Ovce suffolk dokazujú svoju jedinečnosť už viac ako 200 rokov a sú azda najznámejším plemenom oviec na svete.
Plemeno suffolk vyniká svojou odolnosťou a výbornou reprodukčnou schopnosťou.
Vďaka silnejšej konštitúcii a vynikajúcej kvalite mäsa sa ovce suffolk považujú najmä za mäsové plemeno s vysokým reprodukčným potenciálom.
Ovce Suffolk boli pôvodne vyšľachtené v Anglicku začiatkom 19. storočia krížením baranov plemena southdown s norfolkskými rohatými ovcami.
Výsledkom bolo zlepšenie vlastností oboch pôvodných plemien.
Po plemene southdown zdedilo plemeno Suffolk svoju väčšiu konštitúciu tela (mäsitosť), vysokú kvalitu vlny a pokojnú povahu, zatiaľ čo od divokých norfolských rohatých oviec si zobralo odolnosť voči drsným podmienkam a svalnaté a odolné telo prispôsobené na prekonávanie veľkých vzdialeností za potravou.
Plemeno suffolk je známe svojou robustnou stavbou tela, atraktívnou čiernou hlavou a čiernymi nohami.
Toto bezrohé plemeno má dlhé, hrubé telo s nevystupujúcimi ramenami a vzpriameným postojom, ktoré je dobre obrastené svalmi.
Silné, vysoké nohy zabezpečujú robustnému telu dobrú stabilitu a sú odolné proti bežným ochoreniam nôh oviec.
Ovca suffolk sa vyznačuje krátkou polojemnou a kvalitnou vlnou, ktorej výťažnosť je 50 až 55%.
Plemeno suffolk disponuje i vysokou rezistenciou proti vnútorným parazitom.
Toto plemeno sa vďaka svojej odolnosti prispôsobí akýmkoľvek (i drsnejším) klimatickým podmienkam.
Barany suffolk dosahujú v dospelosti hmotnosť 100 až 130 kg, bahnice vážia od 75 do 85 kg.
Rúno bahníc má hmotnosť 3,5 až 4,5 kg, je jemné a husté a vlna má priemernú dĺžku (5-8,5 cm).
Vo svete sa vyskytujú rôzne typy s rozdielnymi telesnými rámcami a sfarbením (anglický, americký, austrálsky a iné).
Plemeno Suffolk vyniká svojimi reprodukčnými schopnosťami.
Barany Suffolk hýria aktivitou a ich podiel na počet bahníc je nižší ako u iných plemien, takže na produkciu jahniat je potrebný menší počet baranov a kratší čas na oplodnenie.
Bahnice okotia väčšinou 2 jahňatá a ich materské a mliečne vlastnosti sú dobré.
Ovce Suffolk sa bežne využívajú ako vynikajúce mäsové plemeno s vysokou reprodukčnou schopnosťou.
Porovnanie plemien oviec
Existuje mnoho plemien oviec, z ktorých každé má svoje špecifické vlastnosti a úžitkovosť. Okrem plemena Suffolk sa môžeme stretnúť aj s nasledujúcimi:
Bergschaaf
Polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, ktoré je najviac rozširené v alpskej časti Nemecka, Rakúska a Talianska. Plemeno je väčšieho telesného rámca s dlhými zvislými ušami, s bielou vlnou. V rámci plemena sa chová aj čierny ráz. Obe pohlavia sú bezrohé. Na jeho vyšľachtení sa podieľali plemená korutánske, skalné, spiegel a zaupel. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou (200 %), ročná intenzita bahnenia je 1,46, čo znamená bahnenie v 8 mesačných cykloch. Vhodná doba zaradenia do plemenitby je 8 - 10 mesiacov. Zmäsilosť trupu je priemerná. Jatočná hodnota sa dá zlepšiť krížením baranmi mäsových plemien. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 70 kg, baranov 100 - 110 kg, priemerný prírastok jahniat v odchove je 200 - 300g.
Biela Alpská
Polojemnovlnové až polohrubovlnové, biele, bezrohé, ranné, švajčiarske plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Vyšľachtené v kantone Luzern a oblasti Tavetecher z miestnych oviec, ktoré boli krížené s plemenom merinolandschaf a ille de france. Zvieratá sú veľkého telesného rámca, výška v kohútiku u baranov 76 - 82 cm, u bahníc 68 - 74 cm. Vlna sortimentu B/C - D ( 28 - 36 µm), rúno polouzatvorené, s polročnou dĺžkou vlny 4 - 5 cm, strihá sa 2x ročne. Krátke anestrálne obdobie je predpokladom pre bežné bahnenie 3x za dva roky. Plemeno je najrozšírenejšie vo Švajčiarsku ( 55%), kde sa chová aj v extrémnych horských oblastiach. Živá hmotnosť dospelých bahníc je 60 - 100 kg a baranov 90 - 130 kg.
Cigája
Polojemnovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna), stredného telesného rámca. V dobrých chovateľských podmienkach predstihuje v mliečnosti plemeno zošľachtená valaška. K nám sa v minulosti dostala z Balkánského polostrova. Hlava je čierna , nosné línie u baranov sú klenutejšie. Ovce sú bezrohé, u baranov je výskyt rohov vzácny. Existuje aj biely ráz cigáje, označovaný predtým ako sovietská cigája. Jahňatá do odstavu rastú relatívne rychlo vzhľadom k dobrej produkcii mlieka bahníc. Plemeno je veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Sortiment vlny BC - CD, výťažnosť 60 - 65 %. Priemerný prírastok jahniat v odchove 240 - 280g.
Leicester
Významné polohrubovlnové anglické plemeno, pôvodne nazývané Dishley - Leicester. Pochádza z rovnomenného grófstva, vyšľachtené Bakewelom z miestnych oviec čistokrvnou plemenitbou v rokoch 1755 - 1790. Podieľalo sa na vyšľachtení mnohých kultúrnych plemien oviec na celom svete. Plemeno je veľkého telesného rámca s kombinovanou, až mäsovou úžitkovosťou. Hlava biela klinovitá, bezrohá. Krk krátky, široký. Nohy silné, s pevnými kĺbmi, čiastočne obrastené, paznechty a mulec čierne, koža ružová. Vlna stočená do vývrtkovitých chumáčikov, dlhá a výrazne lesklá. Sortiment vlny D - D/E ( 35 - 40 µm). V minulosti bolo plemeno na Slovensku použité na zošľachťovanie valašských oviec. Plemeno je náročné na celoročnú vyrovnanú výživu. Jahňatá pri dobrej výžive rýchle rastú. Ovce sa dobre prispôsobujú chovateľským a prírodným podmienkam. Plemeno je polorané, jahničky sa môžu pripúšťať vo veku 12 - 14 mesiacov o hmotnosti 45 - 50 kg. Ovce majú pokojný temperament, sú chodivé, vhodné pre všetky spôsoby pastvy. Mliečnosť a materské vlastnosti bahníc sú dobré. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 75 kg, baranov 90 - 110 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku 63 plemien oviec na celom svete.
Lein
Polohrubovlnné ranné nemecké plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Plemeno vzniklo zošľachťovacím krížením plemenami leicester, cotswold a berrichon du cher v 19 storočí, v povodí rieky Leine v okolí Hannoveru a Göttngenu. Od 20 storočia zošľachťovanie pokračovalo plemenami texel a východofrízske. V Poľsku sa podieľalo na vzniku plemien kamieniecka, lublinská a anglomerina. Je stredného až väčšieho telesného rámca. Hlava, nohy aj vlna sú biele. Sortiment vlny C - C/D (29 - 35 µm), hruď priestranná, chrbát rovný, zadok mierne zrazený. Plemeno je ranné, obe pohlavia bezrohé. Prednosťou plemena sú dobré materské a pastevné vlastnosti. Ovciam vyhovuje skôr neorganizovaný spôsob pasenia. Plemeno sa vyznačuje dobrou plodnosťou, mliekovosťou a mäsovou úžitkovosťou. Jahničky dospievajú v 9 - 12 mesiacoch veku. Živá hmotnosť bahníc je 55 - 65 kg, baranov 80 - 90 kg.
Merinolandschaf
Plemeno bolo vyšľachtené v Nemecku krížením miestnych jemnovlnných oviec s plemenom zaupel, do roku 1950 bolo známe pod menom württemberská ovca. Plemenom bolo uznané v polovici 20 storočia a v minulosti sa podieľalo na vzniku mnohých plemien. Je to ranné plemeno, veľkého telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, chodivé. Vlna biela, sortiment A/B - B (23 - 27 µm) Rúno polouzatvorené, hlava stredne dlhá, nie príliš široká. Uši dlhé, široké, mierne zvislé, čelo mierne ovlnené. Hrudník hlboký a primerane široký. Chrbát dlhý, stredne široký, zadok mierne zrazený. Končatiny pomerne dlhé, kĺby pevné, paznechty stredne tvrdé, osvalenie priemerné. Obe pohlavia sú bezrohé. Zvláštnosťou je asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie). Jahnice, pri dobrom odchove je možné pripúšťať už v 10 mesiacoch veku. Prednosťou je nízky výskyt tuku v jatočných trupoch vykrmovaných jahniat, preto sa môžu vykrmovať do vyššej jatočne hmotnosti (40 - 45 kg). Bahnice sa vyznačujú veľmi dobrými materskými vlastnosťami a mliekovosťou. Plemeno je vhodné na chov v nížinných a podhorských oblastiach pre oplôtkový ale aj iný spôsob pastvy.
Merino
Chov merinských oviec vznikol u nás na základe dovozu španielských meriniek v druhej polovici 18 storočia. Ovce boli menšieho telesného vzrastu s veľmi jemnou vlnou. Zväčšenie telesného rámca a zlepšenie mäsovej úžitkovosti sa docielilo priliatím krvi plemena rambouillet z Francúzska. Hlavným selekčným kritériom do roku 1990 bolo množstvo a kvalita vlny. Šľachtiteľský proces, ktorý bol u nás aplikovaný od nepamäti, sa zmenil nástupom trhového hospodárstva. Od roku 1990 je šľachtenie zamerané na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti. Vlna je biela, sortiment AB-B. Vyžaduje sa uzavreté rúno, výťažnosť vlny nad 43 %, plodnosť nad 130 %. Živá hmotnosť u baranov 70 - 80 kg, bahníc 55 - 60 kg. Prírastky jahniat počas odchovu 230 - 250 g. Chová sa v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 m nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok.
Askánske Merino
Toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch 1924 - 1935 v bývalom sovietskom zväze na podklade miestnych meriniek, baranov plemena rambouillet dovezených z Ameriky a baranov plemena précoce, najmä na produkciu vlny. Askánske merino je zaraďované medzi kombinované nedojné plemená, väčšieho telesného rámca. Charakteristickým znakom plemena sú 1 - 2 kožné záhyby na krku, výrazné ovlnenie, keď hlava býva obrastená vlnou až po mulec a končatiny až po sponky. Barany sú spravidla rohaté, bahnice bežne bezrohé alebo s malými rohovými výrastkami. Vlna je kvalitná, jemná sortimentu 2A - A/B, dlhá 7 - 9 cm. Rúno je husté uzavreté. Ovce sú väčšieho telesného rámca, živá hmotnosť bahníc je 55-60 kg, baranov 80-100 kg. Produkcia vlny bahníc 5-6 kg, baranov 10-14 kg, dĺžka 7-9 cm, sortimenty vlny 2A - A/B, s výťažnosťou 45-50 %, plodnosť bahníc 120 %. Priemerné denné prírastky do odstavu sú 230-250 gramov. Bahnice sú dobré matky, plemeno možno využiť v mäsovom programe na produkciu ťažších jahniat.
Nemecká Dlhovlnová Ovca
Plemeno vzniklo v Nemecku (bývalá NDR) krížením miestnych merinských oviec s polojemnovlnovými baranmi plemien severokaukazského mäsovovlnového, corriedale a lincoln. Je ranné, prispôsobivé, vhodné pre nížinné, aj podhorské oblasti. Plemeno je kombinovaného až mäsového úžitkového typu, má väčší telesný rámec, harmonickú stavbu tela. Vlna biela, rúno polouzatvorené, sortiment vlny B - C (25 - 33 µm), obrast hlavy a nôh je slabší. Plemeno má dobré pastevné a materské vlastnosti. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov, pri hmotnosti 32 - 35 kg. Jahničky sa môžu pripúšťať pri dobrom odchove vo veku 9 - 12 mesiacov, pri živej hmotnosti minimálne 45 kg. Plemeno bolo uznané v roku 1986. Živá hmotnosť bahníc je 60 - 70 kg a baranov 90 - 110 kg.
Romney Marsh /Kent/
Polojemnovlnové, dlhovlnné, anglické plemeno s kombinovanou vlnovo - mäsovou úžitkovosťou. Bolo vyšľachtené v grófstve Kent za prispenia plemena leicester. Plemenná kniha tohto plemena bola založená v roku 1897. Je to plemeno stredného až väčšieho telesného rámca s dobre vyvinutou hruďou a pevnou kostrou. Hlava krátka, široká, bezrohá. Chrbát široký a rovný, mulec a paznechty tmavé. Ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké klimatické podmienky. Dajú sa s úspechom chovať od nížinných až po miernejšie horské oblasti. Plemeno sa vyznačuje veľmi dobrými pastevnými vlastnosťami, vyhovujú mu všetky spôsoby pasenia, vrátane celoročného. Materské vlastnosti a mliekovosť bahníc sú dobré. Je odolné voči nákazlivej hnilobe paznechtov a endoparazitom. Vlna je biela, lesklá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm), rúno polouzatvorené. Výkrm jahniat je potrebné ukončiť do 35 kg živej hmotnosti, pri vyššej hmotnosti už dochádza k nadmernému ukladaniu podkožného a vnútorného tuku. Jahnice možno pripúšťať už vo veku 10 - 12 mesiacov, pri živej hmotnosti 45 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku mnohých plemien na celom svete. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 70 - 80 kg a baranov 100 - 120 kg.
Šumavka
Je to plemeno českého pôvodu. Jeho genetickým základom je Česká ovca selská. Od 50 rokov minulého storočia bolo postupne regenerované fylogeneticky príbuznými plemenami (Würtemberská, Texel, Lincoln, Kent, Leicester, Zošľachtená valaška). Plemeno sa chová prevažne v západnej a južnej časti Šumavy. Plemenný štatút mu bol udelený v roku 1986 a v roku 1987 bolo zaradené do svetového genofondu ohrozených druhov hospodárskych zvierat. Patrí medzi polojemnovlnové až polohrubovlnové plemená s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna). Plemeno je konštitučne pevné, vhodné pre chov predovšetkým v horských oblastiach. Má stredný telesný rámec a ľahkú kostru, hlava baranov mierne oblúkonosá. Rohatosť u baranov je prípustná, bahnice sú prevažne bezrohé. Vlna je biela, zmiešaná, sortiment C/D - E (33 - 45 µm), rúno polouzatvorené s vysokým podielom dlhej podsady, splývavé. Ovce sa strihajú spravidla dvakrát ročne. Pohlavná zrelosť u jahníc a baranov sa dostavuje pri dobrom odchove vo veku 12 - 14 mesiacov, jatočná zrelosť jahniat je vo veku 5 mesiacov a hmotnosti 30 kg, u krížencov s mäsovými plemenami 35 kg. Prednosťou plemena sú dobré pastevné vlastnosti, vyhovuje mu košarovanie.
Valaška (pôvodná valaška)
Pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Do našich končín sa rozšírilo z Balkánu spolu s postupujúcou valašskou kolonizáciou v 14 storočí. Je menšieho telesného rámca, hlava úzka, klinovitá, u baranov mierne oblúkonosá. Uši pomerne krátke, rohatosť u oboch pohlaví pomerne častá. Krk dlhší, hrudník pomerne úzky, mierne klenutý, zadok mierne zrazený, panva pomerne široká. Končatiny kratšie rovné s pevnou sponkou. Vlna zmiešaná, hrubá, splývavého charakteru, sortiment D/E - E/F (nad 40 µm). V minulosti sa valašky chovali s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované. Je to neskoré plemeno, jarky sa pripúšťajú vo veku 16 - 18 mesiacov. Živá hmotnosť bahníc je 35 - 40 kg, baranov 45 - 55 kg. Na Slovensku sa chová iba malá populácia tohto plemena (približne 30 - 40 ks), ktorá je zaradená do génových rezerv ohrozených druhov zvierat.
Zošľachtená Valaška
Vznikla kombinačným krížením pôvodnej hrubovlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien, ako boli plemená texel, hampshire, cheviot, leicester, lincoln. Cieľavedomým zošľachťovaním v rokoch 1950 až 1982 sa dosiahlo zlepšenie kvalitatívnych vlastností a kvantitatívnej produkcie vlny, ako aj zvýšenie živej hmotnosti, produkcie mlieka, pričom sa zachovala dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam. Plemeno bolo uznané v roku 1982, ako nové polohrubovlnové plemeno oviec. Živá hmotnosť bahníc je 45 - 55 kg, baranov 65 - 70 kg. Vlna je biela, splývavého charakteru, pričom podsada má minimálne dosahovať 60 % výšky pesíka. Plodnosť je 115 - 120 %, produkcia mlieka 80 - 100 kg, po odstave jahniat.
Zwartbles
Polojemnovlnové, polorané plemeno veľkého telesného rámca, kombinovaného úžitkového typu s dobrou mliečnosťou a mäsovou úžitkovosťou. Plemeno bolo vyšľachtené v Holandsku v provincii Drenthe z miestneho plemena schoonebeeker za prispenia plemien texel a Ffízskeho. Rúno má polouzatvorené, zmiešané, farba vlny tmavohnedá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm), hlava a nohy čierne, bez obrastu vlnou. Plemenným znakom je široká biela lysina na hlave, požaduje sa aj biele sfarbenie na sponkách zadných končatín a konci chvosta. Chrbát rovný, široký, hruď dlhá a hlboká, končatiny dlhšie, s pravidelným postojom a pevnými sponkami. Bahnice majú dobré materské vlastnosti a ľahké pôrody. Obe pohlavia sú bezrohé a majú pokojný temperament. Jahnice sa môžu pripúšťať vo veku 9 - 10 mesiacov, pri minimálnej hmotnosti 45 kg. S ohľadom na nízky podiel tuku v jatočnom tele možno jahňatá vykrmovať až do hmotnosti 40 kg. Ovciam vyhovuje oplôtkový, aj iné spôsoby pastvy.
Slovenská Dojná Ovca
Plemeno slovenská dojná ovca bolo vyšľachtené na Slovensku v rámci dlhodobého programu zošľachťovania domácich plemien oviec (zošľachtená valaška, cigája, merino) s využitím špecializovaných mliekových plemien (lacaune a východofrízske). Ovce tohto plemena sú vhodné pre polointenzívne podmienky chovu s využívaním oplôtkovej pastvy. Extenzívny systém chovu, najmä z pohľadu výživy a kontroly zdravotného stavu im nevyhovuje. Ide o plemeno mliekové (dojné), rané, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov v prípade adekvátneho odchovu jahniat do odstavu a po odstave. Bahnice sú určené najmä pre podmienky strojového dojenia, s vyhovujúcimi morfologickými (veľkosť vemena, postavenie ceckov) a funkčnými vlastnosťami vemena (dojiteľnosť). Priemerný obsah základných zložiek mlieka (bielkoviny, tuk) je veľmi dobrý, vhodným pre výrobu ovčích špecialít. Plemenné barany sú temperamentné, zaručujúce pri adekvátnom spôsobe pripúšťania dobré výsledky oplodnenosti bahníc. Plemeno slovenská dojná ovca je stredného telesného rámca, na vyšších, ale pevných končatinách. Obe pohlavia sú bezrohé. Je mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Na hlave a končatinách sa môžu vyskytovať oblasti s výskytom pigmentovaných vlasov. Obrast brucha, hlavy, zátylku a šije vlnou je slabší, nemusí byť súvislý. Priemerná hmotnosť bahníc je 60 kg, plemenných baranov 80-90 kg. Vlna je polojemná, biela. Produkcia vlny (sortiment B až C, u baranov až CD) sa pohybuje medzi 2,0 -2,5 kg u bahníc a 3,0 - 3,5 kg u baranov. Intenzita rastu jahniat je veľmi dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov. Jahňatá sú pritom dobre osvalené. Produkcia mlieka za dojnú periódu (trhová produkcia) sa pohybuje v závislosti od chovateľských podmienok v rozmedzí 150 kg.
Registrácia a identifikácia oviec
Pri založení nového chovu je majiteľ povinný ešte pred začatím činnosti a pred prvým premiestňovaním oviec svoj chov zaregistrovať a to bez ohľadu na počet chovaných zvierat (i v prípade, že ide o jedno zviera).
Túto povinnosť stanovuje a upravuje Zákon 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 342/2011 Z. z. aktualizovaný Predpisom č. 18/2012 Z.z.
Vyplnené tlačivo musí schváliť príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS).
Musí počítať s tým, že veterinárny lekár navšívi jeho chov aby posúdil spôsobilosť objektu určeného k chovu a na základe zistení sa rozhodne, či uvedený chov schváli (potvrdí pečiatkou a podpisom).
Ku schváleniu musí mať chovateľ pripravené vyhovujúce ustajňovacie priestory ak plánuje celoročný chov oviec, alebo prístrešok v prípade dočasného chovu.
V oboch prípadoch musia mať zvieratá prístup k vode.
Vyplnené a príslušnou RVPS potvrdené tlačivo odošle budúci chovateľ bežnou poštou na adresu pracoviska CEHZ (Plemenárske služby SR, š.p.-ÚPZ Žilina, Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, Rosinská cesta 12, 010 08 Žilina).
Do 24 hodín po doručení správne vyplneného tlačiva je chovateľovi vystavený certifikát „Register farmy“ a následne zaslaný na jeho adresu.
Zaregistrovaním je každému chovu pridelený 6 miestny abecedno-číselný alebo len číselný kód tzv. registračné číslo chovu, ktorý umožňuje konkrétny chov identifikovať.
Registračné číslo chovu sa pri zmene vlastníka alebo držiteľa chovu nemení, ak sa nemenia geografické súradnice, druh a rozsah činnosti daného objektu.
CEHZ - centrálna evidencia hospodárskych zvierat je súčasťou Integrovaného administratívno-kontrolného systému (IACS).
Svojou činnosťou sa významne podieľa na mapovaní, lokalizácii a šírení ochorení, ochrane spotrebiteľov a zabezpečovaní zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov.
Centrálny register hospodárskych zvierat tiež obsahuje systém identifikácie zvierat a individuálny register vedený v každom chove.
Tým, že chovateľ zaregistroval svoj chov v Centrálnom registri splnil svoju základnú povinnosť.
Zároveň sa mu však otvára možnosť prístupu k informáciam v databáze CEHZ - počty zvierat, zoznamy fariem, štatistiky a pod.
Ďalej každý chovateľ oviec (s výnimkou prepravcov) je podľa § 10 povinný viesť vo svojom chove v písomnej alebo elektronickej forme „Individuálny register oviec a kôz v chove“.
Tento sa spolu so sprievodnými dokladmi uchováva najmenej tri roky od posledného vykonaného záznamu.
Pri premiestňovaní oviec musí chovateľ do siedmich dní odo dňa premiestnenia odoslať do CEHZ v Žiline vyplnený „Doklad o premiestnení ovce a kozy“.
Rovnako do siedmich dní treba ohlásiť i premiestnenie oviec na dočasnú farmu za účelom zabitia.
Ďalšou povinnosťou chovateľa je označiť (identifikovať) chované zvieratá.
Identifikácia je určenie totožnosti každej ovce a jej pôvodu vzhľadom na chov a miesto narodenia v krajine pôvodu.
Za identifikáciu je zodpovedný držiteľ ovce.
Podľa § 19 „Identifikácia a registrácia zvierat“ uvedeného zákona „hospodárske zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri hospodárskych zvierat“.
Každá ovca musí byť označená trvalým označením, pričom toto označenie zabezpečuje držiteľ zvierat.
Podrobnosti o identifikácii a registrácii oviec ustanovuje § 1 „Označenie oviec a kôz“.
Do 24 hodín po narodení ovce je potrebné urobiť prvé - dočasné označenie.
Podľa neho možno spoľahlivo určiť identitu ovce a jej matky až do trvalého označenia.
Trvalé označenie musí byť zvieratám založené najneskôr do 6 mesiacov po narodení.
V prípade presunu musí byť trvalá ušná značka „zavesená“ vždy pred premiestnením zvierat z chovu, v ktorom sa narodili.
Za trvalé označenie sa podľa § 2 ods.1 považuje plastová ušná značka s jedinečným číslo (hranatá alebo terčík).
Pri značení zvierat je veľmi dôležité viesť si presnú evidenciu.
Zaznamenať je treba číslo dočasnej značky (ktorú zároveň zvieraťu odstránime) a k nej zapísať nové číslo trvalej značky (ktorú ovci vešiame).
Tieto údaje spolu s dátumom narodenia, číslom matky a otca sú dôležité pre ďalší chov i pre evidenciu.
Chovateľ ich musí uviesť do tzv. „nahlasovacieho lístka“, lístok vypísať (návod na vyplnenie tlačiva je na jeho druhej strane) a odoslať do CEHZ Žilina.
Ovce, ktoré sú určené na ďalší chov, chovateľ označí dvoma plastovými ušnými značkami s jedinečným číslom.
Ak sú ovce určené pre obchodovanie v rámci Európskej únie, musia byť v súlade s predpismi Európskej únie označené elektronickým čipom (elektronické označenie znamená umiestnenie mikroprocesora alebo iného elektronického média do tela alebo na telo ovce za účelom identifikácie).
Ovce do veku 12 mesiacov, ktoré sú určené na jatočné účely v rámci Slovenskej republiky, je treba označiť jednou plastovou ušnou značkou.
V prípade, že ovcu zo zdravotných dôvodov nemožno označiť plastovou ušnou značkou, je treba ju označiť iným spôsobom (napr. tetovaním).
Takto označené ovce však nie je možné zaradiť na obchod v rámci Európskeho spoločenstva.
Označenie oviec iným identifikačným prostriedkom alebo iným spôsobom nesmie narušiť predpísané označenie a nesmie byť zameniteľné s označením, ktoré bolo vykonané podľa uvedených predpisov.
Ak chovateľ privezie ovcu zo zahraničia, z krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, musí zabezpečiť veterinárnu kontrolu a potom ju do 14 dní označiť podľa platných predpisov.
Nie je výnimkou, že na pasienku, prípadne aj v ustaňovacích priestoroch, dôjde ku strate ušnej značky alebo ku jej znehodnoteniu.
V takom prípade chovateľ musí ovcu označiť náhradnou ušnou značkou, ktorá obsahuje pôvodné abecedné a číselné znaky a identifikátor duplikátu.
V prípade, že ovca uhynie alebo ju chovateľ odporazí, je podľa § 4 povinný ušnú značku znehodnotiť (prestrihnutím, zlomením, ...), aby nemohla byť použitá na označenie inej ovce.
Základné informácie o chove oviec
Ovca domáca alebo ľudovo či staršie ovca (lat. Ovis aries, synonymá pozri nižšie) je druh či poddruh z rodu ovca.
Je to významné hospodárske zviera v svetovom i slovenskom poľnohospodárstve, hlavne v podhorských a horských oblastiach s vysokým zastúpením lúk a pasienkov.
Samica sa nazýva bahnica (alebo ovca v užšom zmysle), samec je baran, mláďa je jahňa (samčie baránok, samičie jahnička).
Mladá ovca pred prvým oplodnením sa nazýva jarka alebo jahnica.
Gravidita ovce sa v zootechnike nazýva kotnosť a pôrod okotenie.
Obdobie tvorby mlieka po okotení je laktácia.
Ovca domáca je pravdepodobne polyfyletického pôvodu, to znamená, že má predkov vo viacerých divých druhoch oviec.
Divé formy oviec sú veľmi variabilné a tvoria veľa miestnych variet.
Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov.
Rohy oboch pohlaví kôz a oviec sú na báze šošovkovitého prierezu.
Starostlivosť o ovce vyžaduje pravidelnú kontrolu ich výživy.
Zdravie oviec je tiež kľúčovým aspektom chovu.
Okrem produkcie mäsa a mlieka sú ovce tiež známe svojou vlnou.
Chovatelia, ktorí sa zaujímajú o produkciu vlny, by mali mať znalosti o správnom ošetrovaní a ostrihovaní vlny.
- Ovce dosahujú sexuálnu zrelosť vo veku okolo 6 až 12 mesiacov, v závislosti od plemena.
- Obdobie bremenitosti oviec trvá približne 147 až 150 dní (približne 5 mesiacov).
- Po ukončení bremenia prichádza na rad pôrod.
Chov oviec môže byť tiež finančne prospešným podnikom.
Pre chov akýchkoľvek zvierat musíme vytvoriť podmienky primerané ich nárokom, na výživu, životné prostredie a dobrý zdravotný stav.
Podmienky chovu stanovujú rôzne vyhlášky a nariadenia, ktoré by mal chovateľ poznať a najmä riadiť sa nimi.
Aby potvrdenie registrácie vášho chovu zo strany RVPS bolo bezproblémové, musíte prostredie, v ktorom budete ovce chovať, pripraviť na obhliadku, ktorú vykonajú pracovníci RVPS.
Prostredie musí byť účelovo vybavené.
Ak sa jedná iba o sezónny chov jahniat od jari do jesene vonku na pastve, bude stačiť pripraviť jednoduchý prístrešok chránený aspoň z dvoch strán, ktorý bude slúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím.
Tu budú mať zvieratá zároveň k dispozícii jasle alebo žľab na krmivo.
Nesmiete zabudnúť na prístup k vode.
Najvýhodnejšie a hlavne časovo najmenej náročné je jahňatá a ovce chovať v oplotených priestoroch s výškou hradenia minimálne jeden meter.
Po zaregistrovaní chovu môžete realizovať nákup.
Väčšina začínajúcich malých chovateľov sa rozhodne kúpiť jahňa a nákup realizuje v jarnom období v mesiacoch apríl, máj.
Každému by sme odporučili kúpiť minimálne dve, pretože ovca je stádové zviera a nemá rada samotu.
Vyhnete sa tak nepríjemnému bľačaniu, ktoré môže rušiť nielen vás, ale aj susedov.
Mali by ste kupovať jahňatá odstavené, ktoré už nepijú materské mlieko s hmotnosťou minimálne 15 kg.
Jahňatá v tomto období väčšinou konzumujú seno a jadrové krmivo vo forme sypkých zmesí, alebo granúl.
Pre bezproblémový štart v nových podmienkach, ktoré sú pre jahňatá stresujúce, by ste im mali minimálne na prvý týždeň chovu okrem pastvy zabezpečiť podobnú výživu.
To znamená seno, jadro a samozrejme dostatok vody.
Ak nemáme komerčne vyrábané zmesi, najvhodnejšie jadrové krmivo je jačmeň, kukurica a ovos.
Môžeme ich podávať vo forme šrotov a ich zmesí, ale aj celé, na začiatok v dennej dávke 0,30 - 0,50 kg na deň.
Výživu zvyčajne zabezpečujeme pastvou.
Pre jedno jahňa počas 5-6 mesiacov je potrebná plocha trávneho resp. lúčneho porastu cca 250 - 300 m2.
Pri pasení na väčších plochách je vhodné podľa možností využiť prenosný oplôtok, ktorý treba raz týždenne prekladať na nevypasenú plochu.
Pri takomto spôsobe pasenia postačuje na jedno jahňa týždenne plocha približne 50 m2 i menej, v závislosti od veku jahniat a kvality pasienkového porastu.
Po preložení oplôtku je vhodné nedopasky pokosiť.
Pre rýchlejší rast a dobrý vývin je vhodné pokračovať v podávaní jadrového krmiva.
Ak plánujete jahňatá porážať až v jesennom období (október alebo november) pri vyššej hmotnosti, je vhodné dlhovlnové plemená, ako je zošľachtená valaška, ostrihať.
Pri dosiahnutí 20-25 kg odporúčame tiež jahňatá po konzultácii s veterinárnym lekárom odčerviť.
Dodržaním týchto chovateľských opatrení je predpoklad, že vychováte pekné, zdravé jahňatá, z ktorých budete mať radosť i úžitok.
Jahňatá sa veľmi často stávajú miláčikmi celej rodiny aj okolia.
Aby ste si získali ich priazeň, veľmi dobre poslúži suchý chlieb alebo pečivo, ktoré nie je napadnuté plesňami.
Doplnkom stravy a zároveň aj odmenou môže byť aj rôzny odpad z kuchyne pri spracovaní ovocia a zeleniny (šupy jabĺk, hrušiek, melóna, zemiakov, lusky hrachu, listy kalerábu, kapusty, kelu, karfiolu, mrkvy a pod).
Dbajte aby neboli zatuchnuté, prípadne hnilé alebo plesnivé.
Počas tohto krátkeho chovného obdobia môžu sa u jahniat objaviť rôzne zdravotné ťažkosti.
Medzi najčastejšie patria tráviace.
Na začiatku sú spôsobené zmenou výživy.
Prejavujú sa hnačkami v ojedinelých prípadoch aj tympániou (tzv. zdutím).
Ak dodržíte zásady, ktoré sme opísali v odseku o výžive, výskyt takýchto ťažkostí eliminujete na minimum, alebo sa vôbec neobjavia.
Ak sa však hnačky objavia, treba jahňatám obmedziť zelené krmivo, nahradiť ho senom a namiesto vody podať obyčajný čierny čaj.
Za 3 až 5 dní by sa mal zdravotný stav zlepšiť.
Hnačka sa môže objaviť aj po jednorazovom skonzumovaní väčšieho množstva jadrového krmiva.
Z toho dôvodu je potrebné sledovať dávku jadra a zabezpečiť, aby jahňatá nemali voľný prístup k jeho zásobám.
Podcenenie môže mať za následok „prejedenie“ jadrovými krmivami (nakoľko jahňatá ich s obľubou konzumujú) následne hnačky, dokonca až úhyn.
Pri dlhšie pretrvávajúcich zdravotných problémoch, následkom ktorých jahňa chudne, treba privolať veterinárneho lekára.
Ak ste váš prvý chov jahniat doviedli úspešne až do konca, určite máte dobrý pocit.
A možno sa z vás stal dokonca aj dobrý kuchár, alebo možno iba degustátor.
Tak či tak , teraz už viete, že tých pár týždňov stálo za to.
Obohatený novými skúsenosťami si chov jahniat radi zopakujete, alebo sa dokonca budete chcieť stať chovateľom oviec.
Ak ste sa rozhodli vybrať si na ďalší chov niektoré z vami odchovaných jahniat, pôvodne určených na grilovanie alebo guláš, mali by ste vedieť, že si môžete ponechať iba jahničku.
Prečo?
Na plemenitbu, teda na rozmnožovanie a ďalší chov, môžu byť použité iba plemenné barany, odchované v šľachtiteľských chovoch, ktoré prešli hodnotením na nákupnom trhu a majú vystavené potvrdenie o pôvode (POP).
Vašou povinnosťou bude jahničku staršiu ako 6 mesiacov označiť dvoma plastovými ušnými značkami s jedinečným číslom, na základe ktorých bude možné zviera identifikovať.
Na to, aby ste úspešne zvládli chov dospelých oviec vaše doterajšie skúsenosti, určite nebudú stačiť.
Budú iba zlomkom množstva z informácii a skúseností, ktoré chovateľ musí vedieť.
Preto treba siahnúť po odbornej literatúre a aj navštíviť skúsených chovateľov.
Určite vám ochotne poradia.
