Určovanie vyživovacej povinnosti na dieťa: zákony a rozhodnutia

Výživné je základným inštitútom rodinného práva, ktorý vychádza zo zásady vzájomnej pomoci a solidarity medzi rodinnými príslušníkmi.

Čo znamená výživné a vyživovacia povinnosť?

Pojem „výživné“ v praxi označuje nielen samotnú finančnú podporu, ale aj všetko, čo je osoba zo zákona povinná poskytnúť na zabezpečenie životných potrieb svojich detí, manžela či rodičov. Táto povinnosť je zakotvená v rodinnom práve a jej cieľom je zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre tých, ktorí si ich sami nemôžu zabezpečiť.

Rodičia majú primárnu vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Táto povinnosť však nie je časovo obmedzená vekom dieťaťa a trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Schopnosť dieťaťa živiť sa samo je individuálna a závisí od viacerých faktorov, ako sú vek, zdravotný stav, dokončené vzdelanie a možnosť uplatniť sa na trhu práce.

Plnoleté deti sú v rámci svojich možností povinné vyživovať svojich rodičov, ak títo nemajú dostatok prostriedkov na vlastnú výživu a nie sú schopní si ich obstarať. Táto povinnosť však neplatí v prípade, ak si rodič bezdôvodne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

Vyživovacia povinnosť sa môže týkať aj manželov. Manžel, ktorý nemá prostriedky na vlastnú výživu a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, môže požiadať o výživné od svojho manžela.

Do kedy trvá vyživovacia povinnosť na dieťa?

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V praxi to znamená, že:

• Rodičia sú povinní vyživovať dieťa, ktoré je študentom strednej školy aj po dosiahnutí plnoletosti, ak sa pravidelne vzdeláva, nie je zamestnané a nie je registrované ako nezamestnané. Táto povinnosť trvá až do prvého ukončenia stredoškolského štúdia alebo do ukončenia najvyššieho stupňa všeobecného alebo odborného vzdelávania.
• Rodičia sú povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané na štúdium v rámci vyššieho sekundárneho odborného vzdelávania alebo vysokoškolské štúdium, ak sa pravidelne vzdeláva, nie je zamestnané a nie je registrované ako nezamestnané. Táto povinnosť trvá až do prvého ukončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa, magisterského alebo integrovaného magisterského programu.

Aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá, pokiaľ dieťa študuje prvý stupeň vysokoškolského štúdia alebo magisterský program. Ak dieťa študuje druhý stupeň vysokoškolského štúdia, vyživovacia povinnosť trvá až do jeho ukončenia.

V prípade, ak dieťa, napríklad z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nie je schopné samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov môže trvať po celý jeho život.

Ako sa určuje vyživovacia povinnosť a výška výživného?

V prípade maloletého dieťaťa sa rodičia, ktorí spolu nežijú alebo majú v úmysle žiť oddelene, dohodnú na výživnom. Ak sa nedohodnú, rozhoduje súd. Konanie o určení výživného sa začína na návrh rodiča, poručníka, dieťaťa staršieho ako 15 rokov alebo centra sociálnych služieb.

Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Výživné musí pokryť základné životné potreby, ako sú náklady na bývanie, stravu, oblečenie, vzdelávanie a ďalšie.

Výška výživného sa určuje vopred ako mesačná suma a môže sa požadovať od okamihu podania návrhu na určenie výživného.

Princíp potenciálnych príjmov

Pri určovaní výživného súd vychádza nielen zo skutočných, ale aj z potenciálnych príjmov povinného rodiča. To znamená, že súd zohľadňuje príjmy, ktoré by rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, prax a dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, ak si povinný rodič svojím konaním úmyselne znižuje príjem.

Úprava výživného

Ak dôjde k zmene v potrebách oprávneného alebo v možnostiach povinnej osoby, súd môže na žiadosť alebo návrh zvýšiť, znížiť alebo zrušiť určenú vyživovaciu povinnosť. Výživné stanovené súdnym rozhodnutím sa navyše upravuje raz ročne podľa indexu spotrebiteľských cien.

Kde podať návrh na určenie výživného?

V prípade maloletého dieťaťa sa rodičia najprv pokúšajú dohodnúť. Ak dohoda nie je možná, návrh na určenie výživného sa podáva na súd. Konanie o určení výživného na dieťa začína na návrh jedného alebo oboch rodičov, poručníka dieťaťa, dieťaťa staršieho ako 15 rokov alebo centra sociálnych služieb. Súd môže konanie začať aj z úradnej moci.

V prípade rozvodu manželstva, ak je súčasne žiadané aj určenie výživného, tento návrh sa podáva v rámci rozvodového konania.

Okresný súd rozhoduje na prvom stupni v nesporovom občianskom súdnom konaní o výživnom medzi rodičmi a deťmi a o výživnom požadovanom pri rozvode. Všeobecná územná príslušnosť súdu je daná trvalým pobytom osoby, proti ktorej je návrh podaný. Osobitná územná príslušnosť v konaniach o výživnom medzi rodičmi a deťmi je aj súd, v ktorého obvode má dieťa trvalý pobyt.

Súdne poplatky a právna pomoc

Pri podávaní návrhu na súd sa platia súdne poplatky. Ich výška sa odvíja od výšky vymáhaného nároku, ktorý sa vypočíta ako súčet výživného za tri mesiace.

Na pokrytie trov konania je k dispozícii právna pomoc, o ktorej rozhoduje predseda okresného súdu.

Spolupráca s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

V prípade, ak je povinná osoba žijúca v zahraničí, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Toto centrum poskytuje pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia na základe medzinárodných dohovorov.

Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a zašle Centru žiadosť o pomoc a príslušné rozhodnutie súdu. Centrum žiadateľa poučí o postupe a potrebných dokumentoch a následne postúpi žiadosť do zahraničia.

Úspešnosť vymáhania výživného zo zahraničia závisí od mnohých faktorov, vrátane právneho poriadku danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinnej osoby.

Poznámka: Uvedené percentá sú orientačné a výška výživného je vždy individuálne posudzovaná súdom s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

tags: #podklady #k #urceniu #vyzivovacej #povinosti #na