Plač bábätka: Od prvých chvíľ po narodení až po rozlúštenie jeho tajomstiev

Plač novorodenca je často vnímaný ako symbol radosti a života, najmä v prvých chvíľach po narodení. Je to prvý prejav dieťatka, ktorý signalizuje, že je na svete, dýcha a „precvičuje si pľúcka“. Avšak, ako dlho ide o prirodzený popôrodný plač a kedy sa mení na zúfalé volanie o pomoc, od mamy, od ktorej bolo bábätko oddelené v rozpore s jeho prirodzenými potrebami? Pochopenie prvých okamihov po pôrode a signálov, ktoré dieťa vysiela, je kľúčové pre správnu adaptáciu a budovanie vzťahu.

Inštinktívne fázy po pôrode, ktorými dieťatko prechádza, boli podrobne sledované švédskou výskumníčkou Annou Mariou Widström. Tieto poznatky, spracované združením Ženské kruhy, zdôrazňujú dôležitosť kontaktu koža na kožu.

Za normálnych podmienok, kedy je bábätko bezprostredne po narodení priložené na matkino nahé telo a nechá sa dotepať pupočník, popôrodný plač trvá veľmi krátko, alebo nemusí nastať vôbec. Dieťa začína dýchať pozvoľna a ak je pri matke, prechádza do ďalších fáz smerujúcich k prvému nadojčeniu.

Deväť inštinktívnych fáz po pôrode:

1. Prvá fáza: Okamžitý pôrodný šok.
2. Druhá fáza: Uvoľnenie, keď sa dieťa upokojí na matke, prikryté suchou prikrývkou.
3. Tretia fáza: Dieťa začne vykonávať mierne pohyby hlávkou, čo sa môže stať už tri minúty po narodení.
4. Štvrtá fáza: Pokračovanie v pohyboch smerujúcich k prsníku.
5. Piata fáza: Dieťa sa odráža nožičkami k prsníku.
6. Šiesta fáza: Cesta k prsníku za materským mliekom.
7. Siedma fáza: Dieťa oblizuje bradavku, skúma prsník ručkami.
8. Ôsma fáza: Dieťa sa prisaje samo a začína sa dojčiť, zhruba hodinu po pôrode.
9. Deviata fáza: Po námahe a prvom kontakte nasleduje zaslúžená odmena pre oboch - matku i dieťa. Tým sa zavŕšujú prvé „zlaté hodiny“ po pôrode.

„Medzi matkou a dieťatkom sa posilňuje puto, stimuluje sa vyplavovanie oxytocínu vo vysokých dávkach. Žene oxytocín pomáha na odlúčenie placenty a úspešné zahájenie laktácie,“ vysvetľujú odborníci. Prvé nadojčenie môže nastať iba vtedy, ak je dieťa v kontakte s matkou, pokojné a neplače. „Plačúce dieťa o prsník nejaví záujem a neprisaje sa,“ zdôrazňujú. Je preto mimoriadne dôležité, aby boli novorodené deti v kontakte koža na kožu so svojimi matkami, aby mohla prebehnúť optimálna popôrodná adaptácia a aby sa mohli nadojčiť samé, čo znižuje pravdepodobnosť problémov so správnym prisávaním.

Plač bábätka: Jediný komunikačný nástroj

Plač bábätka je často jednou z vecí, ktorých sa rodičia najviac obávajú. Je to totiž ich jediný komunikačný nástroj, preto ho využívajú pomerne často. Plačom sa snažia dať najavo množstvo vecí a kým rodič príde na to, prečo vlastne dieťa plače, často sa poriadne zapotí. Navyše, neutíchajúci plač novorodenca v rodičoch vyvoláva veľkú beznádej a pocit menejcennosti, najmä ak sa dieťa nedarí žiadnym spôsobom utíšiť. Rodičia, ktorí už majú doma viac ratolestí, bývajú zväčša o niečo pokojnejší, pretože si tým už prešli. Veľmi stresujúci je ale plač pre novopečených rodičov, ktorí často nevedia ako ďalej, pretože v mnohých prípadoch plač nedokážu identifikovať.

Mýtus: „Nech si cvičí pľúca!“

To, či je dobré nechať dieťa nariekať, je veľmi otázne. Určite nie jedna matka počula radu od svojej babičky v štýle: „Veď ho nechaj vyplakať, potrebuje si cvičiť pľúca!“ Tí, ktorí však nenechajú svoje dieťa len tak plakať, sa často chytajú za hlavu. Psychológovia totiž tvrdia, že počas nevypočutého plaču dieťatka sa do jeho tela vyplavuje stresový hormón kortizol, ktorý neskôr negatívne môže vplývať na jeho psychiku.

Plač neškodí... Ale naozaj?

Niektoré štúdie zasa tvrdia, že plač deťom naopak pomáha. Rovnako je na tom aj štúdia, ktorú robili austrálski vedci s 43 deťmi vo veku 6 až 16 mesiacov. Tí tvrdia, že nechať dieťa vyplakať je úplne v poriadku a nespôsobuje to dieťaťu stres, tak ako sa o tom hovorilo donedávna. U detí, na ktorých sa praktizovala výskumná metóda vyplakania, nemali vyššiu hladinu kortizolu ako tie, ktoré boli v kontrolnej skupine.

Iné štúdie zasa hovoria opak. Väčšina psychológov totiž tvrdí, že nevypočutý plač nerobí deťom dobre. Napríklad tvrdia, že deti, ktoré plačú pri zaspávaní, nezaspia preto, lebo sa naučili zaspávať, ale jednoducho prišli na to, že ich plač rodičia ignorujú a zaspia od únavy. Hrozí však, že sa dieťa uzavrie do seba a stratí v nich dôveru.

Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová s 43-ročnou praxou uvádza: „Nemá to zmysel. Predstavte si, že plačete. Určite k tomu máte nejaký dôvod a miesto chápavého prístupu vás zatvoria do miestnosti. Nikto sa nebude o vás zaujímať, a to len preto, aby ste sa naučila neplakať. Stres hlboko zasahuje v ľudskom tele i prežívané emócie a ďaleko - až do dospelosti ovplyvňujú prežívanie a správanie človeka. Iba bezcitný rodič vie nechať dieťa plakať a ono plače možno práve preto, že necíti jeho city a potrebuje ich. Samozrejme, plač môže mať množstvo iných príčin, ale objatie a kolísanie tu bolo veky a matky nosili svoje deti uviazané na svojom tele, aj s nimi pracovali. Deti takto cítili jej teplo, jej pohyb a prežívali s ňou rôzne jej pocity, ale v bezpečí. Dnes je dieťa zatvorené v detskej izbe a má tam samo spinkať, a ak plače, nikto mu nerozumie.“

Napriek tomu všetkému, mnoho ľudí operuje názorom, že dieťa plačom iba manipuluje rodičov a preto ho treba nechať aj poriadne poplakať. To však nie je pravda. Bábätká nemajú ešte vyvinutú takúto schopnosť a plačom dávajú jednoducho najavo svoj nepokoj. Preto je potrebné vedieť plač bábätka rozlíšiť.

Prečo teda bábätká najčastejšie plačú?

Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.

Najčastejšie príčiny plaču bábätka:

• Hlad: Základná potreba azda všetkých cicavcov, je utíšiť hlad. Ak dieťa pociťuje pocit hladu, dá vám to patrične najavo. V tomto prípade neexistuje žiaden iný spôsob, ako by ste dokázali odvrátiť jeho pozornosť alebo utíšiť iným spôsobom. Jednoducho nebude spokojné, až pokiaľ nedostane svoju dávku mliečka.
• Plná plienka: Pozrieť do plienky napadne zväčša každému, kto počuje plačúce dieťa. Tie cítia v prípade plnej plienky veľký nepokoj a preto dávajú hlasným plačom najavo, že je najvyšší čas prezliecť sa do suchého.
• Potreba kontaktu a nosenia: Čím je dieťa väčšie, tým je aj zvedavejšie. Kým niekoľkotýždňové bábätká zväčša iba spia, čím sú však väčšie, tým sa viac nudia a treba im vymýšľať program. Mnohé rady pozerajú okolo seba, preto im treba splniť ich potrebu a ukázať, čo je doma nové.
• Bolí ma niečo: Ak dieťa niečo bolí, určite to rýchlo spoznáte. Tento plač je úplne odlišný. V prípade, že dieťatko niečo bolí, bude veľmi hlasno plakať a vzlykať. Ak plač trvá dlhšie, je dobré zájsť k lekárovi, aby našiel príčinu bolesti.
• Potreba pokoja: Máte doma návštevu, prípadne sa na nejakej nachádzate aj s dieťatkom. To stále mrnká aj bez toho, aby na to malo objektívnu príčinu. Možno je to preto, že mu hluk a priveľa ľudí nerobí dobre a chcelo by pokoj, užívať si chvíle iba s členmi domácnosti.
• Únava: Dieťa je prebalené, napapané, nosíte ho na rukách a ono aj tak stále plač. Skúste ho viac a detailnejšie pozorovať. Ak si navyše aj žmolí očká, má neprítomný pohľad a je nervózne, skúste sa zamyslieť nad tým, či neprišiel čas na odpočinok.
• Nuda: Je to síce až na neuverenie, ale aj bábätká sa vedia nudiť. Hračky sú už opozerané a ležať sa im nechce. Preto sa plačom dožadujú vašej pozornosti. Mali by ste teda vymyslieť nejakú aktivitu, pri ktorej sa dieťatko nebude nudiť, ale sa bude tešiť z vašej blízkosti.
• Detská kolika: Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch.
• Strach alebo separačná úzkosť: Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté.

Ako rozpoznať a utíšiť plač bábätka

Rozoznať, prečo bábätko plače, je v niektorých prípadoch hotová veda. Mnohé mamy majú pocit, že sú prípady, kedy ani samotné deti nevedia, čo vlastne chcú. Preto treba vždy dieťa poriadne pozorovať, aby sme mohli určiť, prečo vlastne plače.

Ako utíšiť plačúce bábätko?

• Snažte sa zostať v pokoji: Bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Ak nebudete pokojná vy, neutíšite ani svoje dieťatko.
• Húpať a kolísať: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko by sa malo po čase upokojiť.
• Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. Zvážte kúpu šatky alebo nosiča.
• Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zvyčajne ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky.
• Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne.
• Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemali by ste zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška.

Metóda „Dunstan Baby Language“

Austrálčanka Priscilla Dunstanová, vďaka svojmu hudobnému sluchu, dokázala rozlíšiť rôzne nuansy detského plaču. Po trinásťročnom výskume na tisícke detí z rôznych krajín a etník dospela k záveru, že novorodenci sa vyjadrujú univerzálnym jazykom, ktorý sa formuje na základe primárnych reflexov.

Základné zvuky podľa Dunstanovej:

• „Néh“: Znamená „Som hladné“. Je spojené so sacím a prehĺtacím reflexom.
• „Éh“: Znamená „Potrebujem si grgnúť“. Je spôsobené tlakom vzduchu v bruchu.
• „Ovh“ (Auh, Oh): Zvuk podobný zívaniu, ktorým dieťa naznačuje „Chce sa mi spať“.
• „Éairh“: Naznačuje bolenie bruška, často sprevádzané stresovým plačom.
• „Heh“: Vydávajú deti, ktoré sa necítia komfortne - je im zima, potia sa alebo majú plnú plienku.

Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať a plač je pre neho stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Nenechávajte svoje dieťa „vyplakať“, pretože mu tým dávate najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje, a môže si z toho odniesť pocit osamelosti.

tags: #plcuce #dieta #obrazok