Peter Tóth je postava, ktorá v slovenskom prostredí vyvoláva nejednoznačné reakcie. Jeho kariéra je pretkaná prácou v médiách, pôsobením v Slovenskej informačnej službe (SIS) a neskôr návratom k publikačnej činnosti. Táto komplexnosť jeho profesijného života ho robí zaujímavým objektom na analýzu, najmä v kontexte jeho spojitostí s politickým a mediálnym dianím na Slovensku.
Počas deväťdesiatych rokov patril Peter Tóth k najznámejším novinárom na Slovensku. Jeho práca v denníku Sme bola často kritická voči tajným službám a podsvetiu. V tom čase sa však stal terčom prenasledovania Lexovou SIS, čomu paradoxne neskôr predchádzalo jeho ospravedlnenie. Jeho články o tajnej službe a podsvetí ho etablovali ako známeho komentátora. Napriek tomu v roku 2002 musel zo Sme odísť. Bývalý šéfredaktor Sme Martin M. Šimečka uviedol, že dôvodom bol Tóthov problém rozlišovať medzi pravdou a lžou, ako aj medzi službou verejnosti a sebe samému. Šimečka zdôraznil, že Tóthova neochota alebo neschopnosť slúžiť výlučne verejnosti bola hlavným dôvodom jeho odchodu.
Po odchode z denníka Sme pracoval v rádiu Expres a Národnej obrode. V tomto období sa začala aj kauza, ktorá otriasla vtedajšou vládnucou koalíciou. Podľa pôvodnej obžaloby mal Tóth podať anonymné oznámenie faxom z bratislavského hotela Danube, že vtedajší minister vnútra Vladimír Palko údajne manipuloval s databázou odpočúvaní. Vyššia vojenská prokuratúra anonymné trestné oznámenie zamietla. Tóth sa od podania dištancoval.
Niekdajší riaditeľ SIS Vladimír Mitro krátko na to, koncom februára 2003, vymenoval Petra Tótha do funkcie riaditeľa kontrarozviedky. Vojenská prokuratúra obvinila Tótha začiatkom marca 2003. Od 1. septembra bolo zrušené príslušné ustanovenie Trestného zákona, z ktorého ho vojenský prokurátor obvinil, čím sa Tóth ocitol v právnej neistote. Tóth vypovedal na vojenskej prokuratúre v kauze nelegálneho odpočúvania denníka SME a Pavla Ruska. Okrem iného sa zviditeľnil tým, že podľa vojenskej prokuratúry z hotela Danube v Bratislave faxoval trestné oznámenie na vtedajšieho ministra vnútra a podpredsedu KDH Vladimíra Palka. Palko reagoval podaním trestného oznámenia na Tótha za krivú výpoveď a ohováranie. Tóth však bol oslobodený, keďže zaniklo príslušné ustanovenie Trestného zákona, z ktorého ho vojenský prokurátor obvinil.
V roku 2003 bol Tóth odvolaný z postu šéfa kontrarozviedky. Neskôr pracoval ako obchodný zástupca pre firmu so športovými potrebami a založil si vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá administratívnym spracovaním projektov priemyselnej bezpečnosti pre potreby vykonania previerky NBÚ. Toto obdobie nebolo pre neho naplňujúce, a preto prijal ponuku spoločnosti Mediavision, kde sa podieľal na príprave slovenskej edície časopisu Playboy.
Peter Tóth je dnes šéfredaktorom nového časopisu o celebritách Gala. V rozhovore pre Mediálne.sk uviedol, že Gala by nedefinoval ako bulvár, ale skôr ako časopis o svetových hviezdach a životnom štýle, ktorý sa pohybuje v ich blízkosti úctivým spôsobom. Časopis sa venuje dámskej móde, beauty, wellness, vareniu a cestovaniu. Tóth v ňom píše úvodníky, ktoré slúžia ako sprievodca obsahom čísla a reflexia aktuálneho diania v šoubiznise.
Okrem práce v Gala sa Tóth venuje aj písaniu na svojom blogu, kde komentuje politické dianie, ako napríklad voľbu generálneho prokurátora či hľadanie nominantov na šéfa SIS. Tieto témy však v časopise Gala nebudú spracované, pretože časopis neglosuje aktuálne politické dianie. Tóth zdôrazňuje, že jeho blog a práca v Gala sú dva oddelené svety.
Pôsobenie v SIS označil za definitívne uzavretú kapitolu svojho života. Ako uviedol, pracoval na úseku spravodajskej ochrany štátu a nepracoval proti nemu ani proti spoločnosti, ale naopak. Z právneho hľadiska nie je oprávnený vyjadrovať sa k svojmu pôsobeniu v SIS, ale robí tak kvôli tomu, že bol v minulosti dekonšpirovaný nezodpovednými politikmi a inými osobami. Vyjadril sa, že sa nespreneveril ničomu, čo sa nazýva novinárska etika, a že jeho činnosti sa v žiadnom prípade neprekrývali.
Peter Tóth je príkladom osoby, ktorej kariérna dráha ukazuje prepojenie rôznych sfér vplyvu - médií, tajných služieb a biznisu. Jeho minulosť v SIS a následné obvinenia, ako aj jeho návrat do mediálnej sféry, ho robia zaujímavou postavou pre pochopenie dynamiky moci a informácií na Slovensku.
Tótha vypočúvali osem hodín. Kočner tvrdí, že klame
Hoci sa jeho pôsobenie v SIS skončilo kontroverzne, s návratom do médií, konkrétne na pozíciu šéfredaktora magazínu Gala, Peter Tóth opäť zanecháva svoju stopu v slovenskom mediálnom priestore. Jeho cesta od kritického novinára cez funkcionára tajnej služby až po šéfredaktora magazínu o celebritách je fascinujúcim príbehom.
Peter Tóth nie je len bývalý novinár, ktorý neskôr pracoval v SIS a stal sa šéfom jej kontrarozviedky. Je to postava, ktorá predstavuje istú formu prežívania štruktúr a praktík z obdobia mečiarizmu, pričom využíva prostriedky a kontakty z minulosti.
Dejiny vedia mať zmysel pre zákruty. V kontexte Petra Tótha a jeho spojení s Mariánom Kočnerom, ako aj s inými kontroverznými postavami, sa vynára obraz neformálnych štruktúr, ktoré ťažia z kontaktov z minulosti a čulo konšpirujú. Tieto štruktúry, ktoré sa niekedy označujú ako postkomunizmus, mutujú a dokážu pracovať aj naďalej, napriek snahám o reformu inštitúcií.
Vypovedal na polícii, že Marián Kočner mu mal platiť „za sledovanie minimálne piatich slovenských novinárov vrátane Jána Kuciaka“. Tóth sa formálne dištancuje, ale robí to spôsobom, ktorým sa súčasne k niečomu hlási. Domnievať sa preto, že sme sa o Petrovi Tóthovi dozvedeli niečo nové, je nezmysel.
Zhruba pred dvomi týždňami Tóth napísal, že ak by sa potvrdili podozrenia vyslovené na Kočnerovu adresu, znamenalo by to koniec ich 23-ročného priateľstva. Potom prišla informácia o údajnom sledovaní piatich novinárov vrátane zavraždeného Kuciaka aj update o službách bývalého agenta ŠtB a bývalého zástupcu sledovačky SIS Kriaka, ktorý mal v tomto sledovaní novinárov pracovať pre Petra Tótha, ktorý zase údajne pracoval pre Mariána Kočnera.
To, čoho sa práve dotýkame, je prerastené brucho systému, ktorý tu bujnie od roku 1993. Viaceré inštitúcie máme vo vnútorne dezolátnom stave, ale máme aj neformálne štruktúry, ktoré ťažia z kontaktov z minulosti, pracujú a čulo konšpirujú. Keď niekto so silnejším politickým mandátom na zle fungujúcu inštitúciu pritlačí (tajnú službu, súdy či prokuratúru), dlhoročné väzby to nepreruší a dokážu pracovať ďalej.
Zhrnutie:
- Peter Tóth: Novinár, šéf kontrarozviedky SIS, šéfredaktor magazínu Gala.
- Minulosť v médiách: Kritické články, prenasledovanie SIS, odchod z denníka Sme.
- Pôsobenie v SIS: Riaditeľ kontrarozviedky, obvinenia, oslobodenie.
- Po SIS: Podnikanie, práca v Mediavision, návrat k písaniu (blog).
- Súčasnosť: Šéfredaktor magazínu Gala, blog o politike.
- Kontroverzie: Spojitosti s Mariánom Kočnerom, obvinenia zo sledovania novinárov.
- Širší kontext: Prežívanie mečiarizmu, neformálne štruktúry, konšpirácie.