Rok 2025 sa pre českú modelku a influencerku Natáliu Kočendovú skončil najkrajšie, ako sa len dalo. Do toho nového už totiž vstúpila ako šťastná mamina. Napriek tomu, že Natalie Kočendová na svojom Instagrame inklinuje k dokonalosti, pred fanúšikmi sa nehanbila priznať, že prvé dva týždne so synčekom Bryanom boli pre ňu skutočne náročné a každý deň plakala. Česká kráska si podľa svojich slov užila aj pôrod. 29. decembra mala úspešná modelka naplánované vyvolávanie pôrodu. Chlapček sa však rozhodol, že už keď je v nemocnici, žiadne vyvolávanie nie je potrebné a začne sa k maminke pýtať sám. ,,Okolo 10. hodiny mi začali kontrakcie a o 15:53 bol na svete. Takmer celý pôrod som prespala, takže je naozaj veľmi dôležité vypnúť hlavu a nechať telo pracovať. Poriadne si oddýchnuť pred finálnym tlačením,” šokovala pokojným prístupom blondínka. ,,Pamätám si, že tesne predtým, než sa malý narodil, mi prebehlo hlavou: „Toto už je ono? To je všetko?“ napísala so smiechom hviezda reality šou Hotel Paradise. Pôvabná misska bez okolkov prezradila aj to, že počas tehotenstva pribrala prekvapivých 30 kilogramov.
Po prečítaní takýchto článkov mi je na nič. Poviem Vám čo je horšie ako to, že Vám býva zle počas tehotenstva. Keď som čakala prvé dieťa, ktoré má dnes 4 roky, bývalo mi zle do konca 7. mesiaca. Žiadne ranné nevoľnosti, ale celodenné. Keď sa to ustálilo, tak prišli na rad problémy s otváraním a podobne, takže môj ostatný čas tehotnosti bol buď v nemocnici alebo v čakárni u lekára alebo doma v posteli, aby som o neho neprišla. Po tejto skúsenosti som sa bála znovu otehotnieť, veď čo môže byť horšie ako nevoľnosti. Po dlhom zvažovaní a presvedčení, že nechcem nechať moje dieťa v tomto svete samo, keď raz odídem, tak sme to skúsili. Dlho nevychádzalo a zrazu sa to podarilo. Bola som šťastná, no zas začali nevoľnosti. Tak som si hovorila, prečo zase ja, prečo? Tento krát trvali do konca 4. mesiaca a tak som si vydýchla, že len tak "krátko". Celých ďalších 6 týždňov som si užívala tehotenstvo, až som jeden deň začala krvácať. Pod kontrolou lekárov som krvácať prestala, s nadšením, že pôjdem o pár dní domov, som večer zaspávala a vtedy to prišlo. Pukla mi plodová voda a moje bábatko mi už nikto nezachránil. 6 mesiacov pod srdcom, 12 hodinový pôrod a ostane Vám len prázdno a naliate prsníky. A teraz si človek uvedomí, že nech by som mala akékoľvek nevoľnosti a akokoľvek dlho, nech by som rodila aj 24 hodín v bolestiach, stále by som nezostala sama na pôrodnej sále!!!!!! a mala by som svoje dieťatko, pri ktorom sa dá na všetko zabudnúť.
Vzdávam hold všetkým ženám, ktoré majú ťažké a problémové tehotenstvo. Je smutné, že si ho tak nemôžu užiť.
Všetko nemôžeme mať pod kontrolou, ale zdravé jadro rodiny určite áno. Takže, máme sa skutočne prečo snažiť. Detstvo jednoducho nie je nič, z čoho sa dá vyrásť a na čo sa dá zabudnúť.
Investície do detstva: Viac ako len peniaze
Investície do detí sa bezpochyby oplatia. Najväčšia a najdôležitejšia je každá investícia, ktorá pripraví dieťaťu šťastné detstvo. Samozrejme, nehovoríme o peniazoch, alebo len o nich, ale najmä o tom, čo deti pre svoje šťastie najviac potrebujú - o láske a harmonickom rodinnom zázemí. Šťastné detstvo nie je pre deti dôležité len preto, aby mali pekné spomienky. Šťastné deti sú spravidla aj zdravšie a menej problémové.
Súvislosť medzi šťastným detstvom a bohatstvom v dospelosti
Najnovšie však odborníci našli súvislosť šťastného detstva s bohatstvom v dospelosti. Ukázala to analýza údajov 15000 mladých dospelých ľudí, ktorú realizovali ekonómovia z University College v Londýne. Na základe tejto analýzy odborníci zistili, že mladí ľudia, ktorí vykazovali vyššiu mieru životnej spokojnosti, zarábali viac peňazí, ako ich menej šťastní kolegovia a rovesníci. Je to spôsobené tým, že pozitívne naladení ľudia so šťastným detstvom sú väčšinou zároveň tými, ktorí si dokončia vzdelanie, zabezpečia prácu a rýchlejšie bývajú povýšení. Súvislosť medzi šťastím a príjmom bola prvýkrát preskúmaná až do takejto hĺbky.
Výsledky štúdie konkrétne priniesli zistenie, že aj jeden bod na stupnici od jednej do piatich, pokiaľ ide o zvýšenie životnej spokojnosti, vedie vo veku 22 rokov k o 2000 dolárov vyššiemu zisku ročne.
Vplyv rodinnej harmónie a podpora blaha
Podľa Dr. Jana-Emmanuela De Neve z University College v Londýne, výsledky štúdie majú významné dôsledky pre akademikov, politikov, ale aj širokú verejnosť. Pre akademikov sú dôležité preto, lebo odhaľujú silné možnosti obrátenej kauzality medzi príjmom a pocitom šťastia - vzťah, o ktorom si väčšina z nich myslela, že je jednosmerný a kauzálny. Štúdia dokázala aj presne opačnú väzbu a súvislosť, teda že šťastie môže viesť k vyššiemu príjmu. Andrew Oswald z University of Warwick vyzval rodičov k vytvoreniu a udržaniu emocionálne zdravého domáceho prostredia, pretože to je pre deti a ich šťastie to najdôležitejšie.
Dôležitosť podpory fyziologického smútenia po perinatálnej strate
Počnúc rokom 1980 odborná literatúra (predovšetkým zahraničná, v našej odbornej literatúre je problematike venovaná stále okrajová pozornosť) začala venovať zvýšenú pozornosť aj problematike neúspešného tehotenstva ako bolestnej strate, a nie iba jednoduchej pôrodníckej udalosti. Problém adaptácie na neúspešné tehotenstvo sa stáva predmetom intenzívneho výskumu mnohých profesionálov z oblasti ošetrovateľstva, pôrodnej asistencie, pôrodníctva, psychiatrie, psychológie, sociálnej práce, teológie, bioetiky, a ďalších príbuzných disciplín.
Neúspešné tehotenstvo a perinatálna strata
Ako neúspešné tehotenstvo môžeme označiť každé tehotenstvo, ktoré sa končí potratom (spontánnym alebo umelým), intrauterinným alebo intrapartálnym odumretím plodu. Niektorí odborníci rozlišujú prirodzenú a umelú smrť plodu a pod pojem perinatálna strata nezaraďujú interupciu. V súčasnosti však vzrastá akceptovanie umelého potratu, predovšetkým vo vyšších štádiách tehotenstva ako perinatálnej straty. Tento druh straty môže narušiť fyzický i psychický dobrobyt rodičov a narušiť rodinné vzťahy. Rovnako špecifická situácia vzniká vtedy, keď je prenatálne u plodu stanovená diagnóza, ktorá je nezlučiteľná so životom, alebo limitujúca prežitie dieťaťa na krátku dobu po narodení, a rodičia sa nerozhodnú pre umelé ukončenie tehotenstva, ale pre „zdieľanie“ (Resolve Through Sharing - RTS). Rozhodnú sa pre narodenie dieťaťa a následnú perinatálnu paliatívnu starostlivosť (perinatal palliative care). V tejto situácii je potrebné rodičom poskytovať kontinuálnu podpornú starostlivosť integrovanú cez perinatálnu paliatívnu starostlivosť.
Podpora rodičov po strate
„Support care“ predstavuje poskytnutie emočnej, fyzickej, sociálnej, duchovnej a informačnej podpory. Zabezpečiť komfort, súkromie a dostatočný časový priestor (tieto opatrenia umožnia trúchliacim rodičom prejaviť zármutok, zabráni sa situáciám ako napr. kontakt s novonarodeným dieťaťom inej matky a pod.). Hovoriť s rodičmi a vysvetliť potrebu otvoreného vyjadrovania pocitov. Pýtať sa aj otca na jeho pocity, na jeho otázky (často sa stáva, že otec preukazuje menej emócií ako matka, a pritom môže byť zaťažený podporou matky aj vlastným zármutkom a žiaľom). Vyjadriť spoluúčasť - slovne (napr. „Je mi ľúto, čo sa stalo.“), neverbálne (napr. držaním klientkinej ruky počas rozhovoru, tichou prítomnosťou). Používať prvky terapeutickej komunikácie, ktoré podporia verbalizáciu pocitov (napr. „Porozprávali by ste mi viac o …“, „Čoho sa obávate?“, vhodné je aj využiť tvrdenia s otvoreným koncom - napr. „Musí to byť pre Vás isto ťažké….“, alebo reflexiu pocitov, ktoré klienti prejavia - napr. „Cítite vinu preto, že ste nedodržala kľud na lôžku?“). Tieto príklady otvorenej komunikácie povzbudzujú rodinu k vyjadrovaniu pocitov, ktoré v nich utrpená strata vyvoláva, čo je prvým krokom k ich prekonaniu. Podporiť rodičov pri otvorenej komunikácii s ďalšími svojimi deťmi. Deti nemôžu pochopiť plný význam situácie, takýto prístup však kladie základ pre budúce porozumenie a dôveru v rodine. Keď hovoríme so súrodencom zomrelého dieťaťa, je potrebné vyhnúť sa nasledovným formuláciám: „…už ho nebude nič bolieť…“ alebo „žije teraz s Bohom alebo zosnulými príbuznými…“, či „…odišiel…“ Tieto informácie sú pre dieťa mätúce. Vysvetlenie by malo byť krátke, pravdivé a priame. Ak rodičia pomenovali plod, používať toto meno pri kontakte s nimi. Pri strate dieťaťa v ranných fázach tehotenstva nepoužívať pojem „potrat“ ale hovoriť o „strate dcéry/syna“. Využívať relaxačné cvičenia (môže ich viesť psychológ alebo iný vyškolený zdravotnícky pracovník pre viac pacientok naraz). Pomáhať pri vytváraní spomienok (ak je možnosť poskytnúť fotografie ultrazvukového obrazu plodu, hovoriť o stupni vývoja plodu v období perinatálnej straty, diskutovať o možnosti pohrebu, zabezpečiť kontakt s mŕtvym dieťaťom (potrebné individuálne zváženie), poskytnúť rodine predmety, ktoré môžu vyvolať spomienky, niektoré pôrodnice pripravujú pre rodičov pamätný balíček obsahujúci napr. pramienok vlasov, fotografiu alebo odtlačok prstov, oblečenie, či perinku). Ak spomienkové predmety odmieta rodina momentálne prevziať, treba ich uchovať na neskôr (minimálne jeden rok), častokrát sa rodiny po určitom čase dožadujú týchto predmetov. Obmedziť počet pracovníkov, s ktorými musí prísť rodina do kontaktu. Hovoriť s rodinou o fyziologickom procese smútenia a možnostiach jeho podpory (Bowles et al., 2000, Mattson, 1993, Neubert et al., 1999, Leifer, 2004, Lehotská 2012). Kontinuálnu, rutinnú postabortívnu alebo postpartálnu ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť o matku. Ošetrenie mŕtveho dieťaťa s úctou, pri vybavení živého plodu poskytnutie „comfort care“, respektíve perinatálnej paliatívnej starostlivosti. Manipuláciu s pozostatkami ako so živým dieťaťom. Sledovanie psychického a somatického stavu. Pri výskyte telesných problémov môže ísť o somatizáciu - prenesenie psychického prežívania stresu do telesnej oblasti (Gold, 2007, Lehotská, 2012). Zabezpečiť kontakt s podporným systémom. Na požiadanie umožniť kontakt s kňazom alebo iným duchovným. Oboznámiť klientku a jej rodinu s možnosťami ďalších podporných zdrojov (psychológ, psychiater, podporné skupiny, internetové linky zamerané na danú problematiku…), v prípade záujmu, či v prípade opísaných patologických prejavov adaptácie zabezpečiť kontakt s nimi. Podporovať rodinu v udržiavaní doterajších sociálnych kontaktov a v nadväzovaní nových. Zabezpečiť hodnotovú podporu a zvážiť či žena nie je pod tlakom okolia (rozhodnutie pre UUT). Ak koná pod tlakom okolia vníma situáciu ako dvojité zlyhanie. V žiadnom prípade nekomentovať a neodsudzovať konanie a rozhodovanie ženy (Bowles et al., 2000, Mattson et al., 1993, Neubert et al., 1999, Leifer, 2004, Lehotská, 2012). Oboznámiť rodičov s možnými emocionálnymi zmenami a rešpektovať jednotlivé fázy smútku, ktorými trúchliaca rodina prechádza. Znalosť jednotlivých fáz v procese smútenia umožní pochopiť reakcie i správanie sa klientov a adekvátne na ne reagovať. Napr. hľadanie vinníka je normálna súčasť zármutku a nemusí byť konkrétne namierené proti zdravotníkom. Sledovať psychický a emocionálny stav členov rodiny, aj po prepustení matky z nemocnice (aj v prípade, že počas hospitalizácie neboli zachytené žiadne prvky patologickej adaptácie u žiadneho člena rodiny). Skúmať psychický a emocionálny stav členov rodiny po týždni, mesiaci, od prepustenia (osobne, telefonicky). V prípade výskytu patologických reakcií aj častejšie. Po roku sa odporúča opätovná návšteva s opätovným preskúmaním emocionálneho a psychického rozpoloženia klientov. Potvrdiť vysvetlenie, ktoré podal lekár a používať jednoduchú reč (napr. Úloha zdravotníckeho personálu a štandardizácia postupovAk chceme poskytovať kvalitnú a individualizovanú ošetrovateľskú starostlivosť ženám a rodinám s neúspešným tehotenstvom, je potrebné, aby sme si ako poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti uvedomili potrebu stať sa členom podporného systému smútiacich rodičov. Niektoré pôrodnícke, pediatrické, či neonatoloogické pracoviská, predovšetkým v zahraničí, si vytvárajú guidelines, dokumentáciu, plány ošetrovateľskej starostlivosti a štandardizované postupy pre rodiny s neúspešným tehotenstvom. Dokonca niektoré pracoviská vyžadujú od svojich zamestnancov absolvovanie kurzov a školení (bereavement programs).
Vývoj vnímania smútenia po strate dieťaťa
Di Marco et al. Kým proces smútenia po strate blízkej osoby študoval už Freud v r. 1890, smútenie rodičov, ktorí stratia svoje dieťa sa dostalo do centra záujmu profesionálov (psychológov, psychiatrov, sestier, pôrodných asistentiek, gynekológov, sociálnych pracovníkov…) až v 70- tych rokoch minulého storočia.
Starostlivosť o ženu s perinatálnou stratou na Slovensku
V našich podmienkach sa starostlivosť o ženu s perinatálnou stratou sústreďuje predovšetkým na zvládnutie somatických komplikácií, súvisiacich s neúspešným tehotenstvom a minimálna pozornosť sa venuje psychickej odpovedi na stratu dieťaťa, či samotnému procesu smútenia. Z uvedeného dôvodu sme sa snažili zmapovať mieru využívania špecifických intervencií, ktoré môžu prispieť k podpore zdravého smútenia na pracoviskách kde predpokladáme najčastejší kontakt personálu so ženami/rodinami, ktoré utrpeli perinatálnu stratu. Najmenej zo sledovaných specifických intervencií (priemerné skóre 1,21 = nikdy - ojedinele) využívali sestry a pôrodné asistentky informovanie o podporných skupinách, poskytovanie a uchovávanie spomienkových predmetov, organizáciu spomienkových aktivít, respektíve limitovanie počtu personálu v kontakte s pacientkami, ktoré utrpeli perinatálnu stratu. Myslíme si, že nízka miera využívania týchto intervencií (ale aj mnohých ďalších) je do značnej miery ovplyvnená charakterom práce a zaužívanými postupmi na jednotlivých pracoviskách, ale aj absenciou siete služeb, či nedostatkom personálu. V porovnaní so zahraničím nemáme sieť služeb (tzv. bereavem...
Aj keď sa pôrod považuje za prirodzený proces, pre mnohé ženy predstavuje významnú psychickú a fyzickú výzvu. V rôznych diskusných fórach sa často objavujú otázky týkajúce sa pripravenosti na pôrod, zvládania bolesti a strachu. Niektoré ženy zdieľajú svoje negatívne skúsenosti s pôrodom, ktoré môžu odrádzať iné, zatiaľ čo iné opisujú svoje pôrody ako zvládnuté a dokonca pozitívne.
Príprava na pôrod:
- Psychická príprava: Mnohé ženy zdôrazňujú dôležitosť psychickej prípravy, vrátane vizualizácií, meditácií a čítania relevantnej literatúry. Kniha "Hypnoporod" od Monganovej je často odporúčaná ako zdroj informácií a techník na zvládanie pôrodu.
- Fyzická príprava: Niektoré ženy využívajú aj fyzické pomôcky, ako napríklad epino alebo fitloptu, ktoré im pomáhajú počas tehotenstva a pôrodu.
- Dôležitosť podpory: Chápavý a podporujúci partner je kľúčový. Rozhovory s manželom, vedomie, že nie sú samé, a jeho podpora počas celého procesu môžu výrazne pomôcť.
Zvládanie pôrodu:
- Individuálny prístup: Každý pôrod je jedinečný. Niektoré ženy prežívajú pôrod ľahko, iné ťažko. Dôležité je neporovnávať sa s ostatnými a sústrediť sa na vlastné telo a jeho signály.
- Úľava od bolesti: Možnosti ako epidurálna analgézia sú dostupné a mnohé ženy ich využívajú na zmiernenie bolesti.
- Pozitívne myslenie: Aj napriek obavám je dôležité sústrediť sa na pozitívne výsledky, ako je zdravé dieťa v náručí.
Perinatálna strata:
- Emocionálna podpora: V prípade perinatálnej straty je nevyhnutná empatická a odborná podpora zo strany zdravotníckeho personálu, rodiny a priateľov.
- Proces smútenia: Je dôležité umožniť rodičom prejaviť smútok, spomínať na dieťa a poskytnúť im priestor na vyjadrenie svojich pocitov.
- Spomienkové predmety: Fotografie, odtlačky ručičiek a nožičiek alebo iné pamätné predmety môžu pomôcť pri vytváraní a udržiavaní spomienok na stratené dieťa.
Prežívanie pôrodu bez strachu a bolesti | Ferne McCann | TEDxShoreditch Women
V konečnom dôsledku, aj keď sa niektoré aspekty materstva môžu zdať náročné alebo dokonca desivé, pozitívne skúsenosti a silná podpora môžu pomôcť ženám prekonať akékoľvek prekážky. Dôležité je pamätať na to, že materstvo je cesta plná emócií, výziev a nesmiernej lásky.