Cisársky rez, ako globálny trend, zaznamenal od roku 2000 do roku 2015 takmer zdvojnásobenie počtu pôrodov, pričom miera stúpla z 12 % na 21 %. Na Slovensku bola v roku 2017 miera cisárskych rezov na úrovni 30 %, čo je v porovnaní s inými európskymi krajinami relatívne vysoké číslo. Až 60 % krajín má vyššiu mieru cisárskych rezov a 25 % krajín má nižšiu než odporúčanú mieru, čo naznačuje výrazné rozdiely v dodržiavaní odborných odporúčaní v praxi. Hoci cisársky rez je život zachraňujúca operácia pri komplikáciách, ako sú krvácanie, tieseň plodu, vysoký krvný tlak alebo neobvyklá poloha plodu, predpokladá sa, že z medicínskych dôvodov je potrebné ukončiť cisárskym rezom len 10 až 15 % pôrodov. Napriek tomu v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, je miera cisárskych rezov vyššia, čo vyvoláva otázky o nadužívaní tejto metódy.
Článok sa zaoberá problematikou cisárskeho rezu a pôrodnej starostlivosti v Dánsku, pričom porovnáva túto severskú krajinu so Slovenskom. Zameriava sa na skúsenosti žien s pôrodom, prístup zdravotníckeho personálu a rozdiely v pôrodníckych postupoch. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, ktorý by pomohol ženám a rodinám lepšie sa zorientovať v možnostiach pôrodnej starostlivosti a informovanejšie sa rozhodovať.
Dánsky prístup k pôrodnej starostlivosti
Režisérka Maia Martiniak navštívila dánsku univerzitnú pôrodnicu v Aarhuse, aby zistila, ako prebiehajú pôrody v severskej krajine. Zistila, že tehotná žena v Dánsku navštívi gynekológa trikrát, praktického lekára dvakrát a pôrodnú asistentku asi päťkrát počas tehotenstva. Prvorodičky majú možnosť absolvovať predpôrodné kurzy, kde sa dozvedia informácie o pôrode, dojčení a rodine. Všetky pôrodné izby sú vybavené pôrodnými posteľami a ak to zdravotný stav ženy dovoľuje, môže si vybrať spôsob a polohu pôrodu, prípadne rodiť do vody.
Minimalizácia nástrihu hrádze
V Dánsku sa kladie veľký dôraz na minimalizáciu nástrihu hrádze. Používajú techniku z Nórska, kde sa rukami snažia chrániť hrádzu a minimalizovať natrhnutia. Počas pôrodu prikladajú na hrádzu teplé obklady, aby ju čo najviac uvoľnili. Po zavedení štatistiky, kde sa sledovali čísla epiziotómie pre každú pôrodnú asistentku zvlášť, zistili, že jedna asistentka mala 80% nástrihov. Kvôli prípadnej ruptúre hrádze musia byť opatrní s pôrodnou stoličkou a s neurýchľovaním pôrodu.
Príbeh z dánskej pôrodnice: Pôrod s pizzou
Režisérka bola prítomná pri pôrode dánskeho páru, kde rodiaca žena, štvrtorodička v 41. týždni, mala zakalenú plodovú vodu. Napriek tomu za ňou prišla celá rodina a spoločne si dali pizzu. Pôrodná asistentka intenzívnejšie sledovala doplerom ozvy dieťatka. Vysvetlila, že jej práca je byť tam pre ženu a jej dieťa a že moment narodenia je posvätný a vyžaduje si plnú pozornosť. Je rada, že majú možnosť využívať technológie, aby pomohli ľuďom, keď je to potrebné.
Komplikácie a šťastný koniec
Tesne pred pôrodom začali rodičke klesať ozvy dieťatka. Po súhlase rodičky odobrala doktorka vzorku krvi z hlavičky bábätka. Overila, že bábätko sa má stále dobre, tak sa držali pôvodného plánu. Napokon sa narodil Joste bez nástrihu hrádze, za pomoci pôrodnej asistentky.
Slovenská realita vs. Dánska skúsenosť
Po odchode z pôrodnej izby režisérka premýšľala o tom, ako by tento pôrod prebiehal na Slovensku. Dostal by Joste šancu na vaginálny pôrod? Koľko ľudí by bolo v miestnosti? Čakali by v kľude alebo by niekto obvinil rodičku, že je nezodpovedná matka, lebo chce porodiť vaginálne a tým ohrozuje svoje dieťa?
Osobné skúsenosti s pôrodmi na Slovensku
Žena opisuje svoj prvý pôrod v Nitrianskej nemocnici na prelome rokov 2011-2012. Po príchode do nemocnice jej oznámili, že je otvorená na 6 cm a ide na sálu. Napichli jej žilu, zaviedli kanylu a zakázali jej piť a jesť, čo považovala za ponižujúce. Hodinu hopsala na fitlopte, keď prišli tlaky. V miestnosti s pôrodným lôžkom sa spýtala, či tam musí rodiť, lebo nechce rodiť v polohe ležmo. Doktor jej necitlivo prehmatal vnútornosti a narezal jej hrádzu. Po pôrode jej dieťa odniesli preč a ukázali jej ho až po štyroch hodinách.
Ďalší pôrod v Nitrianskej nemocnici bol úžasný. Našla si svoju ideálnu polohu, nedovolila pôrodníkovi spraviť rez ani prepichnutie plodových blán. Dieťatko si hneď po porodení vzala na svoje brucho, pupočník bol prerušený, až keď dopulzoval a odmietla odniesť bábo na meranie, váženie a injekčný K vitamín.
Pôrodné operácie: Kliešte, vákuumextrakcia a cisársky rez
V minulosti sa na Slovensku stretávali ženy s nedôverou a zlou povesťou pôrodníckych operácií, ako je epiziotómia (nástrih) a cisársky rez. Niektoré ženy po vákuumextrakcii vnímali svoj pôrod horšie, ako keby porodili akútnym cisárskym rezom. V pôrodných plánoch sa často objavovali požiadavky typu „nechcem kliešte ani vákuumextrakciu, radšej cisársky rez“.
Rozdiely v realizácii a rizikách
Príprava na cisársky rez trvá dlhšie - minimálne 10 minút a aj to pri maximálnom úsilí všetkých členov tímu a predpokladu, že operačná sála je pripravená. Na druhej strane, kliešte alebo vákuumextraktor sú vždy nachystané na pôrodnej sále. Pokiaľ robíme cisársky rez pri hlboko vstúpenej hlavičke, môže byť problém vybrať dieťa, môže to trvať aj niekoľko minút (väčšinou je to pár sekúnd). Ruka pôrodníka musí ísť z maternice hlboko do vagíny, pri tomto sa môže potrhať maternica, čo so sebou prináša zvýšené krvácanie.
Indikáciou na extrakčnú operáciu je väčšinou akútna hypoxia plodu, čiže keď na CTG vidíme, že plod prestáva byť dobre okysličený. Mnoho žien má traumu z pôrodu a hlavne z komplikovaného pôrodu. Prichádza obviňovanie personálu pôrodnice „urobili mi vákuum/kliešte“, alebo obviňovanie seba „nie som dobrá matka, lebo som nevedela dieťa sama vytlačiť“. Na to, aby sme takúto operáciu spravili, vznikla indikácia. Netreba zabúdať, že nie každý pôrod je ľahký, inak by odbor pôrodníctvo vôbec nemusel existovať. Často „vinník“ neexistuje, jednoducho je nevyhnutné reagovať na okolnosti.
Pri každej komplikácii je nevyhnutná dobrá komunikácia. Pri samotnom zákroku nie je veľa času vysvetľovať, ale samozrejmosťou má byť aspoň veta: „Vaše dieťa sa nemá dobre, musí ísť von, najlepšie je spraviť vákuumextrakciu.“ Po pôrode má prísť podrobné vysvetlenie a rozhovor.
Vákuumextrakcia a kliešte v modernej medicíne
V modernom pôrodníctve sa nesmú používať kliešte na vytiahnutie plodu z vysokých rovín panvy. Vákuumextrakcia je extrakčná pôrodnícka operácia, pri ktorej sa na hlavičku plodu priloží klobúčik, vytvorí sa podtlak, ktorý klobúčik drží na mieste a pôrodník pomocou klobúčika dieťa vytiahne. Je však dôležité upozorniť, že pôrodník iba pomôže ťahom k vášmu aktívnemu tlačeniu. Tu je veľmi dôležitá spolupráca. V ideálnom prípade sa hlavička pomocou oboch síl (tlačenie aj ťahanie) dostane cca do tretiny až polovice von, a potom už žena tlačí sama.
Kliešte (forceps) pochádzajú zo 17. storočia. Dnes sa ale využívajú čoraz menej. Skladajú sa z dvoch častí, do pôrodných ciest sa vloží najprv jedna, potom druhá, a to tak, že hlavička je akoby v obale, kliešte nezvierajú hlavičku, aj keď ten názov tomu môže napovedať. Sú pôrodníci, ktorí preferujú kliešte, niektorí zase vákuum. Mladší pôrodníci zvyčajne uprednostňujú vákuum, pretože je jednoduchšie sa to naučiť a je viacero odporúčaní a výskumov, že vákuumextrakcia je metóda prvej voľby. Starší pôrodníci často celý život robia kliešte a nie sú veľmi zvyknutí pracovať s vákuumextraktorom. V mnohých krajinách sa od používania klieští ustupuje kvôli väčšiemu riziku závažných poranení. Riziko poranenia svalu, ktorý sa volá musculus levator je trojnásobne vyššie pri použití klieští ako pri vákuumextraktore.
Vákuumextrakcia sa nemá používať pri tehotenstvách mladších ako 34. V roku 2018 sa vykonalo vo Fínsku a Dánsku 0 % kliešťových pôrodov a počet vákuumextrakcií bol v Dánsku 6,6 %, vo Fínsku 9,6 %. V iných krajinách sa vykonáva forcepsov viac. V každom prípade sa tieto metódy robia kvôli tomu, že dieťa a/alebo mama potrebujú pomôcť. Takže výčitky voči personálu pôrodnice ani voči sebe nie sú na mieste.
V Českej republike v roku 2021 skončilo 25,8 % pôrodov cisárskym rezom. Od roku 2000 sa počet cisárskych rezov viac než zdvojnásobil. Celosvetovo ich podiel rok od roku rastie, v niektorých krajinách už dokonca prekročil hranici 50 %. Dva zo troch cisárskych rezov sú dopredu plánované.
Riziká a komplikácie cisárskeho rezu
Samotný cisársky rez je spojený s krátkodobými a dlhodobými rizikami pre matky aj deti. V prípade, že sa vykoná bez medicínskej indikácie, neprináša matke a dieťaťu žiadne výhody. Úmrtia matiek a poškodenie ich zdravia sa vyskytujú častejšie po cisárskom reze ako po vaginálnom pôrode. Čas potrebný na zotavenie matky po cisárskom reze je dlhší a zákrok môže spôsobiť zjazvenie tkaniva maternice. To môže mať pri ďalšom tehotenstve za následok krvácanie, nesprávne vyvinutie placenty, mimomaternicové tehotenstvo, potrat a predčasný pôrod.
Pribúdajú aj dôkazy o tom, že deti narodené cisárskym rezom sú vystavené iným hormonálnym, fyzickým, bakteriálnym vplyvom a tiež vplyvom liekov podaných počas pôrodu, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie.
Plánovaný vs. akútny cisársky rez
Dve tretiny z celkového počtu cisárskych rezov sa týkajú tých plánovaných (elektivných) - presne naplánované datum operačného porodu si do svojho kalendára zaznamená v priemere každá šiesta rodička. Ku zbylé tretiny cisárskych rezov dochádza v akútnych situáciách, prípadne sú naplánované až počas priebehu porodu - napríklad pre nepostupujúci pôrod. Absolútne indikácie k cisárskemu rezu sa viažu k situáciám, kedy vaginálny pôrod skrátka nie je možný. Situácie sú to ale veľmi vzácne, najčastejšie sa k nim radia diagnóza placenta praevia a priečna poloha bábätka. Relatívna či diskutabilná indikácia potom môže byť pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze, poloha koncom panvovým alebo viacpočetné tehotenstvo. U nich by vždy malo dôjsť k pečlivému posúdeniu každého individuálneho prípadu a zvážiť riziká ako vaginálneho pôrodu, tak aj cisárskeho rezu.
Cisársky rez v Českej republike
Cisárskym rezom sa v Česku narodí každé štvrté dieťa. Niektoré ženy ho zažijú počas života opakovane - dvakrát, trikrát, výnimočne aj častejšie. Napriek tomu u nás stále dochádza k tomu, že žene nie je umožnený skin-to-skin bonding s bábätkom, napriek tomu, že nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by k nemu nemohlo dôjsť. Bábätká sú stále separované od svojich matiek, pretože priestory pôrodníc neumožňujú viac nadštandardných izieb. Alebo preto, že sa to tak u nich proste robí. Len výnimočne za ženou priamo na šestonedelí príde skúsený fyzioterapeut, ktorý by jej vysvetlil dôležitosť včasnej starostlivosti o jazvu. Alebo, ako s jazvou na bruchu správne vstávať či dvíhať bábätko. Vplyvom separácie ženy po cisárskom reze častejšie bojujú s dojčením, stále však namiesto kvalitného laktačného poradenstva nachádzajú kľúč k spokojnému bábätku v fľaštičke s umelou dojčenskou výživou.
Popôrodná starostlivosť v Česku
Prepustením z pôrodnice pre ženu systémová starostlivosť v Česku končí. Ďalší deň bude musieť s bábätkom vyraziť na kontrolu k pediatrovi a potom ešte minimálne dvakrát až do skončenia šestonedelia. Po celú dobu sa nikto nebude zaujímať o to, ako sa hojí jej poranenie, ako sa sťahuje a čistí jej maternica alebo či nemá problémy s dojčením. Nikto sa neopýta, ako sa má a či ju niečo trápi. Teda pokiaľ si sama takého poskytovateľa starostlivosti nenájde a neuhradí, čo je stále tá lepšia varianta. Systém sa o ňu prihlási po skončení šestonedelia, kedy si ju pozve na kontrolu gynekológ. Pokiaľ žena požiada o vystavenie žiadanky na návštevu pôrodnej asistentky, pravdepodobne sa dozvie, že je to zbytočné alebo že to nejde (česť výnimkám). Vplyvom zanedbanej ranej starostlivosti o jazvu môže mať žena problémy so zrastami, bolesťami chrbta alebo hlavy. Z problémového dojčenia môže byť veľmi vyčerpaná a v strese. A prečo? Pretože na to všetko zostala sama.
Ako zmeniť systém?
Ak viete, že vás cisársky rez čaká, pripravte sebe aj bábätku tie najlepšie možné podmienky. Ak je pre vás dôležité, aby cisársky rez prebehol láskavo a bez separácie, venujte dostatočný čas výberu rešpektujúcej pôrodnice aj príprave pôrodného priania. Informujte sa, diskutujte s lekármi a vyjadrite svoje očakávania o priebehu pôrodu. Každé vyslovené prianie je malým dielikom spoločenského tlaku, ktorý je k zmene systému potrebný. Na šestonedelí si vytvorte záchrannú sieť popôrodnej starostlivosti - od rodinných príslušníkov, ktorí prinesú jedlo alebo na chvíľu zabavia starších súrodencov, po pôrodnú asistentku, dulu alebo laktačnú poradkyňu. Môže sa stať, že nakoniec nevyužijete starostlivosť ani jednej z nich, číslo v telefóne sa ale hodí pre všetky prípady mať. U svojho gynekológa sa informujte o možnostiach preplatenia popôrodných služieb zo zdravotného poistenia a vyjadrite svoj nesúhlas, ak vám žiadanku na starostlivosť nevystaví. Hneď ako sa po pôrode s bábätkom trochu zabehnete, objednajte sa na ošetrenie ku gynekologickému fyzioterapeutovi. S návštevou nemusíte nutne čakať na koniec šestonedelia. Čím skôr sa problémy riešia, tým rýchlejšie sa ich zbavíte. Minimálne jednu návštevu by mala zvážiť každá žena, ktorá porodila cisárskym rezom, či už pociťuje nejaký dyskomfort alebo nie. Až pôjdete od fyzioterapeuta domov, zastavte sa s dokladom u svojej zdravotnej poisťovne a opýtajte sa, či by vám ho nemohla preplatiť.
Nútené sterilizácie rómskych žien na Slovensku
Článok sa dotýka aj citlivej témy nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku, ktoré sa diali od 60. rokov až do roku 2004. Protizákonnosť sterilizácií vychádza z nedostatočného informovaného súhlasu pacientok. V niektorých prípadoch lekári vyžadovali podpísaný súhlas dodatočne po vykonaní zákroku, iným ženám o tom, že už viac nebudú mať deti, nepovedali vôbec.
Slovensko dodnes čelí ostrej kritike medzinárodných organizácií, predovšetkým OSN a Rady Európy. V roku 2021 vláda Eduarda Hegera vydala oficiálne ospravedlnenie za vykonávanie sterilizácií ako prostriedku na reguláciu pôrodnosti sociálne slabších vrstiev, ktoré sa uskutočňovalo najmä u rómskych žien.
