Umelé prerušenie tehotenstva, známe aj ako interrupcia alebo potrat, je citlivá a komplexná téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etických, morálnych, právnych a spoločenských otázkach. Na Slovensku má táto problematika dlhú a zložitú históriu, ktorá sa odráža v postupnom vývoji legislatívy a spoločenských postojov. Tento článok sa zameriava na zákony o potratoch na Slovensku, pričom analyzuje ich historický vývoj, súčasnú právnu úpravu, medicínske aspekty, ako aj etické a spoločenské dilemy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému a prispieť k informovanej diskusii.
Počiatky a prvé zákazy interrupcií
Interrupcie na našom území zakázali ešte v 19. storočí v rakúsko-uhorskej monarchii. Zákon ich definoval ako vraždu. Tresty boli iné pre ženy, ktoré sa rozhodli podstúpiť interrupciu, a pre tých, ktorí ich vykonávali. Najvyššie tresty boli pre ľudí, ktorí ich robili za peniaze. Po vzniku Československej republiky sa v podstate nič nezmenilo. Republika prevzala zákon z Rakúsko-Uhorska. V praxi sa však polooficiálne interrupcia tolerovala - a to v prípade, keď bol život ženy v ohrození alebo jej hrozili závažné zdravotné problémy.
Na území Slovenska interrupcie v minulosti zakázali hneď dvakrát. Najskôr v 19. storočí a potom znovu počas druhej svetovej vojny, keď bolo umelé prerušenie tehotenstva tabu aj pre ženy, ktorých život bol v dôsledku tehotenstva ohrozený. Zdravotné riziká pritom ignorovali aj lekári, ktorí sa jednohlasne postavili za zastavenie potratov.
„Chudobné ženy to skúšali naozaj hocijako. Neraz im interrupciu vykonávali rôzni šarlatáni, a tak skončili v nemocnici s krvácaním či inými problémami. Keď lekári zistili, čo sa stalo, ženu udali,“ dokresľuje situáciu historik Miloslav Szabó, ktorý o kampaniach proti interrupciám za vojnového slovenského štátu pripravuje knihu.
V archívoch našiel nielen príbeh príslušnej legislatívy a mužov, ktorí o nej rozhodovali, ale tiež zmapoval zmeny tzv. potratovej politiky na našom území. História nám tak ukazuje aj to, v čom sa líši súčasné ťaženie kotlebovcov, niektorých aktivistov a koaličných politikov za zákaz interrupcií.
Interrupcie počas Slovenského štátu: Od sprísňovania k absolútnemu zákazu
V slovenskom štáte najprv platila legislatíva z Rakúsko-Uhorska, ale novovzniknutý štát ju chcel sprísniť. V roku 1939 mal ministerský predseda Vojtech Tuka prejav v parlamente v rámci programového vyhlásenia vlády. Pohoršoval sa nad tým, že ženy zneužívajú zákon, a preto chcel pololegálnosť potratov sprísniť. O rok neskôr, koncom roku 1940, vznikol k interrupciám návrh zákona.
Hoci legislatíva interrupcie zakazovala, v istých situáciách sa vykonávali. Zákon totiž obsahoval paragraf, že v prípade ohrozenia života matky je interrupcia možná. Podľa návrhu zákona sa tieto zákroky mali vykonávať v jedinom zdravotníckom zariadení, na klinike lekárskej fakulty. Zástupca katolíckej teologickej fakulty Alexander Spesz počas vojnového slovenského štátu presadil, aby sa uvedený paragraf vyškrtol. Prijatý zákon bol veľmi tvrdý - interrupcie neboli povolené za žiadnych okolností, a to ani v prípade ohrozenia života matky.
Už za prvej Československej republiky to chudobné ženy skúšali naozaj hocijako. Neraz im interrupciu vykonávali rôzni šarlatáni, a tak skončili v nemocnici s krvácaním či inými problémami. Keď lekári zistili, čo sa stalo, ženu udali. A rozbehla sa celá mašinéria. V prípade žien, ktoré mali peniaze, to bolo o niečo jednoduchšie. Už vtedy fungovala korupcia, vedeli si zaplatiť zákrok načierno. Ale ani chudobné ženy neboli vždy postihované.
V rámci vládneho tábora panovala jednoznačná zhoda. Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) a aj ľudia, ktorí mali blízko k nim alebo cirkevným štruktúram, nemali o čom debatovať. Pri výskume ma však prekvapili lekári. Aj lekári z Univerzity Komenského - za slovenského štátu premenovanej na Slovenskú univerzitu -, ktorí boli v komisiách a písali odborné posudky, boli všetci za absolútny zákaz. Doslova napísali, že podľa nich neexistuje situácia, v ktorej by mohol plod ohroziť život matky. Neboli to kňazi, boli to lekári. Jediné, čo pripúšťali, bol predčasný pôrod.
Ozval sa zástupca právnickej fakulty profesor Antonín Ráliš. Bol jedným z mála Čechov, ktorí mohli po roku 1938 zostať na území Slovenska. V archíve sa tiež zachoval protestný anonymný list robotníčok z Trnavy. Vulgárne v ňom vynadali prominentom a politikom, že je síce jednoduché porodiť, ale potom treba deti aj vychovať.
Hlavne v oficiálnej tlači, ktorá publikovala všetko, čo hovorili vtedajší prezident Jozef Tiso alebo oficiálny ideológ ľudáckeho režimu Štefan Polakovič. Mali aj iné postupy, napríklad pestovali kult matky. V máji bývali na Deň matiek obrovské oslavy vo viacerých slovenských mestách. Tiso dokonca obdarúval zaslúžilé matky - zväčša babičky, ktoré porodili aj 15 detí.
Vplyv nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu
Hovoríme o období, keď bolo územie Slovenska jedným zo satelitov nacistického Nemecka. Kým tu sa legislatíva o umelom prerušení tehotenstva sprísňovala, v Nemecku nepoužívali jednotný meter. V Nemecku sa sprísnili interrupcie v prípade nemeckých žien a „čistej rasy“. Tieto ženy mohli za podstúpenie interrupcie dostať aj trest smrti. V prípade eugeniky - ak malo byť potomstvo postihnuté mentálne či fyzicky - alebo rasových dôvodov si štát, naopak, privlastňoval právo vykonať interrupciu. Štát si na jednej strane privlastnil interrupciu ako nástroj na vykonávanie svojich cieľov, na druhej strane ho trestal najprísnejším možným trestom. Môže nám to pripadať ako schizofrénia, no v ich rasistickom myslení to bolo normálne.
V pozícii slovenských katolíkov nebolo také vnímanie prípustné. Rozvinula sa u nás iná forma eugeniky, nazývali ju pozitívnou, zatiaľ čo nemeckú volali negatívnou. Ani pod jednou, ani pod druhou sa neskrývajú individuálne ľudské práva - či už dieťaťa, alebo ženy matky. Za oboma bol nacionalizmus - chceli, aby bol národ zdravý a rástol.
Všetci politici boli veriaci. Kresťanský a nacionalistický motív sa zliali dokopy, vznikla z toho jednota. Nikdy to však nebolo bez toho národného. Chceli uchrániť národ pred zánikom. Dodnes je na Slovensku veľkou kapacitou, na jeho počesť sa vydávajú zborníky. Chura ešte za prvej Československej republiky napísal knihu s názvom Slovensko bez dorastu. Zavrhol v nej všetko - interrupcie aj antikoncepciu. Podľa neho to poškodzovalo národ, ktorý sa umenšuje, je menej ľudí. Tvrdil, že je za pozitívnu eugeniku - malo sa narodiť čo najviac detí bez akéhokoľvek zásahu a kvantita mala vygenerovať kvalitu.
Prístup k antikoncepcii upravoval paragraf. Akákoľvek antikoncepcia, ktorá slúžila výlučne zabraňovaniu počatia, bola zakázaná pod hrozbou peňažných trestov, ale aj trestov odňatia slobody, hoci nižších ako v prípade interrupcií. Trestať sa mala výroba, distribúcia aj používanie akejkoľvek antikoncepcie. Bolo však možné používať ju zo zdravotných dôvodov, napríklad pri ochrane pred pohlavnými chorobami. Rozbehla sa o tom obrovská diskusia, pretože antikoncepcia podľa katolíckej náuky nebola povolená v žiadnom prípade. Malo to však háčik. Mnohí Slováci boli na východnom fronte a museli sa chrániť pred infekciami. Na rozdiel od interrupcií sa absolútny zákaz antikoncepcie nepodarilo presadiť a vojakom nakoniec zaobstarali kondómy.
Za vinníka interrupcií sa niekedy označuje Sovietsky zväz. Dnešné polemiky sa často odvolávajú na históriu. Nikdy sa nespomína vojnový slovenský štát, hovorí sa len o Sovietskom zväze a socializme. Sovietsky zväz bol naozaj prvou krajinou na svete, kde ešte v roku 1920 uzákonili interrupcie. Potom však prišiel k moci diktátor Josif Vissarionovič Stalin, ktorý chcel mať čo najväčšiu populáciu, a preto interrupcie zrušil. Keď v roku 1953 zomrel, veľa vecí sa zmenilo. Komunisti sa chceli vrátiť ku koreňom boľševizmu a spravili to aj tým, že opäť povolili interrupcie.
Nešlo o oslobodenie ženy, individuálne ľudské práva či feminizmus, ako sa dnes zvykne skloňovať hlavne v konzervatívnych kruhoch. Išlo o pracujúci ľud, ktorý bolo treba rozmnožiť a ozdraviť - nehovorili už o národe, ale o pracujúcom ľude. Tvrdý kolektivistický režim využíval nacionalistické tóny, keď sa mu to hodilo. Tvrdili, že radšej umožnia ženám naplánovať si deti. Nešlo o to, že by ich nemali rodiť, mali rodiť viac, bezpečnejšie a deti mali byť zdravé. Nebolo však za tým žiadne oslobodenie žien či ľudské práva - myšlienkou bol populačný rast. Diskusia sa viedla úplne iným štýlom. Hoci išlo o dve rozdielne diktatúry - nacistickú a komunistickú - boli tam aj paralely.
Z dnešného pohľadu sa to môže zdať nepochopiteľné, ale interrupcie pod odborným dohľadom mali žene umožniť priviesť na svet potomstvo neskôr, v správny čas, keď bude mať na materstvo vytvorené podmienky - zázemie v rodine, odbremenenie zo strany štátu atď. Musíme si uvedomiť, že v tomto období antikoncepcia - predovšetkým hormonálna - ešte nepredstavovala reálnu alternatívu. Bolo to dosť iluzórne a nakoniec sa to vtedajším elitám vymklo z rúk, takže populácia v Československu na začiatku 60. rokov vôbec nerástla podľa očakávaní, ale v dôsledku interrupcií skôr klesla.
Iste, išlo aj o to, ale chceli aj, aby boli ženy doma. Diskusia sa nezameriavala na to, či je v poriadku, keď žena zostane doma s dieťaťom. Žena mala zvládnuť všetko - chodiť do práce aj sa starať o deti. Ak by už mala štyri deti a ďalej by už nevládala, dali jej možnosť, že už viac detí nemusí mať. Keď však mala tie tri či štyri, štátu to vyhovovalo.
Socialistické Československo a liberalizácia potratovej politiky
V roku 1948 sa zmenil režim, prišli komunisti a už v ďalšom desaťročí došlo k zásadnému uvoľneniu potratovej politiky. Stalo sa tak v roku 1957, teda takmer desať rokov po komunistickom prevrate. Ľudia sa už otriasli, realitu brali takú, aká bola. Mnohí lekári boli stále proti, ale napríklad ministerstvo sociálnych vecí malo na vec iný pohľad. Uvažovalo sa o zohľadnení sociálnej situácie matky. Napríklad ak bola chudobná, musela chodiť do práce a nechcela mať viac než dve-tri deti. Veľa sa o tom diskutovalo. Moskva napokon interrupcie povolila a neskôr to prešlo aj do moskovských satelitov vrátane Československa.
Žena si nemohla len tak povedať, že ide na interrupciu. Boli zriadené komisie, kde bola zastúpená štátna správa, strana, národné výbory či takzvané skúsené ženy. Väčšinou požiadavku napokon zrejme schválili, ženy však museli predstúpiť pred cudzích ľudí s veľmi osobnými vecami, čo nebolo vôbec príjemné. Dnešný zákon pochádza z roku 1986.
Kresťanskí konzervatívci často hovoria, že Slováci majú stále komunistický zákon. Nehovorí sa však, ako vznikol. Zákon v roku 1986 vznikol v kontexte zavádzania ľudských práv a multilaterálnych dohôd, ku ktorým Československo pripojilo svoj podpis. V Československu bol škandál s chartistami a štát chcel na medzinárodnej úrovni ukázať, že dodržiava ľudské práva. Zákon zdôvodňovali právami žien, o čom sa predtým veľmi nehovorilo. Uvoľnenie potratovej politiky nevychádzalo zvnútra režimu, práve naopak - komunisti sa cítili byť k tomuto kroku donútení. Minulosť nie je čierno-biela, sú tam rôzne vplyvy.
Súčasné diskusie a politické postoje
Momentálne sú na Slovensku interrupcie povolené. Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je účinný od 1. januára 1987 do súčasnosti, umožňuje žene podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa tehotenstva na základe písomnej žiadosti, ak jej zdravotný stav tomu nebráni. Po uplynutí tejto lehoty je potrat možný len zo zdravotných dôvodov, ako je ohrozenie života alebo zdravia ženy, poškodenie plodu alebo geneticky chybný vývoj plodu.
Dnes proti interrupciám najaktívnejšie vystupujú kotlebovci a kresťanskí konzervatívci. Hrubo by som slovenské aktivity proti potratom rozdelil na kotlebovcov, ktorým ide o nacionalizmus, populačný rast a podobné fantázie. Potom je nábožensky motivovaný protipotratový aktivizmus, kde ide o tradičnú rodinu, ktorá jednoducho musí navždy zostať v určitej podobe - ženy majú byť matkami a za žiadnych okolností nesmieme do tohto božieho plánu zasiahnuť. Dobrý štát bude pre nich ten, ktorý tak nastaví legislatívu, aj keby nemal byť demokratický.
Čítal som si dôvodovú správu k návrhu zmeny zákona o umelom prerušení tehotenstva z dielne ĽSNS z roku 2018. Začína sa tým, že spomínajú dieťa a ochranu jeho práva na život a 1 249 000 zabitých detí podľa komunistického zákona, čo sa zvykne spomínať nielen v týchto kruhoch. Hovoria o právach dieťaťa, no ich pravá agenda je populačný rast - Slováci môžu podľa kotlebovcov vyhynúť a hrozí, že ich nahradia Afričania, čo podľa nich nie je riešením a tlačí nás do toho EÚ. To má korene práve v už spomínanej pozitívnej eugenike v duchu Alojza Churu - kvantita vygeneruje kvalitu.
Pár rokov pred pádom režimu vyšiel v československom samizdate príspevok Petra Uhla, ktorý sa po revolúcii v roku 1989 stal poslancom a neskôr pôsobil v Strane zelených. Na plné ústa povedal zaujímavú vec: že sprísnenie interrupcií v 20. storočí je záležitosťou nedemokratických štátov - jednoducho, sprísňovanie liberálnych zákonov sa deje iba tam, kde nefunguje demokracia. Nemyslím si, že by si to uvedomovali aktivisti zo slovenského prolife hnutia. Niektorí z nich v nábožensky motivovanom zápale odsúvajú tieto fakty na druhú koľaj. Pre nich je primárnym problémom vražda. Štát, ktorý pomôže v tom, aby sa tieto vraždy nediali, je pre nich dobrý. Čo ďalšie by mohol ten štát spôsobiť, je druhoradé.
Politika, médiá i spoločnosť v ostatných mesiacoch rozvírila téma interrupcií, resp. návrhov na zmenu interrupčného zákona. Mali sme možnosť vypočuť si viacero odborných diskusií i prečítať množstvo oveľa vášnivejších, no o to menej odborných debát na sociálnych sieťach. Historickým pohľadom na tému prispela aj publikácia historika Historického ústavu Miloslava Szabóa s príznačným názvom Potraty : Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu. Ako uviedol Szabó hneď v úvode, verejné debaty o umelom prerušení tehotenstva, ak sa vôbec ohliadajú do minulosti, pristupujú k slovenským dejinám selektívne. Vyhýbajú sa aj obdobiu, ktoré dodnes polarizuje slovenskú spoločnosť, teda slovenskému štátu 1939-1945. Diskusie o interrupciách nie sú žiadnou novinkou. Autor sa práve preto zameral na osvetlenie opomínanych historických súvislostí. Ich poznanie je o to dôležitejšie, že dnešných „pohrobkov slovenského štátu“ s týmto režimom nespája len obdiv k Jozefovi Tisovi či Hlinkovej garde, ale aj odmietavý názor na interrupcie.
V prieskume, ktorý zrealizovala agentúra Focus, 1 009 respondentov odpovedalo na otázku, aký je podľa nich v súčasnosti platný interrupčný zákon. Za primeraný, ktorý netreba meniť, ho pokladá 55 percent respondentov (56 percent žien a 54 percent mužov). Ako ďalej uvádza inštitút, rodové, vekové či vzdelanostné rozdiely sú pomerne nevýrazné. Ako ďalej upozorňujú Zora Bútorová a Oľga Gyárfašová, ktoré vypracovali správu k prieskumu, za zachovanie terajšej legislatívy je väčšina ľudí, ktorí sa cítia liberáli - 59 percent, ale aj väčšina tých, ktorí sa cítia konzervatívni - 52 percent. Z pohľadu jednotlivých strán by interrupčný zákon nemenilo 75 percent priaznivcov strany Za ľudí, 68 percent sympatizantov mimoparlamentného Progresívneho Slovenska, 60 percent ľudí inklinujúcich k SaS, o percento menej k OĽaNO a 57 percent tých, ktorí sú priaznivcami hnutia Sme rodina. Najslabšiu podporu má súčasný stav u prívržencov KDH - 37 percent, extrémistickej ĽS NS - 49 a Smeru - 50 percent. Výsledky prieskumu veľmi pripomínajú samotnú diskusiu v parlamente.
Čo sa stane, keď ľuďom zakážeme potraty? | Diana Greene Foster | TED
Podľa nej by jej v tom malo pomôcť rozdelenie príspevku pri narodení dieťaťa na dve časti. Prvých štyristo eur by podľa návrhu mala žena dostať vo štvrtom mesiaci tehotenstva a druhých štyristo po narodení dieťaťa. Alebo predĺženie povinného času na rozhodnutie o zákroku zo súčasných 48 na 98 hodín. Pričom musí dostať poučenie, ktoré však môžu pripraviť aj nelekári, rôzne neziskové alebo cirkevné organizácie. Šéf zatiaľ najsilnejšej opozičnej strany Smer Robert Fico viackrát vyhlásil, že treba nechať rozhodnutie na ženu a nevidí dôvod, prečo by sa mal podobnými novelami parlament zaoberať. Podobne sa vyjadrila aj Denisa Saková zo skupiny v súčasnosti nezaradených poslancov okolo podpredsedu Národnej rady Petra Pellegriniho. Analýza mimovládnej feministickej organizácie Možnosť voľby upozorňuje, že návrh novely poslancov OĽaNO chce oslabiť práva žien už tým, že chce zmeniť účel zákona. Niekoľko stoviek mužov a žien protestovalo proti pripravovanej novele vo viacerých mestách po Slovensku. Podľa analýzy mimovládnej organizácie Možnosť voľby. V utorok o piatej budú poslanci hlasovať o novele po prvý raz.
Medicínske a etické aspekty
Na Slovensku sa vykonávajú dva typy legálnych potratov v medicínskych zariadeniach: Podtlaková metóda (do 8. týždňa tehotenstva): Ide o podtlakové vysatie obsahu maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Je pripojená na silnú vývevu, podobnú vysávaču, ktorá však má 29-krát silnejší výkon. Výveva vysaje dieťa do vonkajšej nádoby. Výškrab dutiny maternice - kyretáž (do 12. týždňa tehotenstva): Lekár musí postupne rozšíriť hrdlo maternice kovovými dilatátormi natoľko, aby mohol vsunúť do maternice príslušné nástroje - kyretu a potratové kliešte, ktorými roztrhá dieťa. Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii, matka je v stave narkózy. Lekár dokončenie zákroku overí revíziou dutiny maternice a tiež ultrazvukovým vyšetrením.
Potrat sa vykonáva ako štandardný medicínsky zákrok, o všetkých rizikách je lekár povinný matku pri konzultácii vopred informovať. Práca s kyretou nesie so sebou určité riziká. Kyretáž je takpovediac práca naslepo. Lekár pracuje iba pomocou hmatu, s veľkou opatrnosťou, aby neperforoval silne krvou a žliazkami presiaknutú stenu maternice. Pri jej poškodení môže dôjsť ku krvácaniu do brušnej dutiny, k infekcii, či iným komplikáciám.
Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu, miesta pracoviska alebo školy. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak lekár nezistí podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, môže žena do troch dní písomne požiadať o preskúmanie jeho záveru riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktorý túto žiadosť preskúma najneskôr do dvoch dní od jej doručenia.
Po zákroku je dôležité dodržiavať pokojový režim a vyhýbať sa náročnej fyzickej aktivite. Krvácanie by nemalo presiahnuť intenzitu slabšej menštruácie. Pohlavný styk je odporúčaný až po prvej menštruácii. Dôležitá je dôkladná hygiena. Prvá menštruácia po interrupcii býva spravidla silnejšej intenzity a mala by sa dostaviť do 4 - 6 týždňov po výkone.
Jedným z kľúčových etických sporov v otázke potratov je konflikt medzi právom na život a právom na reprodukčnú autonómiu. Zástancovia práva na život argumentujú, že ľudský život začína počatím a má byť chránený od samého začiatku. Sociálno-ekonomické faktory: Dostupnosť interrupcií je často ovplyvnená sociálno-ekonomickými faktormi. Nízkopríjmové skupiny, ľudia na úteku a migrujúci, LGBTI+ ľudia či rasizované a pôvodné obyvateľstvo majú často obmedzený prístup k zdravotníckym službám, vrátane interrupcií. Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Interrupcie sú často stigmatizované a obklopené dezinformáciami. Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu. Právo na plánované rodičovstvo je jedným zo základných ľudských práv. Partnerské dvojice i jednotlivec môžu slobodne rozhodovať o počte detí i časovom odstupe medzi nimi. Tento princíp akceptuje i Organizácia spojených národov.