Začiatok školského roka so sebou prináša nové výzvy nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Keď potom za vami dieťa príde, že stratilo to alebo ono, ide vás roztrhnúť od zlosti. Tomu sa dá čiastočne predísť. Veď si poviete, že deti si svoje veci poznajú. A to je celkom dosť dôvodov na zabudnutie vecí, nemyslíte?
Pre prváčikov škola predstavuje celkom novú skúsenosť. Škôlkari sa tiež v priestoroch materskej školy rôznym spôsobom premiešavajú, poobedný spánok niekedy trávia mimo svojej kmeňovej triedy, kde si môžu zabudnúť obľúbenú hračku, vankúšik či pyžamko, spájajú sa do zberných tried a podobne. Neoznačené veci zvyčajne končia na jednej kope strát a nálezov, a keď sa k nim majiteľ neprihlási, na konci školského roka putujú do smetného koša...
Určite si spomínate, ako ste mali označené veci vy - maminy vyšívali mená alebo aspoň iniciály mien svojich detí na oblečenie, uteráčiky a pod. Kto má chuť a čas, nič mu nebráni tento osvedčený spôsob využiť i dnes.
Praktické spôsoby označovania
Existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako označiť veci vašich detí, aby sa minimalizovalo riziko ich straty:
Samolepiace menovky
Sú univerzálnym nástrojom so všestranným využitím. Využijete ich napríklad na zošity, ktoré nemajú vlastnú menovku, na dosky s boxom, na nepriehľadné školské obaly, na zásobník, ktorý má dieťa v škole, na škatuľu či kufrík s výtvarnou a pod. Pri výbere myslite na to, že papierové menovky nie sú vhodné na pomôcky, ktoré prichádzajú do styku s vodou.
Permanentné popisovače
Permanentným popisovačom na alkoholovej báze podpíšete deťom čokoľvek s tvrdým povrchom (pravítko, fľaša, desiatový box), cez drobný obsah peračníka (perá, ceruzky, farbičky), ale tiež školské pomôcky z textilných materiálov (školská taška, zásterka na výtvarnú, vrecúška) až po oblečenie a obuv. Dostupné sú aj vo viacerých farbách, takže si môžete zvoliť podľa toho, ktorá vám najviac vyhovuje. Zaujímavým riešením je obojstranný popisovač, ktorý má dva hroty rôznej hrúbky (tenší sa hodí napríklad na podpísanie pera, hrubší na desiatový box či fľašu).
Popisovače na textil
Ako už samotný názov napovedá, sú vhodné najmä na označenie oblečenia. Slúžia na označenie akéhokoľvek oblečenia, ktoré sa dá žehliť. Dôležité je, aby po aplikácii nažehlením doslova splynuli s oblečením a dieťaťu pri nosení neprekážali.
Textilné menovky a visačky
Závesnú visačku pripevníte dieťaťu na tašku či batoh. Textilnú menovku prišijete na oblečenie, ktoré samo o sebe nemá žiadnu visačku alebo ste ju odstrihli, lebo dieťa tlačila a škriabala.
Pečiatky
Ktoré dieťa nemá rado pečiatky? Hranaté, okrúhle, s obrázkom či bez. Kúpiť sa dajú hotové s menom dieťaťa alebo si ich dáte vyrobiť personifikovane podľa vašich požiadaviek. Dokonca existujú pečiatky, na ktorých si viete meniť texty podľa potreby.
Obyčajné guľôčkové pero
Najjednoduchšou a najlacnejšou pomôckou na podpísanie detského oblečenia je obyčajné guľôčkové pero. Výrobcovia oblečenia už na potrebu označovania mysleli a väčšina detských textílií má okrem štítku s pokynmi na ošetrovanie všitú aj menovku, na ktorú napíšete meno. Ak menovku niektorý kúsok oblečenia nemá, meno napíšte zo zadnej strany akéhokoľvek štítku, ktorý sa nachádza na oblečení alebo priamo na vnútornú stranu daného odevu. Text napísaný perom nevydrží na štítku síce tak dlho ako ten napísaný popisovačom, ale nezmizne ani po prvom praní. A keď začne blednúť, nič vám nebráni nápis zopakovať bez toho, aby ste kupovali špeciálne pomôcky na označenie detských vecí.
Kde hľadať pomôcky na označovanie
Všetkých vyššie spomínaných pomocníkov oceníte nielen pri označovaní vecí do školy, škôlky, ale splnia svoju úlohu aj pri balení detí do školy v prírode, do letného tábora či na výlet. Pri výbere záleží len na vás, ktorý zo spôsobov si zvolíte a koľko financií ste ochotní do označenia detských vecí a pomôcok investovať. Dá sa to riešiť efektne, ale aj celkom jednoducho a lacno.
Pomôcky na označenie kúpite v predajniach ŠEVT papiernictvo alebo online na www.sevt.sk.
V praktickom balíku nájdete napríklad 66 kusov samolepiacich menoviek, 66 nažehľovacích menoviek a 2 odolné hliníkové visačky. Stačí doplniť meno dieťaťa a vybrať si typ a farbu písma, ktorá sa vám páči. Pre najmenších je skvelou pomôckou jeden z tridsiatich veselých obrázkov, ktoré je možné k menu pridať. Deti milujú, keď majú niečo výnimočné.
Spojiť príjemné s užitočným je v tomto prípade naozaj jednoduché. Obľúbeného hrdinu, rozprávkovú postavičku či originálny monogram môžete preniesť napríklad na rýchloschnúcu pečiatku a pomocou nej na akýkoľvek predmet, ktorý potrebujete do školy označiť.
Nehľadajte ihlu v kope sena. Tvrdú školskú stoličku, najmä v zimných mesiacoch, spríjemní pohodlný podsedák s fotkou alebo postavičkou rozprávkového hrdinu. A ak sa vám zatiaľ nepodarilo v širokej ponuke vrecúšok na prezuvky nájsť také, ktoré by vášho drobca zaujalo, nezúfajte.
Prváci, ktorí už vedia čítať, písať alebo počítať, sa môžu v škole občas aj nudiť? Prvákov počas prvého školského roka čaká množstvo nových vecí. Musia zvládnuť celú abecedu, počítanie a ďalšie nové predmety. Musia si tiež zvykať na nové prostredie, nových spolužiakov a učiteľku. Niektoré deti novú situáciu zvládajú ťažšie, iné prichádzajú do školy s tým, že vedia už čítať, písať alebo počítať. A práve kvôli tejto skutočnosti sa niektorí z prvákov začínajú postupne na hodinách nudiť.
Nadané deti tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Ich spoločným znakom je, že majú oproti rovesníkom vysoko rozvinuté intelektové schopnosti. Je však rozdiel medzi mierne nadaným a vysoko alebo extrémne nadaným, podobne ako je rozdiel medzi mierne a hlboko mentálne postihnutým. Neexistuje všeobecný vzorec prejavov, na základe ktorých možno jednoznačne označiť dieťa za nadané. Toto sú niektoré z najčastejších charakteristík nadaných detí: Netypické záujmy už od predškolského veku (živočíchy, vesmír, doprava, technika...). Čítanie, písanie, počítanie už v predškolskom veku. Tieto zručnosti sa naučili ako samoukovia, väčšinou nikto ich k tomu systematicky neviedol. Vysoká aktivita, intelektuálna zvedavosť, kladenie otázok, nútiacich dospelých nahliadnuť do encyklopédií alebo internetu. Široká slovná zásoba, používanie vzhľadom na vek nezvyčajných, cudzích slov a slovných spojení. Zaoberanie sa svetovými problémami a otázkami morálky, etiky, hraníc...
Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že to, ako sa týmto prvákov v škole darí, súvisí hlavne so skutočnosťou, ako ich dokáže v triede zaujať a motivovať učiteľka. Ale v mnohom môžu pomôcť aj rodičia. Nie každý učiteľ skutočnosť, že má v triede nadaného žiaka, vníma s nadšením, pretože to predstavuje pre neho prácu navyše. No netreba zabúdať na to, že hlavným zmyslom školy a vzdelávania je, aby sa v deťoch rozvinula túžba po vzdelaní a poznaní. Ideálne je, keď učiteľ dokáže nadané dieťa vnímať ako svojho spojenca. Ak je dieťa kreatívne, či už v jazyku, v konštrukčných úlohách alebo napríklad v počítaní, je dobré vymyslieť vždy niečo, čo by jeho schopnosti a zručnosti ešte viac rozvinulo a motivovalo.
Pripravujte rôznorodé činnosti a aktivity. Ak učiteľ zistí, že má v triede prváka, ktorý učivo už dávno zvládol, mal by to vziať do úvahy, keď mu zadáva ďalšiu prácu. Pri týchto deťoch stačí, aby precvičovanie učiva robili napríklad len 20 percent času a zvyšok času by sa mohli rozvíjať v tom, v čom sú výnimočné a čo ich veľmi zaujíma. Jednoducho povedané, nie je potrebné mu zadávať viac práce, ale inú prácu. Takéto dieťa nebaví počítať ešte viac príkladov zamerané na sčítanie a odčítanie do 10. Potrebuje robiť niečo iné, ideálne tvorivé. Preto je vhodné, keď má učiteľ vždy pripravené ďalšie úlohy, ktoré však majú iný charakter, ako majú napríklad úlohy v pracovnom zošite, ktorý trieda používa.
Ak dieťa veľa číta a vie už dobre čítať, môže si počas hodiny čítania čítať vlastnú knihu. Dovoľte mu porozprávať obsah z tejto knihy spolužiakom. Ak už vie písať, dovoľte mu písať príbehy alebo tvoriť komiks. Ak si dieťa číta vlastnú knihu, pripravte mu otázky zamerané na čítanie s porozumením a do zošita nech píše odpovede na ne. Niekedy môže pomáhať niektorému spolužiakovi alebo spolužiačke s nejakým cvičením.
Efektívne postupy pri vzdelávaní nadaných detí: Nechajte deti rozmýšľať, objavovať a diskutovať. Dávajte im často rôzne otázky, na základe ktorých môžu skúmať rôzne názory a javy. Používajte racionálne argumenty a zdôvodňujte svoje požiadavky. Vypočujte deti a učte sa od nich. Ak sa dá, robte mnohé tvorivé aktivity spolu s deťmi a prejavujte nadšenie. Pripravujte stimulujúce úlohy, zadávajte úlohy vo forme problémov. Majte k dispozícii viac alternatívnych aktivít, ak by dieťa zásadne nejakú aktivitu odmietalo. Snažte sa sústreďovať na pozitívne stránky, ale keď sa vyskytne chyba, upozornite na ňu. Dieťa naučte vnímať chybu ako súčasť učenia. Snažte sa byť predovšetkým pomocníkom, ale aj partnerom. Občas, keď je na to čas, riešte, poznávajte a bádajte aj spolu.
Vhodné je mať pripravený plán na celý rok. Každá škola by mala mať pripravený plán, ako pracovať s nadanými deťmi. Ak je napríklad takýchto detí v škole viac, mohli by byť pre ne vytvorené také vyučovacie predmety, ktoré im ponúkajú rozvoj ich tvorivosti. V niektorých školách títo žiaci mávajú tvorivé písanie, čitateľské dielne zamerané na čitateľskú gramostnosť, hodiny tvorivej matematiky, rôzne laboratórne cvičenia a podobne. Ideálne by bolo, keby aj títo žiaci mohli mať asistentov, ktorí by im pomáhali napredovať v tom, čo ich tak veľmi zaujíma a fascinuje.
Čo môžu urobiť rodičia? Ideálne je mať dobrý vzťah s učiteľom svojho dieťaťa. Je dobré, keď vie o živote dieťaťa čo najviac a keď ho počas celého školského roka budete o mnohých veciach informovať. Vďaka týmto informáciám môže flexibilne prispôsobovať jednotlivé cvičenia a úlohy vášmu dieťaťu. Určite nie je vhodné vysloviť v jednom momente obrovské množstvo požiadaviek na učiteľa. Dôležitá je úprimná komunikácia a dohoda. Pri prvom stretnutí sa môžete dohodnúť na tom, ako často a akým spôsobom budete spolu komunikovať, odovzdávať si informácie o tom, čo vaše dieťa baví a zaujíma a čo mu naopak až tak dobre nejde. Vďaka kvalitnej a častej komunikácii môžete predísť mnohým nedorozumeniam. Ak však cítite, že len komunikácia s učiteľom nestačí, môžete požiadať o pomoc odborníkov v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sa nachádza v každom väčšom meste. Toto centrum je dobré navštíviť aj vtedy, keď viazne komunikácia medzi rodičmi a učiteľom.