Snaha o otehotnenie môže byť pre mnohé páry náročná cesta, a to najmä s pribúdajúcim vekom. Vek ženy je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim plodnosť a reprodukčné výsledky. IVF je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá môže pomôcť párom s problémami s plodnosťou otehotnieť. Úspešnosť IVF závisí od viacerých faktorov, pričom vek ženy je jedným z najdôležitejších.
Vek a plodnosť: Realita a očakávania
Často sa stretávame s negatívnymi informáciami o rizikách tehotenstva vo vyššom veku. Hoci je pravda, že s vekom plodnosť klesá, je dôležité mať realistické informácie o tom, ako to s plodnosťou vlastne je. Hranice ženskej plodnosti nie sú presne definované a názory spoločnosti sa rôznia.
Klesajúca plodnosť s vekom
Po 35. roku života je pokles plodnosti výrazný. Šanca žien po 40-ke je nízka, aj napriek zdravému partnerovi.
Kvalita vajíčok
S vekom narastá počet geneticky nezdravých embryí (aneuploidných). Po 43. roku života je väčšina vajíčok aneuploidných.
Ovariálna rezerva
Ženy sa rodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá sa neustále znižuje. Na ovariálnu zásobu vplývajú aj vonkajšie faktory (operácie vaječníkov, endometrióza, chemoterapia, rádioterapia) a genetická predispozícia.
IVF a vek: Úspešnosť a možnosti
Úspešnosť IVF s vlastnými vajíčkami: Úspešnosť transferov vlastných vajíčok je do 30. roku života približne 40 - 50 %. Po 35. roku dochádza k strmému poklesu a po 40. roku je šanca na dosiahnutie tehotenstva nízka (okolo 1 %).
IVF s darovanými vajíčkami: Úspešnosť transferov embryí z darovaných vajíčok zásadne neklesá ani u žien vo veku 40 - 45 rokov.
Možnosti zachovania plodnosti: Zamrazenie vajíčok v mladšom veku je možnosťou, ako si zachovať plodnosť a chrániť vajíčka pred negatívnymi faktormi.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť
Okrem veku existujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú plodnosť u žien aj u mužov.
Životný štýl
Fajčenie, obezita a metabolické syndrómy môžu spôsobiť výrazný pokles plodnosti. Pozitívnou zmenou životného štýlu sa dá predísť výraznému poklesu plodnosti.
Mužská plodnosť
Vyšší vek mužov (po 40. - 50. roku života) môže tiež ovplyvniť plodnosť, hoci v menšej miere ako u žien.
Spontánny potrat
Riziko tehotenských strát je v mladom veku nízke (do 10 % do 30. roku života). Po 40. roku sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku ešte viac.
Tehotenské komplikácie
Vyšší tlak, nadváha, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, preeklampsia, tehotenská cukrovka, predčasný pôrod a chromozomálne abnormality (Downov syndróm) sú častejšie u starších žien.
Obdobie po embryotransfere: Čo očakávať?
Najdlhšie dva týždne - tak popisuje väčšina žien, ktoré absolvovali umelé oplodnenie, 14 dní po embryotransfere. Tá nekonečná doba, medzi zavedením embrya do dutiny maternice a tehotenským testom, je podľa našich klientok najnáročnejším obdobím z celého procesu IVF.
Bežné príznaky
V období medzi transferom a tehotenským testom sú kŕče veľmi časté. A to najmä pomerne skoro po zavedení embrya. Môžu byť spôsobené implantáciou embrya a často sú veľmi podobné kŕčom pred menštruáciou.
Pocit nafúknutia/nadúvanie je veľmi častý, najmä po stimulácii, pretože sú vaše vaječníky stimulované viac než v prirodzenom cykle. Preto môžu byť opuchnuté. Po prenose embrya, pokiaľ dôjde k implantácii, sú produkované ďalšie hormóny. To môže spôsobiť, že sú vaječníky aj naďalej veľmi aktívne a to môže zvýšiť pocit nafukovania. K nadúvaniu môže dôjsť bez ohľadu na to, či k implantácii embrya došlo alebo nie.
Špinenie alebo ľahké krvácanie je ďalším častým príznakom a rozhodne to nemusí znamenať, že ste neotehotnela a že vám začína menštruácia. Mnoho žien opisuje špinenie skoro po transfere embrya, čo môže byť spôsobené implantáciou embrya. V tejto dobe je maternica silno prekrvená a pri implantácii embrya môže dôjsť k dráždeniu blízkej cievy, a to spôsobí krvácanie.
Dôležitosť trpezlivosti
Ako veľmi často pri liečbe neplodnosti existuje len veľmi málo čiernych alebo bielych situácií, mnoho z nich je, povedzme, šedých. Niektoré ženy popisujú všetky príznaky a pocity, ktoré sme vyššie popísali, iné nemajú žiadne z nich. Preto všetkým ženám vždy odporúčame počkať až do 12. resp. do 14. dňa po zavedení embrya a podstúpiť odber krvi na tehotenský hormón hCG. Z močového testu alebo testu vykonávaného skôr, sa nedá jasne povedať, či došlo, alebo nedošlo k tehotenstvu. Veľa z vás sa pýta, či je všetko stratené, keď je 7. alebo 8. deň tehotenský test z moču negatívny. Na to môžeme odpovedať len to, že definitívny výsledok je až 14. deň.
Tehotenstvo po IVF: Je iné ako spontánne?
Asi každá jedna žena, ktorá otehotnie po mimomaternicovom oplodnení, si kladie otázky: Je moje tehotenstvo iné? Som viac riziková? Mám sa správať inak ako „prirodzene“ tehotná žena? Jednoduchá odpoveď na všetky tieto otázky je: NIE.
„Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí odborná garantka Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA.
Rozdiely v prvých týždňoch
Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami.
„Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje docentka.
Diskomfort a psychická pohoda
Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort - pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.
Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimotelovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“
Tipy pre najlepšie duševné zdravie pre pacientky s neplodnosťou od Dr. Anny Glezerovej #duševnézdravie #ttc #neplodnosť
Prelom po 10. týždni tehotenstva
V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná. To, samozrejme, neznamená, že žena sa o svoje budúce bábätko prestane báť. Báť sa bude celé tehotenstvo a následne asi aj celý ďalší život, ale taký je už osud mamičiek.
Viacplodové tehotenstvo a IVF
V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat,“ vysvetľuje lekárka s 18-ročnou praxou v asistovanej reprodukcii.
Špecifiká tehotenstva vo vyššom veku po IVF
Určité špecifiká starostlivosti o tehotnosť po IVF vyplývajú aj z vekového zloženia populácie pacientiek liečených v IVF centrách. Vekový priemer tehotných je tu vyšší ako v populácii žien, ktoré otehotnejú spontánne. S tehotenstvom vo vyššom veku sa následne spájajú rôzne komplikácie, ktoré sa u tejto skupiny tehotných vyskytujú častejšie, ako v mladších vekových ročníkoch. Sú to napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie a mnohých ďalších ochorení. Za vysoko rizikové už musíme pokladať tehotnosti po 45. roku veku života ženy, ktoré si vyžadujú zvyčajne špecifickú starostlivosť a častejšie kontroly v poradni.
Riziko genetických abnormalít a vývojových chýb
„Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Znovu si je potrebné uvedomiť, že skupina pacientiek tehotných po IVF je priemerne staršia. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vedia odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti,“ vysvetľuje docentka Toporcerová.
Predčasný pôrod a cisársky rez
Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenose rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností. Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.
Môžeme teda jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.
Príbeh 48-ročnej ženy, ktorá otehotnela po 15. umelom oplodnení, ukazuje, že aj v neskoršom veku je s asistovanou reprodukciou možné dosiahnuť úspech. Tento prípad však slúži aj ako pripomienka, že odkladanie materstva môže znižovať šance na otehotnenie.
Prípad Američanky Nancy Weiss, ktorá porodila dcérku po adopcii embrya zmrazeného pred 14 rokmi, ilustruje možnosti moderných reprodukčných technológií a to, ako môžu pomôcť splniť sen o dieťati aj v neštandardných situáciách.
Príbeh 60-ročnej britskej ženy, ktorá plánuje vynosiť vajíčko svojej zosnulej dcéry, poukazuje na etické a emocionálne aspekty asistovanej reprodukcie a na rôzne formy, akými môže byť rodina založená aj v pokročilom veku.