Svetová populácia dosiahla v roku 2022 osem miliárd ľudí a predpokladá sa, že v roku 2037 dosiahne deväť miliárd a v roku 2060 desať miliárd. Populácia sa za 40 rokov zdvojnásobila, z 3 miliárd v roku 1959 na 6 miliárd v roku 1999. V súčasnosti rastie tempom približne 0,85 % ročne, čo predstavuje ročný nárast o zhruba 70 miliónov ľudí. Tempo rastu dosiahlo svoj vrchol na konci 60. rokov 20. storočia, keď činilo 2,09 %. V súčasnosti tempo rastu klesá a predpokladá sa, že bude klesať aj v nasledujúcich rokoch.
Oproti tomu, celé ľudské dejiny až do roku 1800 potrebovali na dosiahnutie prvej miliardy obyvateľov. Druhá miliarda bola dosiahnutá za 130 rokov (1930), tretia za 30 rokov (1960), štvrtá za 15 rokov (1974), piata za 13 rokov (1987), šiesta za 11 rokov (1998) a siedma a ôsma miliarda za 12 rokov (2010 a 2022). Len počas 20. storočia vzrástla svetová populácia z 1,65 miliardy na 6 miliárd.
V najbližších štyroch desaťročiach (po roku 2022) sa bude zvyšovať priemerný vek obyvateľov, pričom do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Na Slovensku žilo na konci roka 2025 celkovo 5 409 407 obyvateľov, ich počet medziročne klesol o viac ako 10-tisíc. Od vzniku SR, teda od roku 1993, počet obyvateľov každoročne stúpal, trend sa však otočil v roku 2021 a následne populácia Slovenska klesala päť rokov za sebou. Vývoj v roku 2025 predstavoval druhý najvýraznejší úbytok obyvateľstva v histórii samostatného Slovenska, hneď po roku 2021. Historicky je bilancia od roku 1993 stále priaznivá, keď sa populácia krajiny rozrástla o takmer 73-tisíc obyvateľov.
Hlavným faktorom poklesu populácie SR bol v roku 2025 prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka sa v SR narodilo 42-tisíc živých detí, ale zomrelo viac ako 53,5 tisíca ľudí. Došlo teda k prirodzenému úbytku obyvateľov na úrovni 11,5 tisíca osôb. Slovensko zaznamenalo prirodzený úbytok už šiesty rok za sebou a zároveň druhý najvyšší (po roku 2021). Celkovo za posledných 6 rokov (medzi rokmi 2020 a 2025) ubudlo v krajine prirodzeným pohybom takmer 51-tisíc obyvateľov.
Tesne po vzniku SR sa ročne rodilo ešte viac ako 73-tisíc detí, následne ich počet klesal až do nového milénia, kedy sa dostal k hranici 51-tisíc až 52-tisíc detí za rok (v rokoch 2001 až 2003). Následne pôrodnosť znovu rástla až na úroveň vyše 60-tisíc detí za rok v období rokov 2009 až 2011. Opätovný pokles pôrodnosti sa prejavuje už osem rokov, pričom aktuálne počty narodených detí sú ešte nižšie ako po roku 2000. Pokles na historicky najnižšiu hodnotu potvrdzuje aj hrubá miera pôrodnosti. Tento ukazovateľ umožňuje porovnávať vývoj v dlhšom časovom období, teda aj za obdobia, kedy sa zásadne menil aj celkový počet obyvateľov v krajine.
V súvislosti s poklesom počtu narodených detí dosahovala rekordne nízke hodnoty aj hrubá miera pôrodnosti, ktorá sa v roku 2025 dostala na úroveň 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Výrazný pokles hrubej miery pôrodnosti, kedy sa rodilo menej ako 1 000 detí na 100-tisíc obyvateľov, evidovalo Slovensko posledné 4 roky. Počas 30-ročnej histórie samostatnej SR dosahoval v prvej dekáde tento ukazovateľ hodnoty viac ako 1 000 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Nasledujúce 4 roky (v rokoch 2001 až 2004) priniesli mierny pokles, na úroveň 900 až 1 000 detí na 100-tisíc obyvateľov. Potom prišlo dlhšie obdobie rastu a stability. Počas nasledujúcich 17 rokov (až do roku 2021) sa pôrodnosť držala medzi 1 000 až 1 130 živonarodenými deťmi na 100-tisíc obyvateľov.
Druhým faktorom ovplyvňujúcim celkový počet obyvateľov v krajine je zahraničná migrácia. Migračné saldo (rozdiel medzi počtom prisťahovaných do SR a vysťahovaných zo SR) zostáva dlhodobo kladné. V roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb. Druhý najvyšší počet vysťahovaných ľudí z krajiny od roku 1993 spôsobil, že po dvoch rokoch prišlo opäť k zníženiu migračného salda na úroveň necelých 1,5 tisíca osôb. Od vzniku SR počet prisťahovaných do krajiny každoročne prevyšoval počet tých, ktorí sa vysťahovali, a to od 0,9 do 7,1 tisíca osôb.
Priemerný vek obyvateľov bol 40,4 roka. Miera plodnosti, teda počet detí na jednu ženu, sa od hodnoty okolo 3 na začiatku 60. rokov postupne znižovala na hodnoty okolo 2,0 na začiatku 90. rokov. Minimum dosiahla v roku 2002, len 1,19 dieťaťa na ženu. Do roku 2021 miera plodnosti pomaly rástla na 1,6, neskôr sa vývoj otočil a v roku 2026 znovu poklesol na 1,4.
V roku 2012 sa zo Slovenska odsťahovalo takmer 2 000 Slovákov, v rovnakom čase sa ich vrátilo 5 400. V roku 2015 sa na Slovensko prisťahovalo 6 997 ľudí zo zahraničia, čo je o 1 640 viac ako rok predtým, zo Slovenska sa naopak vysťahovalo 3 870 ľudí. V roku 2016 celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii). V roku 2021 najviac cudzincov žilo v Bratislave, no stále je to menej ako 3 % obyvateľov hlavného mesta.
V mestách žije nadpolovičná väčšina obyvateľstva Slovenska (53,2 % podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021). Úradným jazykom Slovenska je slovenčina. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %.
Cesta k vyhynutiu? Pôrodnosť v Európe klesla na úplné dno
V roku 2012 sa pôrodnosť na Slovensku znížila z dôvodu zmeny metodiky, keďže sa medzi narodených nezapočítavajú deti narodené v zahraničí matkám s trvalým pobytom na Slovensku. Slováci uzavreli v roku 2015 celkovo 28 775 manželstiev, rozvedených bolo 9 786 manželstiev. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 34 rozvodov. V roku 2016 bolo uzavretých 29 897 manželstiev a rozviedlo sa 9 286 manželských dvojíc, čo znamená 31 rozvodov na 100 uzavretých manželstiev.
Sčítanie ľudu z roku 1919 uvádza, že na území Slovenska žilo približne 3 milióny obyvateľov. Medzi rokmi 1900 a 1930 sa počet obyvateľov na území Slovenska zvýšil o viac ako 19 %. Početnosť obyvateľov štátotvornej národnosti narástla vďaka príchodu českého obyvateľstva, prirodzenému prírastku a prekláňaniu národnosti v prospech štátotvorného národa. Počet Čechov a Slovákov dosiahol 72,09 %, Maďari tvorili 17,58 % a Nemci 4,53 %.
V roku 2015 sa na Slovensko prisťahovalo 6 997 ľudí zo zahraničia, čo je o 1 640 viac ako rok predtým, zo Slovenska sa naopak vysťahovalo 3 870 ľudí. V roku 2016 celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii). V roku 2021 najviac cudzincov žilo v Bratislave, no stále je to menej ako 3 % obyvateľov hlavného mesta.
| Míľnik | Počet rokov na dosiahnutie |
|---|---|
| 1 miliarda | celé ľudské dejiny do roku 1800 |
| 2 miliardy | 130 rokov (1930) |
| 3 miliardy | 30 rokov (1960) |
| 4 miliardy | 15 rokov (1974) |
| 5 miliárd | 13 rokov (1987) |
| 6 miliárd | 11 rokov (1998) |
| 7 miliárd | 12 rokov (2010) |
| 8 miliárd | 12 rokov (2022) |
Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku bola v roku 2021 celkovo 74,8 roka. V roku 2010 to bolo 76 rokov a v roku 2020 až 76,82 roka. Na druhej strane, v roku 2022 klesla očakávaná dĺžka života na Slovensku najviac z celej Európskej únie.