Poškodenie mozgu u detí: Príčiny, príznaky a možnosti liečby

Poškodenie mozgu u detí je vážny problém, ktorý môže mať rôzne príčiny a rozsiahle následky. Detský mozog je vo vývoji obzvlášť zraniteľný, a preto je dôležité porozumieť rizikovým faktorom a možnostiam prevencie a liečby.

Čo je otras mozgu?

Otras mozgu patrí medzi ľahšie poranenia mozgu. Vzniká najčastejšie po úraze hlavy, ale môže sa vyskytnúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat. Strata pamäti už dávno nie je jediným príznakom otrasu mozgu u detí. Po úraze hlavy zachovajte pokoj a pozorujte správanie dieťaťa, následne pri postrehnutí akéhokoľvek z nasledujúcich príznakov kontaktujte lekára, ktorý vás odporučí na ďalšie vyšetrenia.

Príznaky otrasu mozgu u detí a kedy zbystriť pozornosť?

Vážnejšou komplikáciou súvisiacou s úrazom hlavy dieťatka je strata vedomia ihneď po incidente. Pri strate vedomia dieťa leží, nereaguje na vonkajšie podnety. Obyčajne to trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút. Pri akomkoľvek podozrení na otras mozgu je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Aj keď je dieťa bez ťažkostí, pri závažnom spôsobe úrazu je namieste lekárska pomoc. Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli. Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu. Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké. Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci sa hematóm, je to znakom lineárnej praskliny lebky. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať. Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. epidurálny hematóm) sa môžu prejaviť aj s oneskorením. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.

Prejavy otrasu mozgu sú u veľmi malých detí ťažšie rozpoznateľné a príznaky sú mierne odlišné. Najpodstatnejší v správnej diagnostike otrasu mozgu u detí je podrobný rozhovor s dieťatkom a rodičom. Po rozhovore nasleduje kompletné neurologické vyšetrenie, ktoré odhalí iné možné poškodenia mozgu alebo krvácanie. U detí je dôležité, aby ste ich niekoľko dní sledovali aj v domácom prostredí, pri zaspávaní, ale aj v spánku.

U bábätiek sa príznaky otrasu mozgu líšia - všímajte si plač. Syndróm otraseného dieťaťa je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením batoľaťa alebo dojčaťa, ktoré poškodzuje mozgové bunky dojčaťa a bráni mozgu dieťaťa dostávať dostatok kyslíka. Syndróm otraseného dieťaťa sa tiež označuje ako syndróm otraseného nárazu, syndróm chvenia krčnej chrbtice, poranenie hlavy alebo týranie. trauma hlavy. Zvyčajne je to spôsobené neuváženým zaobchádzaním s dieťaťom buď rodičmi alebo praktickými lekármi, čo vedie k vážnemu poškodeniu mozgu. Keďže syndróm otraseného dieťaťa poškodzuje mozog, vonkajšie zranenia nie sú viditeľné. Novorodenci majú nedostatočne vyvinuté krčné kosti a svaly. V tomto prípade, ak sa s dieťaťom zaobchádza neuvážene alebo s ním silno trasie, jeho slabý mozog sa vo vnútri opakovane pohybuje sem a tam, čo môže spôsobiť opuch, modriny alebo dokonca krvácanie, pretože orgány sú už krehké, citlivé a nedostatočne vyvinuté. Deti postihnuté syndrómom otraseného dieťaťa väčšinou neprežijú. Vracanie, kŕče alebo záchvaty sú bezprostrednými dôsledkami, ktoré by ste mali skontrolovať. Starostlivé zaobchádzanie, vyhýbanie sa opakovanému a násilnému traseniu bábätka môže zabrániť syndrómu otraseného bábätka.

Ako sa diagnostikuje otras mozgu u detí?

Najdôležitejšie je sledovanie dieťaťa. CT vyšetrenie mozgu sa využíva po dlhšom bezvedomí a zhoršujúcom sa stave. Pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia je nevyhnutné realizovať EEG (elektroencefalografické) vyšetrenie s cieľom vylúčiť epileptické príznaky.

Diagnostika TPM zahŕňa neurologické vyšetrenie a zobrazovacie metódy, ako je CT vyšetrenie mozgu. Pri negatívnom náleze poučí lekár rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky. Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.

Diagnostika DMO spočíva v hodnotení klinických prejavov, anamnéze a neurologickom vyšetrení. Zobrazovacie metódy, ako je magnetická rezonancia (MRI), môžu zachytiť vrodené chyby mozgu a zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.

Liečba otrasu mozgu u detí

Pokiaľ lekár nerozhodne o hospitalizácii dieťaťa, nie je nutná špecifická liečba. Postačí aj pokojový režim. Po správne vyšetrenom otrase mozgu, pri ktorom boli vylúčené iné poranenia kosti alebo mozgu, zvyčajne nevzniká iný ďalší zdravotný problém a stav odoznieva bez následkov.

DMO je nevyliečiteľné, ale včasná identifikácia a terapia, najmä rehabilitácia, majú dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokáže zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodiny. Celkový vývin pohybových schopností je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy.

Detská mozgová obrna (DMO)

Detská mozgová obrna (DMO), známa aj ako cerebral palsy (CP), je neurologické ochorenie, ktoré postihuje nervový a svalový systém. Ide prevažne o spastickú poruchu, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočného alebo žiadneho okysličenia mozgových buniek počas vývoja hybnosti. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí a nie je dedičná. DMO je definovaná ako poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza z rôznych príčin pred pôrodom, počas pôrodu alebo krátko po ňom. Obvykle je sprevádzaná obmedzením pohybových schopností a problémami s držaním tela, čo môže byť prekážkou pri vykonávaní bežných činností. Okrem týchto motorických dysfunkcií sa môžu vyskytnúť aj ďalšie poruchy, ktoré ovplyvňujú napríklad komunikáciu alebo správanie.

Detská mozgová obrna (DMO) sa zaraďuje medzi tzv. neurovývojové ochorenia. Do tejto skupiny patria rôzne poruchy a syndrómy vznikajúce na základe poškodenia mozgu vo včasných štádiách jeho vývoja (teda prenatálne, perinatálne a včasne postnatálne). DMO je skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí.

DMO je ochorenie neprogresívne, ale nie nemenné. Postihuje viacero oblastí: hybnosť, zrak, sluch, správanie, intelektové, kognitívne funkcie, niekedy sa prejavujú epileptické záchvaty. Postihnutie sa môže prejaviť v jednej, alebo viacerých oblastiach.

Príčiny DMO

Existuje niekoľko príčin, ktoré môžu viesť k nedostatočnému okysličeniu mozgových buniek: Krvácanie matky počas tehotenstva, vážne úrazy v gravidite, infekcie, komplikácie s pupočnou šnúrou, komplikované alebo zle vedené pôrody, úrazy hlavy v ranom veku detstva. Najčastejšie k poškodeniu dochádza v priebehu pôrodu.

Zistenie presnej príčiny detskej mozgovej obrny alebo určenie rizikových faktorov, ktoré mohli hrať rolu, býva pre lekárov často náročné. Mnohokrát nie je možné zistiť príčinu raného poranenia mozgu. Lekári vedú diskusie o možnosti, že je vznik mozgovej obrny ovplyvnený kombináciou niekoľkých faktorov.

Známe príčiny DMO sú veľmi rozmanité. Lekári zvyčajne klasifikujú príčiny podľa doby, kedy u detí k poraneniu mozgu dôjde: Vo viac ako 50 percentách prípadov dochádza k postihnutiu pred pôrodom (prenatálne) alebo počas tehotenstva v dôsledku infekcie či nedostatku kyslíka, napríklad keď sa v mozgovej cieve vytvorí krvná zrazenina (trombóza), ktorá bráni prietoku krvi. Počas pôrodu (perinatálne), napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka pri pôrode. Menej často po pôrode (postnatálne) následkom infekcie, ako je meningitída alebo kernicterus (chronické poškodenie mozgu bilirubínom pri neliečenej žltačke) alebo prehliadnutá inkompatibilita v systéme Rhesus (Rh inkompatibilita).

Lekári stále častejšie nachádzajú nové príčiny genetického charakteru a hovoria o „de novo“ mutáciách. Ide o chromozomálne poruchy, ktoré môžu byť dedičné, preto majú súrodenci často zvýšené riziko vzniku mozgovej obrny. Okrem toho existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu u detí zvýšiť riziko vzniku mozgovej obrny. Medzi tieto faktory patria: Viacpočetné tehotenstvo, materská obezita počas tehotenstva, infekčné ochorenia, ako sú toxoplazmóza, rubeola, ochorenia spôsobené cytomegalovírusom alebo vírusom herpes simplex pred pôrodom alebo po pôrode.

Ďalšie príčiny mozgovej obrny sú: Predčasný pôrod: U detí narodených pred 28. týždňom tehotenstva býva vyššie riziko, že budú postihnuté mozgovou obrnou. Komplikácie pri pôrode. Príliš vysoká alebo príliš nízka pôrodná hmotnosť.

Medzi najčastejšie príčiny neurovývojových ochorení patria inzulty pôsobiace v priebehu tehotenstva, ako sú nedostatočné prekrvenie a okysličenie mozgu, prevažne vírusové infekcie matky, toxíny ako alkohol, drogy, lieky, vyššie riziko predstavuje viacplodová gravidita, rozmanité genetické poruchy. Tieto sa podieľajú na vzniku DMO až v 80% prípadov. Ďalšie faktory, vyúsťujúce do DMO, pôsobia v období počas pôrodu a v prvých mesiacoch života dieťaťa.

Typy a príznaky DMO

DMO je neurologická porucha postihujúca pohyb, napätie svalov a držanie tela. Príznaky sa líšia v závislosti od typu a závažnosti ochorenia. Medzi bežné príznaky patria stuhnuté svaly, nekontrolované pohyby, problémy s koordináciou a nezvyčajné držanie tela. Niektorí jednotlivci môžu tiež pociťovať problémy s rečou a prehĺtaním, mentálne postihnutie, poruchy zraku alebo sluchu a oneskorenie vývoja. Časté sú aj súvisiace stavy, ako sú záchvaty, chronická bolesť a únava. Príznaky sa líšia podľa toho, ktorá časť mozgu je postihnutá, takže každý človek môže mať iné ťažkosti a rôzne závažnosti.

Nasledujúce príznaky detskej mozgovej obrny sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Na základe individuálnych symptómov môžu lekári rozlišovať medzi rôznymi typmi (klasifikáciami) mozgovej obrny.

• Hypotónia: Zníženie svalového napätia - dieťa bezmocne leží a nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu alebo len s veľkou námahou.
• Hypertónia: Nárast svalového napätia - dieťa je neohybné a tuhšie.
• Spastická forma: Trvalo zvýšené svalové napätie, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita spôsobuje kĺbovú stuhnutosť.
• Dyskinetická forma: Patologicky rýchle a neovládateľné striedanie napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby).
• Ataktická forma: Poškodenie mozočku, ktoré spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná.
• Zmiešaná forma: Kombinácia príznakov rôznych typov.

K DMO sa môžu pridružiť mentálna retardácia alebo autizmus, čo ovplyvňuje reč, vnímanie a emocionalitu. Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné a majú ťažkosti so zapamätaním. Vývin reči môže byť oneskorený alebo nevyvinutý, často sa vyskytuje dyzartria (porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou). U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia, ktorá nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie.

Spastická DMO (75 % prípadov) - stuhnuté svaly, prehnané reflexy. Hemiplégia (32 %) - zasiahnutá je jedna strana tela, pričom horná končatina viac ako dolná končatina. Diplégia (40 %) - obe dolné končatiny sú postihnuté viac ako horné končatiny. Tetraplégia (2 %) - sú postihnuté všetky končatiny, často s výrazným vývojovým oneskorením. Bilaterálna hemiplégia a triplégia - rôzne druhy paralýzy postihujúce viac končatín.

Medzi bežné komplikácie patria stuhnuté kĺby, problémy so sedením alebo chôdzou, oneskorenie vývoja reči a poruchy držania tela.

Traumatické poranenia mozgu (TPM)

Traumatické poranenia mozgu (TPM) sú poškodenia mozgu, ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia vonkajších mechanických síl, ako sú úder, náraz, pád, výbuch či tlaková vlna, bodné, či strelné zranenie, ktoré vedú k narušeniu aktivity mozgu. Medzi najčastejšie príčiny patria pády (z výšky, z nábytku, na preliezkach), dopravné nehody, športové úrazy a násilie.

Následky TPM

Poranenie mozgu môže spôsobiť príznaky, ako sú: Zhoršená koncentrácia a problémy s pamäťou, psychická únava, zhoršená motorika, narušenie rovnováhy, ochrnutie častí tela, poruchy reči. Mnoho ľudí po poranení mozgu hovorí, že je potrebné žiť pokojnejšie a pomalším tempom. V niektorých prípadoch, v závislosti od rozsahu poškodenia mozgu, môže byť ťažké vrátiť sa späť do práce. Je tiež bežné, že po poranení mozgu sa vzťahy k druhým ľuďom zmenia.

Poruchy motoriky a nervového systému u detí

Detský mozog je vo vývoji obzvlášť zraniteľný, a preto je dôležité porozumieť rizikovým faktorom a možnostiam prevencie a liečby. Detská mozgová obrna (DMO) je porucha centrálnej kontroly hybnosti a ochorenie nervového systému. Ochorenie postihuje motorický vývoj dieťaťa a môže byť vrodené alebo získané. Nastáva porucha na úrovni hybnosti, koordinácie a celkovej kontroly pohybu.

Psychomotorická retardácia (PMR) je oneskorenie vo vývoji jemnej a hrubej motoriky, reči a komunikácie, kognitívnych schopností a sociálnych a emocionálnych schopností. Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý fyzicky, s primeraným psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspešné pracovné zaradenie v budúcnosti. Nie každé dieťa má však takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou.

Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach. Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky. Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová. Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. No a poslednou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií. Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii.

Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia práce, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie. Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života. Z hľadiska prognózy sú zaujímaví aj pacienti s poruchami autistického spektra. V ich prípade ide o narušenie komunikácie, sociálnej interakcie s obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít. Autistické rysy majú aj mnohí s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami.

Spastická forma

Spastická, ktorá tvorí asi 60% prípadov DMO. Hlavným príznakom je abnormálne zvýšené svalové napätie- spasticita. Spasticita obmedzuje normálnu pohyblivosť, nedovoľuje spontánne naťahovať sval, čoho výsledkom je vynútené držanie, poruchy rastu svalov a vznik kontraktúr (skrátenie svalov a šliach), deformácií kĺbov a kostí.

Dyskineticko-dystonická forma

Dyskineticko-dystonická forma postihuje asi 20% detí. V klinickom obraze dominuje porucha svalového napätia prejavujúca sa vo včasnom veku poruchami kŕmenia, hltania, neprirodzenými pohybmi dieťaťa. V neskoršom veku prevládajú nekoordinované pohyby končatín a trupu a poruchy artikulácie reči.

Mozočková forma (hypotonická)

Mozočková forma (hypotonická), je relatívne najvzácnejšia. V popredí klinického nálezu je znížené svalové napätie a oneskorenie motorického vývoja dieťaťa.

Spinálna svalová atrofia (SMA)

Je to skupina geneticky podmienených ochorení s autozómovo recesívnou dedičnosťou. Začínajú sa v dojčenskom veku, alebo vo včasnom detstve, postihujú rovnako často obe pohlavia.

1. Infantilná akútna (SMA 1.)
2. Intermediárna (SMA 2.)
3. Juvenilná (SMA 3.)

Približne jedna štvrtina prípadov SMA pripadá na 1. typ, asi jedna polovica na 2. typ a zvyšok na 3. Všetky tri formy SMA sú spôsobené mutáciou toho istého génu - survival motor neuron gén (SMN1), lokalizovaného na 5. chromozóme.

Klinické prejavy SMA

Klinicky sa SMA vyznačuje progresívnym znížením svalovej sily a spontánnej hybnosti. Príznaky sú vyznačené symetricky, najviac na proximálnych svaloch končatín (svaly ramenného a panvového pletenca), tiež sú postihnuté svaly šije, trupu a hrudníka. Relatívne sú zachované malé pohyby drobných svalov rúk a nôh. Postihnuté svaly podliehajú atrofii, ktorá sa s postupom ochorenia zvýrazňuje a objavujú sa viditeľné fascikulácie (mimovoľné drobné svalové zášklby). Postihnutie svalov zodpovedných za satie, hltanie a tvorbu reči, začína byť zjavné v priebehu postupujúceho ochorenia. Klinicky sa prejaví atrofiou a fascikuláciami jazyka, tichým hlasom a slabým plačom, ťažkosťami pri prehĺtaní. Bránica je väčšinou ušetrená až do neskorého štádia ochorenia. Nebývajú sfinkterové (poruchy zvieračov), ani senzorické poruchy (poruchy citlivosti).

SMA 1. typu

Symptómy SMA 1. typu sa objavujú už pred 6. mesiacom života, ich začiatok býva náhly a priebeh ochorenia je rýchly. Deti, ktoré sa už rodia ťažko hypotonické, zriedkavo prežijú prvý rok života. Pre extrémnu slabosť šijových a chrbtových svalov, deti nie sú schopné ani samostatného sedu. Vo väčšine prípadov ochorenie končí fatálne do 3. roka života, spravidla na zápalové komplikácie.

SMA 2. typu

Deti s SMA 2. typu sa v prvých 6. mesiacoch vyvíjajú normálne, ale do 18. mesiaca života sa zaznamená zastavenie motorického vývinu. Ochorenie má menej malígny priebeh. Pacienti sú schopní sedieť, ale obyčajne nedosiahnu štádium samostatného postoja a chôdze.

SMA 3. typu

SMA 3. typu má miernejší priebeh. Svalová slabosť sa rozvíja po 18. roku života.

Liečba SMA

Liečba SMA je čisto symptomatická (liečba komplikácií) a nedokáže zvrátiť priebeh ochorenia. Opiera sa o rehabilitáciu s cieľom posilniť doteraz funkčné svaly, udržať pohyblivosť kĺbov a zabrániť skorému vzniku kontraktúr a skoliózy.

Epileptický záchvat

Epileptický záchvat je náhla, prechodná a stereotypná porucha vedomia, chovania, emócií, motorických (pohybových), senzitívnych (citlivosti) a senzorických (zrakových, sluchových, čuchových…) funkcií, ktorá je podmienená špecifickou poruchou buniek mozgovej kôry - elektrickým výbojom.

Typy epilepsie

1. Symptomatické - ich príčinu dokážeme odhaliť za pomoci rôznych vyšetrovacích metód.
2. Idiopatické - príčina nie je známa.
3. Kryptogénne - predpokladá sa, že príčina existuje, ale nie je možné ju zistiť.

Liečba epilepsie

Veľký význam má úprava životosprávy. Farmakoterapia má za cieľ dosiahnuť bezzáchvatový stav, alebo aspoň zníženie počtu záchvatov. Pri farmakorezistentnej epilepsii je nevyhnutná kombinácia viacerých liekov.

Hyperbarická oxygenoterapia (HBO) a jej vplyv na DMO

Štúdie preukázali, že Hyperbarická oxygenoterapia (HBO) pomáha zmierniť dôsledky detskej mozgovej obrny. Mnohé formy tejto choroby sa vyvinú následkom nedostatočného zásobovania mozgu kyslíkom pri pôrode. Postihnuté mozgové tkanivo, tiež nazývané penumbra (tzv. ischemický polotieň) je možné zachrániť alebo je možné toto poškodenie zmierniť pomocou prísunu zvýšenej hladiny kyslíka.

V roku 2014 boli publikované výsledky kontrolovanej longitudinálnej štúdie, ktorá sa venovala účinnosti intenzívnej rehabilitácie v kombinácii s HBO a následným dopadom na hrubú a jemnú motoriku u 150 detských pacientov s mozgovou obrnou. V rámci tejto 8-mesačnej štúdie dostávali všetky deti štandardnú rehabilitáciu, kým trom skupinám v rámci rehabilitačného režimu bola zároveň podávaná aj HBO. Kontrolná skupina zahŕňala detských pacientov, ktorým hyperbarická liečba podávaná nebola a títo pacienti podstúpili len štandardnú rehabilitáciu. Všetky HBO skupiny podstúpili 40 terapeutických sedení v dĺžke 1 hodiny, šesť ráz do týždňa. Prvá HBO skupina dostávala terapiu s tlakom 1,3 absolútnej atmosféry (ATA) s komprimovaným vzduchom. Druhá HBO skupina dostávala terapiu s tlakom 1,5 ATA so 100% kyslíkom podávaným prostredníctvom kyslíkovej helmy, kým tretia HBO skupina dostávala terapiu s tlakom 1,75 ATA so 100% kyslíkom taktiež podávaným prostredníctvom kyslíkovej helmy. Po osemmesačnom následnom meraní dosiahli všetky štyri skupiny pacientov zlepšenie parametrov. Avšak u skupín s podávaním HBO bola zaznamenaná variácia jemnej a hrubej motoriky, ktorá bola v priemere tri krát vyššia v porovnaní s kontrolnou skupinou.

tags: #poskodenie #mozgu #dieta