Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Skúsme si to preniesť z roviny teoretickej do roviny vedy. Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré, nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak, za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta.
Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi.
Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1994)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie.
Prirodzených blondiakov ubúda a za dvesto rokov vraj už nebude blond nikto. National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii.
Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobil, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz.
LONDÝN - Inak ako hra prírody sa nedá nazvať to, čo sa prihodilo manželskému páru čiernej pleti. Ich v poradí už tretie dieťa sa narodilo biele! Angela Ihegborová (35) sa spolu s manželom Benom (44) nestačili diviť, keď im lekári po pôrode ukázali ich dcéru; tá sa totiž na ich veľké prekvapenie narodila biela. Ben dokonca na účet malej Nmachi aj zažartoval, keď sa svojej manželky spýtal, či je vôbec jeho. Genetici nad "malým zázrakom" s blond vlasmi a modrými očami len nechápavo krútia hlavou, pretože ani jeden z rodičov nemá v rodine belocha. Tzv. "bledé gény" sa však neprejavujú hneď, ale preskočia niekoľko generácií, takže je pravdepodobné, že niektorý z prapredkov Angely alebo Bena bol beloch. Experti sa s určitosťou zhodujú v tom, že sa jedná o nezvyčajný druh mutácie, ktorej príčinu sa im zatiaľ nepodarilo odhaliť. Novopečení rodičia však rozlúštenie tejto genetickej hádanky nechávajú na odborníkov, zatiaľ čo oni si užívajú narodenie svojho tretieho potomka.
Jednoducha otazka. Moze mat cernoch s beloskou biele dieta? Vzdy som si myslela, ze cierna zasadne prebije bielu.. Vyjadrite sa ti, ktori sa aspon trochu rozumiete do genetiky. Sesterka ma babo s cernochom ciernym ako uhol. Ciernejsia ani nie je. Dieta sa narodilo uplne biele ako beloch, len nostek malo taky capaty africky. Do mesiaca stmavlo, ale teraz vyzera tak svetlo hnedo, vobec nie cernossky. Geneticky je vacsia pravdepodobnost cisto bieleho dietata ak ma cernoska dieta s belochom. Nevidela som nic take, takze predpokladajme, ze ked sa cernochovi s beloskou narodilo biele babo, tak potom je asi mozne, ze ten cernoch ma matku bielu a otca cierneho? Mohlo by to tak byt? Pozerala si taký seriál o tom advokátovi tuším na jojke? Ale uplne upne cierny africky cernoch mat uplne biele babo???? Ja som si vzdy myslela, ze beloska moze mat s cernochom len cierne babo...
Vypočujte si rozhovor Jozefa Zelizňáka s Ľubošom Fellnerom, ktorý nám poskytuje bohatý materiál na zamyslenie sa nad témami ako identita, cestovanie, predsudky a vnímanie sveta. Tento rozhovor, spolu s príbehom Ibrahima Maigu a úvahami o viere a odpúšťaní, nám umožňuje hlbšie preskúmať multikultúrnu spoločnosť a jej výzvy.
Teplá vlna s Marekom: Miro Maťavka hovorí o predsudkoch, akým čelia kvír kresťania
Identita a korene
Ľuboš Fellner sa v rozhovore definuje ako Slovák, hoci je svetobežník. Hovorí: "Stále som chlapec zo slovenského sídliska, Východoeurópan s dávnym komplexom menejcennosti z národa, o ktorom svet veľa nevie. Svetoobčanmi sú skôr moje tri deti, rozprávajú svetovými jazykmi oveľa lepšie než ja. Ja sa však stále najviac cítim ako Slovák." Táto citácia poukazuje na dôležitosť koreňov a národnej identity, aj keď človek žije v multikultúrnom prostredí. Zároveň zdôrazňuje, že jeho deti už vnímajú svet inak, sú otvorenejšie a jazykovo zdatnejšie.
Cestovanie ako cesta k porozumeniu
Fellner zdôrazňuje, že cestovanie je boj proti rasizmu a za svetový mier. "Ak totižto osobne spoznáte moslimov a tí vám opakovane pomôžu, alebo ak príde Rakúšan do našej opery a počuje, že sme kultúrny národ, tak nás už bude menej podceňovať." Cestovanie nám umožňuje spoznávať iné kultúry, náboženstvá a ľudí. Zbavujeme sa tak predsudkov a vytvárame si vlastný názor na svet. Fellner spomína, že po návrate z Iránu v roku 1996 sa snažil médiám vysvetliť, že obraz, ktorý o Peržanoch vytvárajú, nie je pravdivý. Bohužiaľ, jeho hlas nebol vypočutý.
Predsudky a stereotypy
Rozhovor s Fellnerom poukazuje na to, že predsudky a stereotypy sú stále prítomné v našej spoločnosti. Spomína, ako sa k nim na Západe správali ako k Pygmejom, ktorí práve vyšli z pralesa. Taktiež hovorí o negatívnych skúsenostiach s médiami, ktoré ho obviňovali zo sexizmu a pedofílie za jeho otvorenosť a snahu o vypovedanie pravdy. Tento príklad poukazuje na to, ako ľahko sa dá človek očierniť a ako dôležité je kriticky myslieť a overovať si informácie. Fellner zdôrazňuje, že "názor dostávame cez „overené média", a to nám stačí.
Skúsenosti Ibrahima Maigu
Príbeh Ibrahima Maigu, rodáka z Mali so slovenským občianstvom, nám prináša pohľad na život v dvoch kultúrach. Maiga hovorí o dôležitosti rodiny a výchovy v africkej spoločnosti. "Tu v Afrike je komunitný život. Rodina je tu základ a vyrastal som pod dohľadom rodičov. Tí nás smerovali k tomu, aby sme sa stali dobrými ľuďmi a držali spolu." Zároveň poukazuje na problémy, ktorým čelí Mali, ako sú chudoba, vojnové konflikty a koloniálna minulosť. Maiga sa tiež vyjadruje k situácii na Slovensku a kritizuje politikov, ktorí sa nestarajú o bežných ľudí. "A Slovensko nie je len Bratislava, v iných častiach sa ľuďom žije biedne. A vždy na politiku doplácajú najmä čestní ľudia. Nie je správne, ak sú politici milionári a na východe či na Orave musia žiť ľudia z podpory, lebo si tam nenájdu ani prácu."
Výchova detí v multikultúrnom prostredí
Maiga zdôrazňuje dôležitosť výchovy detí a odovzdávania im hodnôt. "Mám malé deti a chcel som im odovzdať to, čo mne dali moji rodičia. Čo by som mal zo života, ak by moje deti boli zle vychované. Aj keby som vo svete urobil akúkoľvek kariéru, ak by som nemal dobre vychované zabezpečené deti, život by nestál za veľa. Sú našimi pokračovateľmi." Poukazuje na to, že peniaze nie sú všetko a že je dôležité venovať deťom čas a pozornosť. V multikultúrnom prostredí je obzvlášť dôležité učiť deti tolerancii, rešpektu k iným kultúram a schopnosti kriticky myslieť.
Viera a odpúšťanie
Rozhovor s Fellnerom a príbeh Maigu dopĺňajú úvahy o viere a odpúšťaní. Misionári Verbisti ohlasujú Evanjelium na celom svete a zdôrazňujú, že Cirkev potrebuje evanjelizovať pokrstených. Príbeh o dievčatku, ktoré chcelo kúpiť zázrak pre svojho bračeka, nám pripomína silu lásky a viery. Úvahy o hriechu, závisti a odpúšťaní nás nabádajú k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím životom a snažili sa byť lepšími ľuďmi. Taliansky spisovateľ Carlo Carretto píše o tom, ako sa černošské deti v Amerike učia odpúšťať svojim nepriateľom. "Vstaneš zo zeme. Špinavý, dokopaný. A v tom blate a zašpinení seba a celého sveta sa usiluj zbadať krv Ježiša Krista. A v Ježišovej krvi sa usiluj po- myslieť si, že Jim je surový, ale nevedomý. Nevie, čo robí. Odpusti mu, Tom, v mene Ježiša Krista."
Rasizmus a predsudky v spoločnosti
V kontexte multikultúrnych vzťahov je dôležité spomenúť aj osobnú skúsenosť, ktorá sa stala autorke tohto textu. Táto skúsenosť poukazuje na to, ako hlboko sú zakorenené rasistické predsudky v našej spoločnosti. Autorka spomína príbeh, kedy jej partner, po narodení ich dieťaťa, ktoré malo svetlú pleť a modré oči, vyslovil pochybnosti o otcovstve. Obaja rodičia mali tmavé vlasy a hnedé oči. Tento príbeh ilustruje, ako predsudky a stereotypy môžu ovplyvňovať aj intímne vzťahy a ako dôležité je vzdelávať sa a prekonávať tieto bariéry.
Príklad z divadelného prostredia
Skúsenosť herca Mariána Baloga, ktorý pôsobí v rómskom divadle Romathan, nám prináša ďalší pohľad na predsudky a stereotypy. Balog spomína, že kolegyňa pred predstavením začula, ako si niekto hovorí: „No čo tie opice dokážu?“ Po predstavení tí istí ľudia prišli a povedali, že to bolo výborné. Tento príklad poukazuje na to, ako sa dá búrať bariéry medzi "nami" a "nimi" prostredníctvom umenia a kultúry. Balog tiež hovorí o tom, že v 90. rokoch, keď sa diali výtržnosti skínov, aj dostal, aj si vypočul, ale našťastie sa mu nestalo nič vážne. "Keď neustále počúvate, že ste nejaký, tak si poviete, nech si tí druhí rozprávajú, čo chcú. Nič s tým neurobíte. Tento postoj je vo mne asi zakorenený.
Príbeh Damiána Paulíka
Najradšej mám halušky od starej mamy - prezradí nám peknou slovenčinou Damián Paulík (3). Čo je na tom zvláštne? To, že je černoško! Miška Paulíková (25) zo Žarnovice na strednom Slovensku má osud podobný s tisíckami iných mladých Sloveniek. Skončila strednú pedagogickú školu, no doma si nevedela nájsť zmysluplnú prácu. Ako vyštudovaný kultúrno-výchovný pracovník mala zažívať dobrodružstvá s deťmi alebo robiť animátora. „Skončila som však ako krupierka v herni,“ naznačuje. Keď sa k jej nespokojnosti pridala túžba vidieť svet a šanca spoznať iné kultúry, rozhodla sa odísť do Nemecka. V spolkovej republike Bádensko- - Württembersko sa dostala k nemecko-českému páru, ktorému pomáhala s výchovou dvoch malých chlapcov a dievčatka. „Žili sme v maličkom Klosterreichene, kde každý každého poznal. No nikto ma tam nebral ako cudzinku. Ani vo svojej rodine som sa necítila ako au-pair, ale ako na návšteve,“ pokračuje Miška. S manželmi a ich deťmi chodila na výlety do prírody i do historických miest. Spoznávali okolie Stuttgartu či mesto Freudenstadt, ktoré má najväčšie námestie v Európe. Mnohé lokality v Nemecku Slovenku nadchli tak, že sa do nich v čase voľna vrátila sama. Osud chcel, aby ju pri opakovanej vychádzke do zoologickej záhrady v Karlsruhe v rade pri pokladnici poklopal po pleci muž.
Mama zalomila rukami
„Zľakla som sa. Som Slovenka a ten chlap bol černoch. Ale jeho nevtieravé pozvanie na kávu ma potešilo,“ priznáva Michaela. Vymenili si telefónne čísla a začali sa stretávať. Vtedy sa sotva dvadsaťročná dievčina dozvedela, že Marco pracuje ako vodič vysokozdvižného vozíka. Jeho otec bol americký černoch a mama Nemka. „On sám sa narodil v Karlsruhe. Jeho rodnou rečou bola nemčina a považoval sa za Nemca,“ vraví Michaela. S novým priateľom trávila každú voľnú minútu. Hoci sa jej zdalo čudné, že ju nápadník nikdy nepredstavil svojej rodine, ich kamarátstvo prerástlo do lásky. A po roku randenia sa na svet hlásil malý človiečik. „Z Klosterreichenu som zavolala mame. Povedala som jej, že čakám bábätko s černochom starším o sedem rokov. A neviem, či s ním ostanem v Nemecku, alebo sa vrátim domov. „Najväčšmi ma sklamal, keď mi oznámil, že na bábätko sa ešte necíti,“ dodá smutne Slovenka. Otec dieťaťa sa jej ozýval čoraz menej, až sa nadobro odmlčal. Miška vedela, že v Žarnovici to nebude mať ľahké. No ponuku nemecko-českého páru, aby v ich dome ostala žiť a svojho syna vychovala spolu s ich deťmi, odmietla. Tehotná sa vrátila na Slovensko, kde sa jej v pôrodnici v Žiari nad Hronom pred necelými štyrmi rokmi narodil malý Damián.
Rodina zmäkla
Otvorí nám v kostýme Spider-Mana. Pochváli sa bubnom, zahrá na hračkárskej gitare, vytiahne detský počítač a k tomu ľubozvučnou slovenčinou pridá: „Zjem všetko. Ale najradšej mám halušky od starej mamy.“ Alebo keď v televízii sleduje šlágre a vidí tam černocha, volá: „Aha, mama, môj oco!“ Damián Paulík má dnes tri roky. Je beťár, no nebyť toho, že má čokoládovú pleť, je úplne rovnaký ako jeho žarnovickí vrstovníci. Je slovenské jedlá, svätí naše zvyky. „V pôrodnici bol biely, tmavnúť začal neskôr,“ hovorí so smiechom Miška. A hoci spočiatku roztrpčená rodina pri pohľade na malého Damiána úplne zmäkla, trápenie ju ešte len čakalo. Nenahovárajme si, že je to inak. Na našom vidieku ľudia jednoducho nie sú zvyknutí na to, že svet je farebný. Michaela si nemyslí, že všetci Slováci sú rasisti, no nepríjemných pohľadov si užila až-až. „Vypytovali sa, či je Damián adoptovaný, alebo mi rozprávali, že sa nemám sužovať. Veď je predsa lepšie mať dieťa s černochom ako s Rómom,“ hovorí bez obalu. Damián, ktorý chodí prvý rok do škôlky, to zatiaľ nevníma. Aká je jeho budúcnosť?
Najväčší poklad
„S Damiánovým otcom nie sme v kontakte. Ak sa aj ozve, tak raz za tri mesiace. Syna vidieť nechce. Výživné neplatí, jediný raz mu poslal pár knižiek. Ja však svoje rozhodnutie nechať si ho neľutujem. Stačí jediný pohľad a všetko mu odpustím,“ hovorí Miška. Slovensko, ktoré nie je otvorené cudzím kultúram, ju však niekedy desí. Bojí sa, že ak si ľudia na malého černoška v Žarnovici nezvykli za takmer štyri roky, čo s ním bude neskôr? „V najhoršom prípade odídeme do Nemecka, kde farbu kože nikto nerieši,“ hovorí ustarostená matka, ktorá našla oporu v rodine. A pre tú je malý černoško ten najväčší poklad.
Nie sme tolerantní
Minulý mesiac priniesla Európska únia výsledky veľkého prieskumu na tému diskriminácie. Podľa neho by vzťah svojho dieťaťa s černochom schvaľovalo len štyridsať percent Slovákov. Ešte menej ako vzťah s černochom by naši rodičia akceptovali pomer svojej dcéry s moslimom či s Rómom. Slováci patria na starom kontinente k najmenej znášanlivým národom. Najtolerantnejšími v oblasti vzťahov boli ešte v novembri Švédi, Holanďania, Briti, Íri, Francúzi a Belgičania.
Inakosť je nápadná
Čakajú na Damiána v budúcnosti na Slovensku nejaké nástrahy? Opýtali sme sa klinického psychológa Martina Milera. „Ak bude mať chlapček v Žarnovici pocit ozajstného domova, bude tu šťastný. Treba však povedať, že inakosť je vždy nápadná a on s ňou raz bude určite konfrontovaný. Vtedy bude potrebovať oporu najbližšieho okolia,“ tvrdí. V čase dospievania zvyčajne deti ako Damián hľadajú svoje korene. Neraz cestujú do krajín svojich predkov, no zisťujú, že ani tam už nepatria. Farba kože sedí, ale kultúra a zvyky sú úplne iné, než na aké si zvykli.
Tehotenský test si urobila, i keď jej menštruácia meškala len pár dní. Vedela, že výsledok sa nemusí ukázať, no túžba bola silnejšia. Jedna ružová čiarka ju rozplakala. Test hodila do smetného koša, no nedalo jej to a po niekoľkých minútach ešte s iskierkou nádeje naň nakukla. A bolo to tam! Druhá čiaročka, síce nie veľmi výrazná, ale predsa. Slzy sa jej opäť tisli do očí, ale boli to slzy radosti. Tehotenstvo jej potvrdila i lekárka, a po krátkej dobe aj únava. Dokázala zaspať v akejkoľvek polohe. Akoby to nestačilo, pribudla nevoľnosť a príšerne nízky tlak. Nebola schopná ísť do obchodu, vôňu pečiva, chleba a iných dobrôt, ktoré predtým milovala, nemohla ani cítiť. Aj varenie bolo pre ňu tvrdým orieškom. Rôzne pachy šíriace sa pri varení ju desili. Ďalšie mesiace tehotenstva už boli viac-menej pokojné a 31-ročná Španielka porodila zdravú trojkilovú dcérku, no všetkých čakal veľký šok. Prekvapený novopečený otec zapochyboval o manželkinej vernosti, no tá prisahala, že ho nikdy nepodviedla a prišla s "dôveryhodným" vysvetlením. Podľa jej názoru bola na vine čierna káva, ktorú si muž každé ráno už niekoľko rokov doprial pred odchodom do zamestnania. Samozrejme, toto vysvetlenie myslela ako kanadský žartík. „Cítim sa veľmi zle, pretože som pochyboval o svojej partnerke. Pokiaľ ide o vedeckú stránku problému, genetici sa domnievajú, že táto transformácia môže byť dôsledkom mutácií. No je tu ešte jedna verzia. U dieťaťa s inou farbou pleti ako majú rodičia je na vine genetika.
Moje deti napríklad nejako ten rozdiel medzi sebou a inými deťmi neriešia... Syn chodil do škôlky aj do prvej triedy s malým Aziatom, ja som sa ho pýtala, či sa s ním deti kamarátia a on prekvapene, áno.... Bola som zvedavá, ako ho vníma, tak sa ho opýtala, či je Minko rovnaký, ako on.. A Jarko mi povedal, že áno, má rovnaké vlasy, len oči má trošku menšie ako on... Proste tým, že my na odlišnosť neupozorňujeme, tak si to nevšimol, resp. to nevnímal, jednoducho bol Minko kamarát a viac tie deti neriešili... Len keď bol maličký, tak sa mu nepáčili čenosi - bežci v TV, stále kričal, fuuj, teta je špinavá 😅 ale to bol ešte maličký, mal asi tri roky, možno aj menej.. Neriešili sme to, len sme povedali, že teta nie je špinavá, len je opálená... A až vnímal, tak sme mu vysvetlili, že černosi bývajú tam, kde veľmi svieti slniečko, tak sa po stáročia viac a viac opálili, aby boli chránený pred prudkým slnkom, a tak to aj berie... že sú rovnaký ako my, len sú viac opálení... 😉 A videla som ďalší "inteligentný" komentár na adresu Tvojho manžela... 😒 😒 zato tá pani má doma vysloveného krásavca, však? 😉