Alžbeta Bátoriová, známa aj ako "Krvavá čachtická grófka", žila vo veľmi nepokojnej dobe na prelome 16. a 17. storočia. Toto obdobie bolo poznačené vojnami proti Turkom, pustošením miest a obcí cisárskymi a hajdúske vojskami v dôsledku Bocskayovho povstania. Všeobecný mravný úpadok, existenčná a právna neistota vytvárali podmienky na páchanie zločinov a ich utajovanie.
Alžbeta Bátoriová sa narodila v roku 1560 v Nyírbátore v Uhorsku. Pochádzala z jedného z najvýznamnejších a najbohatších uhorských rodov, Báthoryovcov. Jej rodičia, Juraj Báthory a Anna Báthoryová, patrili k dvom hlavným líniám rodu, čo mohlo prispieť k genetickej degenerácii, ktorá sa prejavovala výstrednými povahovými vlastnosťami u viacerých členov rodiny, vrátane sklonov k tyranstvu, samoľúbosti a sexuálnej zvrátenosti.
V jedenástich rokoch bola Alžbeta zasnúbená s Františkom Nádašdym, ktorý tiež pochádzal z magnátskeho rodu. Vydávala sa ako pätnásťročná, zatiaľ čo jej manžel mal dvadsať rokov. Manželstvo bolo dohodnuté už skôr, keďže obaja boli v čase svadby sirotami. František Nádašdy bol významným vojvodcom a bojovníkom, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Turkom, kde si vyslúžil prezývku "Čierny beg". Zajatých Turkov týral a ukazoval mučiace praktiky aj svojej manželke.
Alžbeta a František mali päť detí: Annu, Katarínu, Uršuľu, Andreja a Pavla. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. Pretože bol František často preč na vojenských výpravách, Alžbeta sa údajne začala venovať čiernej mágii a bosoráctvu.
Život Alžbety Bátoriovej je opradený mnohými legendami, ktoré vznikli viac ako sto rokov po jej smrti. Hovorí sa, že týrala a vraždila mladé dievčatá a ženy, aby si zachovala večnú mladosť a krásu. Tieto príbehy sa začali šíriť najmä vďaka jezuitskému kňazovi Ladislavovi Turóci a neskôr Matejovi Belovi. Podľa týchto legiend sa mala kúpať v krvi svojich obetí, čo prispelo k vzniku upírskych mýtov.
Bátorička bola pri mučení mimoriadne vynachádzavá. Dievčatá pálila rozžeraveným železom, bila, polievala ľadovou vodou v zime, bodala dýkou a ihlami, trhala kliešťami, trápila ich smädom a hladom. Mučenie sa dialo nielen v Čachticiach, ale aj na iných panstvách a hradoch v jej vlastníctve, ako aj v jej domoch v Bratislave a Viedni. Mučila a zabíjala údajne nepretržite v rokoch 1585 až 1610.
Počet obetí krvilačnej Báthoryčky je ťažké presne určiť. Juraj Závodský, tajomník palatína Juraja Thurzu, odhadol ich počet na približne 600. Svedkyňa Zuzana na bytčianskom súde svedčila, že Jakub Szilvássy videl zoznam písaný vlastnoručne Báthoryčkou, podľa ktorého bolo zavraždených 650 dievčat a žien. Iní svedkovia uvádzali, že "nebolo by ani možno zrátať zločiny Alžbety Báthoryovej, lebo ich je more". Uvádzané počty obetí možno považovať za minimálne, keďže vraždila najmenej 20 rokov.
Utajovaná činnosť Alžbety Báthoryovej bola verejným tajomstvom už za života jej manžela Františka Nádašdyho, ktorý jej zločiny kryl. Až panovník Matej II. nariadil palatínovi Jurajovi Thurzovi vyšetrovanie jej deliktov v roku 1610. Vyšetrovanie malo spočiatku dôverný charakter, keďže obvinená bola stále na slobode.
Situácia sa zmenila 29. decembra 1610, kedy palatín Juraj Thurzo v sprievode viacerých osobností prišiel do Čachtíc a pristihol Báthoryčku pri mučení dievčat. Na základe ústneho výroku palatína bola umiestnená na Čachtickom hrade, kde mala zostať do konca života, izolovaná od vonkajšieho sveta. Okrem rodinných príslušníkov, kazateľov a osoby, ktorá jej prinášala jedlo, k nej nikto nesmel vstúpiť. Hrad aj ona sami boli strážení.
Mládenca a tri ženy, ktoré Báthoryčke pomáhali pri mučení, poslal palatín s časťou vojska do Bytče. Helena Jó a Dorota Szentesová boli odsúdené na upálenie zaživa, predtým im mal kat odštiknúť železnými kliešťami všetky prsty na rukách. Jána Ujváryho odsúdili na sťatie a následné spálenie tela. Katarínu Beneckú súd neodsúdil na smrť, ale zostala vo väzení.
Alžbeta Bátoriová zomrela prirodzenou smrťou 21. augusta 1614 vo veku 54 rokov na Čachtickom hrade. Napriek obvineniam a svedectvám sa pred súdom nikdy nepostavila a unikla tak priamemu trestu. Jej pôvod a postavenie v spoločnosti boli pravdepodobne hlavnými dôvodmi mierneho trestu.
Po svojej smrti sa Alžbeta Bátoriová stala hrdinkou legiend, románov a filmov. Jej životný príbeh priťahuje návštevníkov z celého sveta a inšpiroval aj viaceré umelecké diela, vrátane filmu "Bathory" režiséra Juraja Jakubiska.
Grófka Alžbeta Báthoryová: Vrahyňa zo 16. storočia | Absolútny zločin
Hoci sa špekuluje o rôznych verziách jej života a smrti, jej meno zostáva navždy spojené s temnými kapitolami histórie.
