Otázka preukazovania otcovstva je o poznanie náročnejšia ako určenie materstva, pretože vo všeobecnosti platí, že pater est incertus (otec je neistý).
Otcovstvo sa určuje prostredníctvom troch vyvrátiteľných právnych domnienok, z čoho jasne vyplýva, že sa pri nich pripúšťa dôkaz opaku. Poradie týchto domnienok je ustanovené presne, čiže každá ďalšia domnienka prichádza do úvahy len v prípade, ak sa neuplatnila alebo bola vyvrátená predchádzajúca domnienka otcovstva.
Zákon stanovuje určité pravidlá, tzv. domnienky otcovstva, ktoré vychádzajú zo všeobecných skúseností a na základe nich určujú okruh možných otcov. Tieto domnienky vychádzajú zo všeobecných ľudských skúseností v snahe priblížiť právny stav otcovstva so stavom skutočným, biologickým a stabilizovať rodinné vzťahy v čo možno najkratšom čase tak, aby dieťa poznalo oboch svojich rodičov a ďalších príbuzných. Aj z tohto dôvodu sú to domnienky vyvrátiteľné, tzn. pripúšťa sa dôkaz opaku.
Prvou a zrejme najdôležitejšou domnienkou je tá, že za otca sa považuje manžel matky, pričom do rodného listu sa manžel matky zapíše vždy (bez ohľadu na to, či je skutočným biologickým otcom), ak sa dieťa narodilo aj v lehote 300 dní po zániku manželstva (napr. rozvodom alebo v dôsledku smrti niektorého z manželov). Táto domnienka vychádza z predpokladu, že ak sa dieťa narodí v manželstve, je pravdepodobné, že otcom dieťaťa bude práve manžel. Pri I. domnienke nie je rozhodný čas splodenia dieťaťa, ale čas narodenia dieťaťa. V prípade vyhlásenia za mŕtveho - manželstvo síce zaniká právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ale pokiaľ ide o počítanie času, ktorý je rozhodujúci pre určenie otcovstva zákon o rodine vymedzuje v § 85 ods. 1,2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V zmysle § 85 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak sa dieťa narodí znovu vydatej matke, za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynulím 300 dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Uvedené zákonné ustanovenie tým jasne stanovuje otca dieťaťa, aby sa tak predišlo zbytočným komplikáciám pri určovaní otcovstva. Ide o najčastejšie sa uplatňujúcu domnienku určenia otcovstva dieťaťa. Obvykle ide o predpoklad, že dieťa, ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, je dieťaťom matky - manželky a otca - manžela. Podstata spoločnosti tkvie na budovaní jej zdravého základu, ktorým je nepochybne rodina, zväzok dvoch ľudí, zakladajúci sa na princípe manželstva a rodičovstva. Úlohou manželstva a budovania rodiny je zabezpečenie potomstva. V zmysle spoločenskej morálky a kresťanských hodnôt vyplýva reprodukčná funkcia rodiny z intimity a sexuálneho života dvoch ľudí, spojených zväzkom manželským. Domnienka je založená na právnom zväzku manželov. Nemá na ňu vplyv napríklad tá skutočnosť, že manželia spolu nežijú.
Odlišná je situácia len vtedy, ak sa dieťa narodí do 300 dní po zániku manželstva, ale žena sa v medziobdobí do narodenia dieťaťa znova vydá, potom matrika do rodného listu zapíše ako otca nového manžela.
Ak si je napríklad matka vedomá, že biologickým otcom dieťaťa nie je jej manžel a má záujem vylúčiť právne otcovstvo svojho manžela, s ktorým je už napr. v rozvodovom konaní, musí na príslušnom súde podať návrh na zapretie otcovstva.
Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
Druhou možnosťou, využívanou najmä v prípadoch, ak rodičia nie sú manželmi, je ich súhlasné vyhlásenie, ktoré je možné vykonať na matrike alebo na súde. Ako sme už spomínali, tento spôsob je možné využiť len v prípade, ak nie je možné určiť otca dieťaťa podľa prvej domnienky t.j. Druhá domnienka nastupuje najčastejšie v prípade, ak sa dieťa narodilo nevydatej matke, v prípade ak bolo otcovstvo podľa I. Pre súhlasné vyhlásenie platí, že ho musí urobiť otec aj matka dieťaťa. Predmetom vyhlásenia musí byť skutočnosť, že určité dieťa je ich spoločným dieťaťom. Vyhlásenie musí byť obligatórne zrealizované pred matričným úradom alebo pred súdom, no rodičia ho nemusia urobiť súčasne.
Súhlasné vyhlásenie rodičov vybavíte na matrike za niekoľko minút, zápis do matriky je hotový hneď. Súdne konanie môže trvať zhruba 3 - 9 mesiacov, v zložitejších prípadoch aj viac ako rok. Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. (§ 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. (§ 91 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom (§ 91 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Pred súdom môže k súhlasnému vyhláseniu dôjsť v konaní o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73 O.s.p. (druhá časť O.s.p. Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. (§ 92 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) Súhlasné vyhlásenie rodičov sa na matrike zapisuje do knihy narodení. Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu. Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom. I keď sa nemusia súhlasné prejavy rodičov urobiť naraz, matričný úrad v praxi vyžaduje, aby sa obaja rodičia dostavili naraz pred úrad a súhlasný prejav učinili obaja rodičia, pričom súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že ide deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takéhoto vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom. Vyhlásenie príslušný orgán prijme. Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov. Súhlasné vyhlásenie urobí žena - matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi.
Do pozornosti však dávame fakt, že maloletý rodič môže súhlasné vyhlásenie urobiť výlučne iba pred súdom. Nie je úplne jasné, či by takéto vyhlásenie mohol zrealizovať napr. aj 13-ročný rodič. Na súhlasné vyhlásenie rodičov nie je stanovená žiadna lehota. V zásade platí, že pokiaľ dieťa nemá právne určeného otca, otcovstvo možno vždy určiť na základe II. Pri súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve v prípade, ak matka trpí duševnou poruchou, pre ktorú nemôže posúdiť následky svojho konania alebo v prípade, ak by vyhlásenie matky bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, postačuje len vyhlásenie otca dieťaťa. V opačnom prípade, teda v prípade otca nemožno takúto výnimku pripustiť. Jeho súhlas sa obligatórne vyžaduje vždy. Zdôrazňujeme však, že výnimku na strane matky nemožno aplikovať v prípade, ak je matka mŕtva, vtedy by sa otcovstvo dalo určiť iba podľa III. V zmysle § 92 zákona o rodine je otcovstvo v zmysle II.
Určenie otcovstva súdom
Treťou možnosťou, ako určiť otca dieťaťa, je určenie otcovstva súdom. Prichádza k nemu v prípade, ak dohoda nie je možná. Súd určuje otcovstvo aj vtedy, ak je sporné, ak je potrebné nariadiť DNA test alebo je otec zosnulý a musí sa určovať sa na základe dôkazov. V zmysle III. Túto domnienku možno uplatniť v prípade, že sa neuplatnila resp. bola vyvrátená prvá a následne aj druhá domnienka. Táto domnienka sa dá uplatniť len v prípade podania návrhu na súd. Na podanie návrhu je aktívne legitimovaných viacero subjektov t.j. samotné dieťa, matka dieťaťa (môžu ho podať spoločne alebo každý samostatne, avšak v tom prípade, keď návrh podá len jeden z nich, vylučuje sa tým podanie návrhu druhým) a muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. „Ak podá návrh dieťa, musí byť zastúpené tzv. kolíznym opatrovníkom, ustanoveným príslušným súdom. Ak žalobu podáva za dieťa opatrovník, môže to urobiť aj proti vôli matky. V zmysle § 95 ods. ak návrh podal muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, avšak v priebehu konania zomrie, nemôžu na jeho miesto vstúpiť ani dieťa ani matka. potomkovia však majú možnosť podať úplne nový návrh na určenie otcovstva v lehote 6 mesiacov odo dňa smrti dieťaťa, v prípade ak budú schopní preukázať právny záujem na určení otcovstva. V zásade však nie je vylúčené, že by potomkovia nemohli pokračovať v už začatom konaní ako procesní nástupcovia dieťaťa.
Konanie o určenie otcovstva je mimosporovým konaním upraveným v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“). V zmysle § 106 CMP sa návrh na určenie otcovstva podáva na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ide o výlučne návrhové konanie. Podnet na začatie konanie môže dať v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 a 3 CMP aj matričný úrad: „Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Zdôrazňujeme, že celé konanie sa vedie proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd, nie voči zomretému zastúpenému opatrovníkom. Opatrovník má však obmedzené právomoci. Nemôže pred súdom súhlasne vyhlásiť otcovstvo v zmysle II. domnienky tak, ako to môže urobiť domnelý otec dieťaťa. Ak by došlo v súdom konaní o určenie otcovstva k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov, táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici. Súd vydá rozhodnutie o zastavení konania a o tejto skutočnosti podá správu matričnému úradu. Určenie rodičovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom sa považuje za určenie otcovstva na základe II.
V prípade, ak nie je možné určiť otcovstvo ani jedným z vyššie uvedených spôsobov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (§ 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).
V praxi sa k určeniu otcovstva súdom pristupuje vtedy, ak nie je možné otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením rodičov. Súd v takomto prípade skúma všetky relevantné skutočnosti a dôkazy. Často je to práve DNA testovanie, ktoré s vysokou presnosťou preukáže alebo vylúči otcovstvo. V súčasnosti je možnosť vedecky vylúčiť alebo určiť otcovstvo mimoriadne vysoká a vierohodnosť výsledkov dosahuje takmer 100 percent. Tieto posudky však rozhodne nie sú lacné a súdu ich platí ten, kto v konaní prehrá.
Konanie o určenie otcovstva a výživné
S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené aj konanie o výchove a výžive dieťaťa. Toto konanie nie je časovo obmedzené. To znamená, že napríklad i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva. Ak bolo podané aj konanie o výživnom, súd určí sumu podľa majetkových a zárobkových pomerov. Pri určení otcovstva môže súd priznať výživné spätne až 3 roky odo dňa podania návrhu, ak sa preukáže, že matka (alebo osoba starajúca sa o dieťa) sa snažila situáciu riešiť, alebo nebolo možné podať návrh skôr. V niektorých výnimočných prípadoch súd môže priznať aj dlhšie obdobie, ale je to veľmi zriedkavé a musí na to existovať mimoriadne odôvodnenie (napr. zdravotné dôvody, objektívna nemožnosť podať skôr a pod.). Na uplatnenie si nároku na spätné výživné je dobré sa pripraviť!
V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jednou zo zásad, ktorými je aj súd v konaní o určenie rodičovstva viazaný, je zásada upravená v čl. 6 CMP, podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Teda, súd bude povinný v konaní vykonať všetky dôkazy, ktorými možno zistiť aj skutočný stav príjmov otca dieťaťa, ktorého otcovstvo sa v konaní bude taktiež určovať. Ako sme však už uviedli, určenie výšky výživného závisí od mnohých faktorov - nie len od príjmov otca - tie sú len jedným z mnohých kritérií, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádza. Dôležité je totiž poznať aj výšku výdavkov na dieťa, či sú obvyklé v porovnaní s ostatnými deťmi daného veku alebo napr.
Pri určení otcovstva môže súd priznať výživné spätne až 3 roky odo dňa podania návrhu, ak sa preukáže, že matka (alebo osoba starajúca sa o dieťa) sa snažila situáciu riešiť, alebo nebolo možné podať návrh skôr. V niektorých výnimočných prípadoch súd môže priznať aj dlhšie obdobie, ale je to veľmi zriedkavé a musí na to existovať mimoriadne odôvodnenie (napr. zdravotné dôvody, objektívna nemožnosť podať skôr a pod.). Na uplatnenie si nároku na spätné výživné je dobré sa pripraviť!
Čo sa týka priezviska dieťaťa po určení otcovstva, majú rodičia majú viacero možností. Ak sa zhodnú, môžu požiadať matriku o zmenu priezviska dieťaťa. Ak rodičia nesúhlasia, o priezvisku rozhodne súd v konaní o rodičovských právach (zvyčajne spolu s úpravou starostlivosti a výživného).
Určenie otcovstva má vplyv na dedičské práva. Dieťa patrí do prvej dedičskej skupiny, spolu s manželkou/manželom zosnulého. Dedí rovnocenne s ostatnými deťmi otca, má nárok aj na neoddeliteľný podiel (povinný diel), ktorý mu nemožno odňať ani závetom. Vzniká tiež nárok na sirotský dôchodok, ak by otec zomrel.
Príklad z praxe:
Žena ostala sama s dieťaťom, pretože jej priateľ ju podvádzal a občas aj napadol. Jej jediný príjem predstavoval rodičovský príspevok a prídavky, čo bolo cca 240€. S bývalým sa nedalo dohodnúť. Tvrdil, že zarába len 30€, pričom v skutočnosti zarábal 850€. Žena sa obrátila na právnu pomoc s otázkou, ako postupovať a koľko by jej bývalý partner musel platiť na dieťa, ak by išla na súd. V jej prípade bolo potrebné uviesť, že z právneho hľadiska v súčasnosti jej dieťa otca nemá. Preto ani žiaden muž nemá v súčasnosti právnu povinnosť hradiť na dieťa akékoľvek výživné. Určovanie otcovstva súdom upravuje § 94 zákona č. 36/2005 Z. z. rovnako ako v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, i v tomto prípade nie je podanie návrhu oprávnenou osobou obmedzené žiadnou zákonnou lehotou. Súd v tomto prípade postupuje v zmysle zásady oficiality, teda s cieľom zistenia skutkového stavu vykonáva i tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, v zásade ide však najmä o diagnostiku DNA, krvné skúšky, testy potencie muža, ako i gynekologické vyšetrenia matky a porovnávanie termínov pôrodu a súlože.