Pomôcky pre deti s problémami učenia písmen

Poruchy učenia u detí nie sú žiaľ v dnešnom svete žiadnou výnimkou. Práve naopak, ich incidencia je čoraz vyššia, takže počet detí s problémami neustále narastá. Zhruba jedno z dvadsiatich detí v našej krajine trpí poruchami učenia, pre ktorých odstránenie je tu našťastie niekoľko účinných nástrojov a stratégií, ktoré sa dajú pre podporu a pomoc vašich detí využiť nielen v školskom, ale aj domácom prostredí.

Špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU), ako dyslexia, dysgrafia a dysortografia, ovplyvňujú značnú časť detskej populácie. Tieto poruchy predstavujú oslabenia v schopnostiach potrebných na získanie základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Dôsledky týchto porúch môžu byť rozsiahle, ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin detí. Včasné rozpoznanie a podpora sú preto kľúčové.

Čo sú to dyslexia a dysgrafia?

Dyslexia predstavuje komplexný problém spojený so spôsobom, akým mozog spracováva písaný a hovorený jazyk. Hlavným aspektom ovplyvneným touto poruchou je čítanie, a preto sa často označuje ako „porucha čítania“. Avšak, jej vplyv sa neobmedzuje len na túto činnosť a môže mať dôsledky aj na písanie, pravopis, a dokonca aj na schopnosť správneho vyjadrovania slov. Často sa mylne predpokladá, že porucha je spojená so zrakom, no v skutočnosti tomu tak nie je. Za všetkým je mozog, ktorý interpretuje alebo „prevráti“ informácie, ktoré prijíma zo zraku.

Dysgrafia zahŕňa komplikácie spojené s fyzickým aktom písania, a to či už ide o písanie rukou alebo na klávesnici. Príčinami vzniku môžu byť spomínaná dysgrafia, problémy s koordináciou motorických zručností alebo poruchou priestorového vnímania.

Dyslexia a dysgrafia sú neurobiologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka čítať, písať a spracúvať informácie. Presné príčiny vzniku porúch sa nedajú len tak ľahko identifikovať, najčastejšie sa však predpokladá, že dôvodom môže byť genetika, anatomická štruktúra mozgu a aktivita v centrách zodpovedných za spracovanie jazyka.

Mnohí rodičia a okolie považujú deti s takýmito poruchami za lenivé alebo menej inteligentné, čo nie je pravda. Ako sme spomínali vyššie, dieťa z dysgrafie a dyslexie len tak ľahko nevyrastie a aj v dospelosti môže mať problémy s čítaním a písaním, pričom bežný človek o tom nemusí ani len tušiť.

Prejavy dysgrafie a dysortografie

Dysgrafické prejavy chýb sú:

• Nedokonale osvojená abeceda (žiak nevie napísať všetky písmená).
• Ťažkosti pri priraďovaní príslušného písmena k hláske.
• Výmena písmen (tvarovo podobných; b - d, p - b, m - n, k - h, p - j, a - e, s - z, akusticky ťažšie rozlíšiteľných; h - ch, tvrdých a mäkkých hlások; t - ť, n - ň).
• Vynechávanie písmen (ket - kvet).
• Výmena písmen z hľadiska miesta v slove (vcere - vrece).
• Nedostatky v čítaní prenesené do písania (zle prečítané - zle napísané).
• Chyby vyplývajúce z chybnej výslovnosti hlások (chybne vyslovené - chybne napísané).
• Chyby vyplývajúce z nedostatočnej pozornosti.
• Nedostatky v písaní z estetického hľadiska (tvar, veľkosť, pravidelnosť písmen).

Dysortografické prejavy chýb sú:

• Vynechávanie písmen, slabík a slov.
• Pridávanie písmen (vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín).
• Prehadzovanie písmen a slabík v slovách (tzv. kinetické inverzie).
• Zámeny písmen, ktorých fonémy sú akusticky podobné, napr. s - z, d - t, b - p, š - ž, ď - ť, h - ch atď.
• Nerozlišovanie a zámena mäkkých a tvrdých slabík dy - di, ty - ti, ny - ni.
• Nesprávne písanie mäkkých slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le - s mäkčeňom.
• Nedodržiavanie hraníc slov.
• Komolenie slov.
• Nediskriminovanie dĺžky samohlások.
• Zlyhávanie v slovách so spoluhláskovými skupinami.
• Nezvládnutá analýza a syntéza slov.

Odporúčania pre prácu s deťmi s poruchami učenia

Univerzálne metódy a odporúčania, ktoré by pomohli všetkým deťom s poruchami učenia, neexistujú, lebo každé dieťa má individuálne vzorce narušenia schopností. Prax však potvrdila, že základom úspechu je pozitívna motivácia, teda neukazovať dieťaťu, čo nevie, ale stavať na tom, čo dokáže. Dôležité je tiež postupovať individuálnym tempom - spomalene.

Umožnime dieťaťu, aby si zručnosti v písaní správne osvojilo a dostatočne precvičilo. Nepridávajme mu ťažšie typy úloh, pokiaľ nemá osvojené učivo na nižšej úrovni. Ak niektoré písmeno nevie správne napísať izolovane, nepoužívame pri opise, prepise a diktáte slová, v ktorých sa vyskytuje. Tieto rady považujú odborníci za kľúčové pri rozvíjaní špecifických funkcií žiakov.

Odporúčania pre pedagóga pri práci so žiakom s dysgrafiou a dysortografiou:

• Dbať na správne sedenie žiaka.
• Zabezpečiť správne držanie písacej potreby, používať napr. násadku na držanie pera.
• Podľa potreby zaraďovať uvoľňovacie cviky.
• Používať podložku na správny sklon písma.
• Prejavovať zhovievavosť pri hodnotení písma zvlášť pri písmenách nedokonalých tvarov, smeru a rozdielnej výšky.
• Nenútiť žiaka do dlhého prepisovania alebo dopisovania toho, čo nestihol vypracovať.
• Tolerovať pracovné tempo.
• Nehodnotiť chyby v písomnom prejave, ale obsahovú stránku odpovede.
• Pri diktovanom texte umožniť žiakovi napísať len to, čo stihne (napr. vynechá každú druhú vetu).
• Využívať gramatickú tabuľku, napr. na rozlíšenie tvrdých a mäkkých spoluhlások, vybraných slov.
• Poskytnúť dlhší čas na kontrolu, napr. žiakovi s dysgrafiou vziať zošit ako poslednému.
• Chyby neopravovať červenou.
• Umožniť žiakovi precvičenie diktátu doma.
• Voliť takú formu skúšania, aby stačila len krátka slovná odpoveď.
• Tolerantne hodnotiť chyby vzniknuté z nedostatku času (diakritické znamienka, zámeny písmen).
• Zaviesť zošit evidencie chybných slov (predpísať slovo, ktoré doma žiak precvičuje, a tak ho fixuje).
• Umožniť pri prepise tiché predšepkávanie si jednotlivých hlások (rozvíjať zrakovú a sluchovú syntézu).
• Kombinovať prepis s doplňovacím cvičením.
• Uprednostňovať formu ústneho skúšania, v písomnom prejave voliť formu doplňovačiek.
• Umožniť písať tlačeným písmom, používať počítač.
• Pri výučbe cudzieho jazyka využívať učenie pomocou fráz a konverzačných zručností.
• Netrvať na úplnom a presnom naučení gramatických pravidiel.
• Vytýčiť nosnú štruktúru a pojmy učiva.
• Pri samostatnej reprodukcii naučeného učiva využívať pomocné otázky.
• Využívať kompenzačné pomôcky a špecifické postupy.

Kompenzačné pomôcky pre deti s problémami učenia

Kompenzačné pomôcky zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní dopadov týchto ťažkostí a umožňujú deťom efektívnejšie sa učiť a prekonávať prekážky.

Pri dysgrafii treba žiakovi umožniť:

• Písať tlačeným písmom.
• Písať na počítači - notebooku.
• Používať obrázkovú abecedu, tabuľku s písmenami.
• Využívať pripravené poznámky (žiak dopisuje iba niektoré slová).
• Kopírovať poznámky a pod.

Ergonomické písacie potreby zabezpečujú správne držanie pera a uľahčujú písanie. Pomocné linajky uľahčujú dodržiavanie správneho riadkovania. Programy na korekciu gramatiky pomáhajú pri úprave textu. Uvoľňovacie cviky sú určené na zlepšenie motoriky ruky. Násadky na správny úchop pera zabezpečujú správne držanie písacieho nástroja.

Pri dysortografii mu treba umožniť používať:

• Dysortografické tabuľky - farebné odlíšenie hlások, slabík, gramatických pravidiel.
• Pri písaní na počítači korekciu gramatiky a pod.

Kompenzačné pomôcky pre dyskalkúliu:

• Názorné pomôcky: Konkrétne predmety, obrázky a schémy na vizualizáciu matematických pojmov.
• Číselná os: Pomáha pri orientácii v číselnom rade a riešení jednoduchých úloh.
• Kalkulačka: Umožňuje vykonávanie výpočtov bez nutnosti manuálneho počítania.
• Tabuľky s násobkami: Uľahčujú zapamätanie si násobkov a riešenie úloh s násobením a delením.
• Špeciálny softvér na matematiku: Ponúka interaktívne cvičenia a hry na precvičovanie matematických zručností.

Gymnastická lopta a ďalšie pomôcky odporúčané poradenským zariadením uľahčujú učenie sa žiakov.

Edukačné a didaktické pomôcky ako základ úspechu

Vzdelávanie detí so ŠVPU si vyžaduje špeciálny prístup a adekvátne pomôcky. E-shopy a predajne s edukačnými pomôckami ponúkajú široký sortiment materiálov, ktoré sú prispôsobené potrebám detí s rôznymi poruchami učenia. Tieto pomôcky sú často vyvíjané v spolupráci s odborníkmi a pedagógmi, čo zaručuje ich účinnosť a prínos pre vzdelávací proces.

Rozvoj jazykových a komunikačných zručností

Učebné pomôcky na jazyk a komunikáciu majú za cieľ rozvíjať slovnú zásobu, posilňovať vyjadrovacie schopnosti a zlepšovať gramatiku. Môžu mať podobu kartičiek, pracovných zošitov, písmenkových súprav, náučných obrázkov alebo interaktívnych hier.

Príklady učebných pomôcok

• Mozaiky na rozvoj jemnej motoriky.
• Vzdelávacie hry.
• Slabikové skladačky.
• Abecedné karty.
• Jazykové hádanky.
• Grafomotorické cvičenia.
• Sady na kreslenie šmykľaviek.
• Hry s kinetickým pieskom.
• Triedenie tvarov.
• Tabuľky na precvičovanie oboch rúk.
• Pracovné listy.

Písmenká sú využiteľné ako pre výučbu abecedy, hranie sa so slovami, skladanie slov, ale aj pre hranie vo vode.

Hodnotenie detí so špecifickými vývinovými poruchami učenia

Metódy tolerancie a hodnotenia žiakov so špecifickými vývinovými poruchami učenia v podmienkach ZŠ vyžadujú individuálny prístup. Každé dieťa je svojim spôsobom originálne, neexistuje jeden jednoduchý predpis, ako s týmito deťmi pracovať. Vždy je nutné vychádzať z konkrétneho prípadu, metódy a formy hodnotenia individualizovať. Aj napriek tomu platí niekoľko zásad, ktoré majú všeobecné použitie a prácu s deťmi so ŠVPU nám uľahčujú.

Všeobecné zásady:

• Veľmi záleží na taktnom prístupe učiteľa.
• Vhodným spôsobom vysvetliť ostatným žiakom rozdielny prístup k hodnoteniu detí so ŠVPU.
• Dať dieťaťu možnosť zažiť pocit úspešnosti, chváliť ich aj za prejavenú snahu a malé pokroky.
• Citlivo individualizovať výber prostriedkov a metód, ktorými chceme zaistiť úspešnosť žiakov so ŠVPU. To znamená, že je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych znalostí o problémoch žiaka získaných zo správ z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia, z údajov získaných od rodičov dieťaťa a z poznatkov získaných pri výuke a pozorovania žiaka.
• Hodnotiť len to, čo stihlo vypracovať, snažiť sa rozpoznať jeho skutočné znalosti neskreslené poruchou učenia.
• Dať žiakovi k dispozícii pomôcky, ktoré mu pomôžu prekonať prejavy špecifickej poruchy učenia (napr. tabuľku písmen, dyslektickú tabuľku, čítacie okienko…).
• Zoznámiť i ostatných učiteľov, ktorí žiaka vyučujú, so špecifikami jeho poruchy a metódami hodnotenia a tolerancie.
• Dôležitým predpokladom úspešnosti dieťaťa so ŠVPU je, že nebude vystavované činnostiam, v ktorých vzhľadom na svoju poruchu nemôže podávať optimálny výkon (napr. klasické diktáty u dysortografikov, dlhé prepisovanie u dysgrafikov, hlasné čítanie dyslektikov, desaťminútovky u dyskalkulikov atď.).
• U dyslektikov a kombinovaných porúch preferujeme ústne skúšanie, pracovné listy s menším množstvom textu a s veľkosťou písma, ktorá zodpovedá čítacím schopnostiam žiaka, u dysgrafikov pracovné listy s možnosťou voľby správnej odpovede atď.

Konkrétne možnosti hodnotenia a preverovania vedomostí žiakov so ŠVPU:

Diktát: Písanie diktátov klasickým spôsobom je ako forma zisťovania pravopisných znalostí žiakov so ŠVPU väčšinou nevhodné. Náhradné formy - ústna forma, doplňovacie cvičenie, rôzne druhy pracovných listov s použitím fólie, špeciálne programy pre slovenský jazyk používané v počítačovej technike.

Ak so žiakmi so ŠVPU diktát píšeme, riadime sa týmito zásadami:

• Diktát by mal mať žiak so ŠVPU vopred precvičený.
• Prispôsobiť tempo diktovania tempu písania takéhoto žiaka. Ak je tempo písania žiaka veľmi pomalé, píše len to, čo stihne napísať (kľúčové slová zamerané na preverovaný pravopisný jav). Na tomto spôsobe sa s dieťaťom vopred dohodneme.
• Poskytnúť žiakovi dlhší čas na kontrolu napísaného, zbierať mu zošit ako poslednému (túto formu volíme u detí s miernejšou formou poruchy).
• Pri spoločnej ústnej kontrole diktátu dať žiakovi so ŠVPU čo najväčší priestor k uplatneniu jeho znalostí, zistíme tak skutočné vedomosti žiaka neskreslené poruchou.
• Diktát pripraviť ako doplňovačku, k doplňovaniu je možné použiť aj pracovné listy s fóliami, alebo dať k doplneniu nie celý diktát, ale len tie slová, v ktorých sledujeme určitý pravopisný jav. Eliminujeme tak nárast zbytočných špecifických chýb plynúcich z poruchy.
• Pri písaní diktátu nechať dieťaťu k dispozícii korekčné pomôcky napr. tabuľku písmen, slabík a pod. Dieťa sa s ňou musí naučiť pracovať a rýchlo sa v nej orientovať.
• Umožniť dieťaťu tiché predriekavanie (dieťa si diktuje slová po jednotlivých písmenách), hlavne u detí s ťažkosťami v sluchovej analýze.
• Vynechať alebo aspoň obmedziť písanie časovo limitovaných diktátov izolovaných slov (tzv. päťminútovky, desaťminútovky). Ak už volíme túto formu, deťom so ŠVPU dávame k napísaniu menšie množstvo slov (asi polovicu a časovo neobmedzujeme ich napísanie a kontrolu).

Pri hodnotení a oprave diktátov:

• Zaznamenávame iba počet chýb.
• Využívame možnosti slovného hodnotenia - slovne zaznamenáme všetko čo dieťa zvládlo, čo zatiaľ nie a skončíme vyjadrením nádeje, že v budúcnosti určite dosiahne ešte lepšie výsledky.
• Chyby neopravovať červenou. Dieťa má tendenciu zapamätať si to, čo je touto farbou zvýraznené, t.j. vlastný chybný tvar slova. Vhodné je používať inú farbu. Dieťa by malo opravovať diktát podľa správne napísanej predlohy s vyznačením slov, v ktorých urobilo chybu.
• Zvýrazniť slová, ktoré sú napísané správne (u žiakov s ťažkou formou poruchy, kde je v písomnom prejave prevaha nesprávne napísaných slov).
• Slová, v ktorých dieťa urobilo chybu, vypíšeme pod diktát. Dieťa ich jedenkrát odpíše.
• Zaviesť žiakovi zošit na evidenciu slov, v ktorých dieťa urobilo chybu.
• Zručnejší pedagógovia môžu diferencovať chyby vyplývajúce z dysortografie a dysgrafie a pravopisné chyby. V hodnotení diktátu zaznamenať pomer chýb pravopisných a chýb vyplývajúcich zo ŠVPU.

U dysortografikov sa najmä vo vyšších ročníkoch objavuje v diktátoch väčšie množstvo pravopisných chýb. Svojim spôsobom sa jedná o chyby plynúce z poruchy. Ich príčinou totiž býva to, že dlhodobým pôsobením nekorigovanej poruchy dieťa prestáva zvládať učivo. Často pravopisné pravidlá poznajú, ale nedokážu ich uplatniť v diktáte (tréma zo skúškovej situácie, z očakávania ďalšieho neúspechu, z nedostatku času).

Aj u týchto detí sa môžeme stretnúť s chybami z neznalosti, z nedbalosti, nedostatočnej prípravy na výuku, nedostatkami snahy. Dôležité je, aby sme opatreniami, ktoré urobíme, podnietili záujem žiaka o výuku a obmedzili jeho prípadnú snahu sa na poruchu spoliehať, vyhovárať.

Písanie: Dbať na správne sedenie pri písaní. Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať dieťaťu násadku na správny úchop pera. K písaniu používať vhodné písacie potreby. Využívať pomocné linajky. Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u dysgrafikov). Nenútiť dieťa k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu. Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo textu.

Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie). U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Čítanie: Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých dyslektikov. Nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou. Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania. Tolerovať pomalšie tempo čítania žiaka. Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie k domácej príprave zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ) na hodinách čítania zaraďovať čítacie rozcvičky (čítanie písmen, slabík, slov). Nacvičiť čítanie a výslovnosť náročnejších slov. Netrestať dieťa, keď po vyvolaní nevie, kde má začať čítať. Neupozorňovať na chyby v čítaní slovami s negatívnym spôsobom (napr. zle, zase chyba...), ale slovami „pozor“, „opatrne“. K čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov. Knihu pre domáce čítanie by si dieťa malo vyberať samo. Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela.

Cudzí jazyk: Zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu (sluchovou cestou) - magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď. Využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu. Nenútiť deti k doslovným prekladom. Sústrediť sa na praktické použitie jazyka. Čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedziť. Zamerať sa na správnu, nie na perfektnú výslovnosť. Používať doplňovanie vhodných slov do viet (ústna forma). Postupovať podľa individuálneho plánu (ak je dieťa evidované ako individuálne integrované a podľa odporúčania špeciálneho pedagóga) pri hodnotení a klasifikácii brať do úvahy zvládanie cudzieho jazyka v ústnej podobe (čítanie a písanú formu do hodnotenia nezahrňujeme).

Matematika: V matematike majú najväčšie problémy žiaci s dyskalkúliou. Je potrebné odlíšiť problémy spôsobené poruchou od tých, ktoré zodpovedajú nižšej inteligencii. Porucha sa týka viac ovládania základných matematických úkonov (sčítania, odčítania, násobenia, delenia) ako abstraknejších matematických vedomostí. V matematike však majú aj problém deti s diagnostikovanou dyslexiou (slovné úlohy, zadania v písomných prácach, zošitoch atď.), dysgrafiou (zápisy, geometrické učivo atď.). Používanie päťminútoviek je u detí so ŠVPU nevhodné. Zaistiť dostatočné množstvo názorných pomôcok. Umožniť žiakom používať kompenzačné a korekčné pomôcky (číselná os, tabuľka násobkov, kalkulačka atď.) - podľa odporúčania špeciálneho pedagóga.

Veľa odborníkov sa zhoduje v tom, že krasopis je menej významný ako napríklad čítanie s porozumením, ktoré človek využíva celý život. Schopnosť písať je síce dôležitá, ale v živote to nakoniec končí tak, že je dôležité, aby si človek vedel potrebné informácie zapísať a to tak, aby vedel po sebe prečítať. Napriek tejto realite v dospelosti, písanie na 1. stupni je dôležité, ba dokonca sa hodnotí známkou. V prvom ročníku sa deti učia tvary písmen malej a veľkej abecedy.

Čo skontrolovať pred tým, ako dieťa začne písať?

1. Správne sedenie pri písaní: Školák by mal sedieť tak, aby mal lakte opreté o písací stôl ohnuté zhruba v pravom uhle, aby nemusel dávať pri písaní ruky príliš hore alebo dole. Stolička by mala byť taká vysoká, aby kolená dieťaťa boli ohnuté v pravom uhle. Správne sedenie je dôležité, aby sa zbytočne nezvyšovala únava dieťaťa pri písaní.
2. Správne držanie pera a ceruzky: Pero by mal prváčik držať palcom, ukazovákom a prostredníkom. Ceruzku by mala byť medzi palcom a prostredníkom, ukazovák by mal smerovať a pritláčať k podložke. Koniec ceruzky by mal pri písaní smerovať k ramenu. Ak dieťa pero alebo ceruzku drží iným spôsobom, ťažšie sa mu píše, na písanie míňa viac energie, skôr sa unaví.
3. Uvoľňovacie cviky: Ak dieťa máva bolesti ruky pri písaní, skôr než začne písať, malo by si precvičiť rameno, lakeť i zápästie. Môže krúžiť rukami, kresliť rukou vo vzduchu kruhy, vlny, krúžiť zápästím, zovrieť prsty do päste, prstami napodobňovať dážď.

Čo robiť, keď sa objavia vážnejšie problémy? Najprv treba zistiť, aký problém dieťa má. Nemôže si spomenúť na nejaké písmená? Pletie si písmenká? Píše pomaly? Píše nečitateľne? Na precvičovanie by malo stačiť 10-15 minút denne.

Precvičovanie jemnej motoriky: Trénujte prsty dieťaťa. Napríklad skladajte spolu kocky, Lego, puzzle, navliekajte korálky, vyšívajte, strihajte, modelujte z moduritu, kreslite, obkresľujte, kreslite kriedami na chodník, využívajte prstové farby a podobne.

Nácvik tvarov písmen: Samozrejme, precvičujte s dieťaťom ceruzkou na papier, ale okrem toho skúste aj iné metódy. Hrajte sa spolu. Dovoľte dieťaťu kresliť písmená prstom do vzduchu, do jemného piesku, do hliny, modelujte písmenká z drôtu alebo z plastelíny. Vystrihnite si spoločne písmenká z papiera a zahrajte si bábkové divadlo. Do detskej izby prilepte na stenu veľký papier a dovoľte dieťaťu písať aj tam. Keď si dieťa pletie písmenká, neučte ho všetky naraz.

Rozvíjanie sluchovej analýzy a sluchovej syntézy: Sluchová analýza a syntéza sú dôležité pri písaní diktátov. Pri diktáte musí dieťa sluchom rozlíšiť jednotlivé hlásky v slove. Slovo si musí rozdeliť na hlásky a naspäť zložiť. Keď to nedokáže, komolí slová, vynecháva písmenká alebo ich zamieňa. Povedzte dieťaťu nejaké slovo a povedzte mu, aby vám ho rozložilo na hlásky. Skúšajte to aj naopak. Povedzte mu písmenká a nech z nich utvorí slovo. Alebo mu hovorte slová a dieťa má povedať, na ktorú hlásku slovo začína alebo končí. Trénujte odlišovanie dlhých a krátkych slabík. V druhom ročníku by malo dieťa vedieť odlíšiť tvrdú a mäkkú spoluhlásku. Pomôžte mu napríklad tak, že na tvrdé kocky napíšete tvrdé spoluhlásky a na mäkké kocky napíšete mäkké spoluhlásky. Potom hovorte rôzne slová, v ktorých sa striedajú mäkké a tvrdé spoluhlásky. Dieťa slovo zopakuje a stlačí v ruke kocku s tvrdou alebo s mäkkou spoluhláskou. Dieťa cíti v ruke tvrdú kocku, a teda aj tvrdú spoluhlásku a naopak v mäkkej kocke cíti mäkkú spoluhlásku. Školák si tak prepája sluchový vnem aj s hmatom.

Rozvoj zrakového vnímania: Keď si dieťa pletie písmená, môže to byť spôsobené aj nedostatočne rozvinutým zrakovým vnímaním. Skúste s dieťaťom hľadať rozdiely na dvoch podobných obrázkoch. Alebo mu povedzte, aby pospájal bodky v podobe obrázka. Takéto obrázky sa nachádzajú v rôznych časopisoch. Rozstrihnite obrázok a povedzte dieťaťu, aby ho poskladalo. Potom sa vymeňte, dovoľte dieťaťu, aby rozstrihalo ono obrázok pre vás. Neskôr môžete rozstrihovať aj slová. Skladajte puzzle alebo kocky podľa predlohy. Na kartičky si pripravte podobné slová, napr. SUD-SÚD, MRAK-ZRAK, PLOT-PLOD, ukážte ich dieťaťu a povedzte mu, aby hľadalo rozdiely. Alebo mu povedzte, aby farebne v texte vyznačovalo hlásku podľa vášho zadania. Ak aj napriek neustálemu precvičovaniu dieťa nepíše pekne, nemá cenu stále dookola odpisovať stále ten istý text. Čím je dieťa unavenejšie, tým horšie text napíše. Pri písaní môžu pomôcť aj pomocné linky, ktoré dieťaťu môžete do zošita narysovať. Jedna linka môže byť pre veľké písmená, druhá linka môže byť pre malé písmená. Učte dieťa po sebe text kontrolovať a prečítať si ho.

Čo robiť, keď aj napriek precvičovaniu problémy pretrvávajú? Ak problémy s písaním aj napriek precvičovaniu pretrvávajú niekoľko mesiacov, bolo by vhodné zájsť s dieťaťom do pedagogicko-psychologickej poradne.

Máte doma dieťa, ktoré nemá rado písanie a vyhýba sa aktivitám, ktoré sú s tým spojené? Kúpili ste už všetky ergonomicky navrhnuté perá a ceruzky na správny úchop a vaše dieťa ich ignoruje a dokonca ho drží opačne? Ak všetky tieto situácie dôverne poznáte, patríte medzi rodičov, ktorých deti majú problémy s písaním.

Problémy s písaním: Ako a kedy sa prejavujú

V dnešnej dobe evidujeme nárast detí, ktoré majú problémy s písaním. Zručnosti, ktoré nám umožňujú písať sa odborne nazývajú „grafomotorické zručnosti“ alebo „grafomotorika“. Množstvo ľudí si myslí, že tieto schopnosti sú samozrejmosťou až do momentu, kedy sa nestretnú s takýmto problémom v rodine či okolí. Následne pri bližšom skúmaní zistia, že písanie je komplexnou schopnosťou, ktorá zahŕňa kombináciu kognitívnych schopností, perceptuality a motorických zručností.

Napriek snahe modernizovať školstvo pomerne často pri práci v teréne pozorujeme, že deti s grafomotorickými problémami sú chybne považované za lenivé, tvrdohlavé, náladové a podobne, pretože takéto správanie prejavujú, keď sa stretnú s požiadavkou, aby písali.

Naša rada: Je potrebné si uvedomiť, že takéto správanie produkujú z jediného dôvodu: písanie im spôsobuje stres. Prežívajú pri ňom nepríjemné pocity, zažívajú vypäté a ponižujúce situácie.

Prečo u dieťaťa nastávajú problémy s písaním

Dôvodov, prečo u dieťaťa nastanú problémy v grafomotorických zručnostiach je hneď niekoľko:

• Nedostatočné prepojenie pamäťových schopností s prstami: Dieťa má problém zapamätať si tvar písmena a svaly majú problém zapamätať si, ako majú pri písaní jednotlivých písmen pracovať.
• Motorické problémy: Dieťa má problém udržať pero v polohe, ktorá je nevyhnutná na správny grafický prejav - písanie. Nedokáže držať pero v správnom tzv. „zobcovitom“ úchope. Druhú ruku nepoužíva na fixovanie papiera na podklade.
• Nespárovaná kinestetická spätná väzba: Svaly v prstoch vášho dieťaťa vysielajú do mozgu nedostatočnú spätnú väzbu o svojej pozícii pri písaní, čo spôsobuje, že mozog spustí korekciu prostredníctvom vizuálnej stránky. Takýto spôsob písania je pre dieťa veľmi náročný a dieťa sa pri ňom rýchlo unaví.
• Nedostatok pozornosti: Dieťa s nedostatočnou pozornosťou pri písaní začne veľmi rýchlo robiť chyby. Opakované chyby pri písaní následne zapríčiňujú, že sa mentálne úsilie dieťaťa oslabí natoľko, že začne pri písaní produkovať problémové správanie, aby mohol túto aktivitu čo najskôr ukončiť, prípadne na chvíľku prerušiť.

Ako môžete dieťaťu pomôcť

Určite ste sa už v záujme pomôcť vášmu dieťaťu stretli s množstvom odborných termínov a vedeckých článkov. Naším cieľom je dať vám praktické odporúčania pre prácu s vašim dieťaťom:

• Buďte nevyčerpateľná studňa trpezlivosti, z ktorej môže vaše dieťa čerpať: Prvým predpokladom k vašej trpezlivosti je, aby ste akceptovali, že vaše dieťa má dysfunkciu, nie je lenivé, tvrdohlavé ani bezdôvodne vzdorovité. Dieťa potrebuje od vás cítiť empatiu a podporu. Akceptácia pomáha rodičom zostať v pokoji, čo sa prejaví na správaní dieťaťa. Vytvoríte tak u vás doma bezstresové pokojné prostredie, v ktorom môže byť vaše dieťa viac produktívne a nie defenzívne.
• Neporovnávajte dieťa so spolužiakmi: Vaše dieťa potrebuje na zvládnutie písania dlhší čas a pravidelné cvičenie. Motiváciu spoločne budujte a oceňujte každý malý úspech.
• Spájajte písanie dieťaťa s posilnením: Pre každé dieťa je posilnenie niečo iné. Jedno dieťa je možné motivovať k písaniu tak, že napíšete niekomu pohľadnicu a pôjdete ju spoločne poslať na poštu. Iné dieťa by si rado po písaní pozrelo obľúbenú rozprávku. Vy, rodič, poznáte svoje dieťa najlepšie. Skúste sa zamyslieť nad tým, ako by ste dieťaťu písanie mohli spríjemniť - spojiť ho s posilnením.

7 praktických tipov a trikov na zlepšenie grafomotorických zručností dieťaťa

• Píšte s deťmi písmená prstami do rôznych materiálov, ako sú pena na holenie, piesok, múka, blato, ryža a podobne.
• Hrajte sa s deťmi tak, že im prstom budete písať písmená na chrbte a oni budú hádať, aké písmeno to je.
• Ak je písanie perom pre dieťa príliš stresujúce, začnite s písaním na tabuľu. Písanie fixkou je jednoduchšie ako perom. Pre dieťa je takéto písanie jednoduchšie aj z toho dôvodu, že má ruku vo vertikálnej polohe a nie v horizontálnej.
• Vizuálnu pozornosť dieťaťa zlepšíte tak, že na veľký papier formátu A3 nalepíte množstvo malých obrázkov a budete sa hrať s dieťaťom hru na vyhľadávanie. Hru môžete urobiť ťažšiu tak, že obrázky budú čiernobiele a ich pozícia sa bude meniť. Prípadne môžete zväčšiť formát papiera. Na zlepšenie vizuálnej pozornosti môžete využiť aj voľne dostupné hry na trhu ako sú Dobble, Bystrík - didaktická postrehová hra a podobne.
• Nácvik písania jednotlivých tvarov robte s dieťaťom na brúsny papier. Drsný povrch zabezpečí, že sa do mozgu dieťaťa dostane lepšia spätná väzba o pohybe a polohe prstov a ruky. Tiež je menej pravdepodobné, že sa dieťaťu počas písania na drsnej podložke šmykne ruka.
• Zapojte svoju predstavivosť a tvary písmen vkladajte cielene do každodenných činností vášho dieťaťa. Je potrebné, aby ste pravidelne podporovali zapamätávanie si tvarov písmen. Tvary písmen môžete s dieťaťom modelovať i vykrajovať. Vždy keď sa učíte nové písmeno môžete ho dieťaťu vystrihnúť z kartónu alebo mu ho ušiť. Nápadov je veľa, nebojte sa tvoriť.
• Napravujte držanie ruky a ceruzky počas písania a opakujte: „Jedna ruka drží papier, druhá ruka drží ceruzku.“

V prípade, že vaše dieťa nemá dostatočný prítlak ceruzky na papier, môžete s ním robiť cvičenie - tlačenie osoby. Dieťa sa do vás zaprie a mierne ohnutými dlaňami vás odtláča. Silu, ktorú musí na to vynaložiť regulujete vašim telom.

Pinzetový úchop vášho dieťaťa zlepšíte tak, že sa budete s ním hrať rôzne hry pri ktorých budete používať kliešte alebo pinzetu. Začnite väčšími predmetmi a pinzetou, neskôr zmenšujte aj pinzetu aj predmety. Môžete sa zahrať aj tak, že si nakrájate ovocie a budete ho jesť pomocou kuchynských kliešťov či pinzety.

Dobrá rada na záver: Majte na pamäti, že drobný predmet nechytí vaše dieťa celou dlaňou. Pri úchope drobných predmetov je dieťa nútené použiť prsty. Môžete sa s ním zahrať na popolušku a roztriediť drobné predmety, čím posilníte jeho prsty pri hre. Tento účel splnia aj hračky ako sú mozaiky, zapichovanie hríbikov a podobne. Nezabudnite, že do všetkých manuálnych prác v domácnosti zapájame ruky. Nebojte sa zapojiť svoje dieťa do upratovania. Činnosti, ako sú žmýkanie handry, umývanie a utieranie riadov, či skladanie bielizne mu pomôžu posilniť prsty a zlepšiť v nich cit.

tags: #pomocky #pre #dieta #s #problemami #ucenia