčej kriminality a v spolupráci so zahraničnými partnermi realizujú aktivity na jej zníženie. Vďaka týmto snahám sme zaznamenali postupný nárast populácie orla, najmä v niektorých oblastiach.
Orol skalný v kultúre
V mnohých kultúrach je orol vo všeobecnosti, ale aj konkrétne orol skalný ako symbol pre silu, šikovnosť, moc alebo dokonca božstvo. Je symbolom Albánska, Nemecka, Rakúska, Mexika a Kazachstanu. Je to jeden z našich najväčších dravcov, ktorý svojím správaním zostáva nedostižný pre človeka.
Orol skalný - Pán neba | Bezplatný dokumentárny film o prírode
Rozdiely medzi orlom skalným a orlom kráľovským
Orol skalný (Aquila chrysaetos) a orol kráľovský (Aquila heliaca) sú dva druhy orlov, ktoré síce majú podobný vzhľad a veľkosť, ale medzi nimi existuje niekoľko rozdielov v ich výskyte, správaní a niektorých fyzických vlastnostiach. Orol kráľovský sa vyskytuje hlavne v strednej a východnej Európe a Ázii. Je považovaný za ohrozenejší druh. Jeho vzhľad sa odlišuje svetlejším sfarbením, najmä na pleciach a hlave, kde má hnedé až biele škvrny. Dospelé orly majú na pleciach a niekedy aj na temene výrazné svetlejšie znaky, ktoré kontrastujú s ich tmavohnedým telom, zatiaľ čo Orol skalný má prevažne tmavohnedé perie so zlatistými odleskami na hlave.
