Ideálny pôrod je prirodzený a bezproblémový. Avšak, nie vždy všetko prebieha podľa predstáv. Existujú rôzne komplikácie, ktoré môžu nastať počas pôrodu a vyžadujú si lekársky zásah.
Príčiny a typy pôrodných komplikácií
Pôrod je náročný proces, ktorý sa z veľkej časti nedá ovplyvniť a kontrolovať. Preto by sa personál mal snažiť o pokojné prostredie, kde sa rodiaca žena aj jej partner cítia bezpečne.
Za najzávažnejšiu komplikáciu pôrodníci považujú strádanie dieťaťa z nedostatku kyslíka - napríklad následkom obtočenia pupočníka okolo končatiny či krku plodu, zauzlovania pupočníka a pod. Porod je potrebné v takýchto prípadoch rýchlo ukončiť, aby nedošlo k nevratnému poškodeniu mozgu dieťaťa kvôli nedostatku prívodu kyslíka tkanivám plodu (označovaného ako hypoxie).
„Dieťa samozrejme určité rezervy má, ale nie je schopné ich tolerovať dlho. Z toho dôvodu je potrebné vedieť, že deti, ktoré sú normálne veľké, majú schopnosť tolerancie väčšiu ako deti, ktoré sú malé. Menšie deti potom majú vyššiu pravdepodobnosť, že počas vaginálneho pôrodu - pretože tie rezervy nemajú - nebudú schopné záťaž zvládnuť,“ uvádza doc. MUDr. Krofta.
Z dôvodu možnej hypoxie plodu je potrebné čo najrýchlejšie riešiť aj výhrez pupočníka, ku ktorému môže dôjsť súčasne s odtečením plodovej vody, či odlúčenie placentárneho lôžka (krvácanie ženy spôsobené tým, že krv netečie do placenty, ale vyteká von).
Pri vaginálnom pôrode, ako plod prechádza pôrodnými cestami, môžu nastať ďalšie komplikácie: môže ísť o určitá traumata hlavy či končatín alebo ramienkovú dystokiu - ramená uviaznu v kostenej panve a plod sa potom nedá porodiť. Jedným z následkov môže byť poranenie pažného pletenca alebo kľúčnej kosti (zlomenina), v určitých prípadoch môže ísť o poranenia nevratné.
Zásadnú komplikáciu na strane matky predstavuje predovšetkým zlá deložná činnosť počas pôrodu - žena má slabé kontrakcie, ktoré nevedú k otváraniu pôrodných ciest. Tiež poruchy pôrodného mechanizmu môžu byť prekážkou v hladkom priebehu pôrodu.
„Plod vykonáva v priebehu pôrodu pomerne zložitý komplex pohybov, ktorý je náchylný na nejakú chybu. Stačí, keď je dieťa len trochu zle natočené, má zle natočenú hlavu, pôrod sa zasekne a nebeží. Prvá či druhá doba pôrodná potom môže trvať príliš dlho, tým sa zníži schopnosť maternice vytlačiť plod von a žena je vyčerpaná,“ konštatuje MUDr. Krofta.
Ak žena nie je schopná bábätko vytlačiť, používa sa vacuumextractor (slangovo „vex“) - podtlakový zvon, ktorý sa aplikuje na hlavičku a s ktorého pomocou sa bábätko vytiahne, alebo nástroje spadajúce do kategórie klieští. „Aby mohol byť vaginálny pôrod dokončený inštrumentálne, musia byť splnené určité podmienky. Ak splnené nie sú, je riziko, že by ste mohli plod i matku poraniť, a v takýchto prípadoch sa robí cisársky rez,“ vysvetľuje MUDr. Krofta.
V súvislosti s treťou dobou pôrodnou môže dôjsť k rizikovému stavu u rodičky následkom toho, že maternica sa nestiahne a žena stratí v pomerne krátkom čase veľké množstvo krvi. K popôrodným komplikáciám potom patria rôzne traumata - maternica môže byť porušená, natrhnutá či roztrhnutá, prípadne odtrhnutá - a tiež stavy súvisiace s nedostatočným odlúčením placenty, prípadne s tým, že placenta zostane v maternici celá.
Počas pôrodu sa hlavička nemusí otočiť tak, ako má (keď neurobí prvý pohyb flexia, sú to deflexné polohy), môže sa zrotoť do iného rozmeru a nevie ďalej prejsť. Niekedy sa polohovaním plod „umúdri“ a zrotuje sa, ako treba. Aj počas druhej doby musíme sledovať srdcové ozvy plodu cez CTG. Pomocou elektródy na bruchu nemáme kontinuálny monitoring, iba náhodný, zvyčajne medzi kontrakciami. Tu sa s veľkou výhodou používa skalpová elektróda (je na hlavičke plodu), ktorá nie je ovplyvnená pohybmi matky.
Epiziotómia, čiže nástrih hrádze, je rovnako pôrodnícka operácia. Pozor, neslúži na ochranu hrádze. Nástrih pri normálnom vaginálnom pôrode neznižuje počet závažných pôrodných poranení. Na druhej strane, nástrih sa urobí vtedy, keď potrebujeme pôrod urýchliť, a to hlavne z hľadiska plodu. Ďalej nástrih robíme, pokiaľ potrebujeme viac s plodom manipulovať a pomery sú úzke, napr. keď sa zaseknú ramienka. Správne urobený nástrih nebolí. Robí sa na vrchole kontrakcie, keď už je hrádza úplne napätá. Neexistuje pravidlo, ktorú ženu treba nastrihnúť. Vždy je to podľa aktuálnej situácie. Nástrih by sa mal robiť zriedka.
Druhú dobu pôrodnú môžeme rozdeliť na aktívnu a pasívnu. Pokiaľ je bránka dlho zistená, môže to poškodiť panvové dno a taktiež vyčerpať maternicu a z toho vyplývajúce krvácanie po pôrode. Americká spoločnosť pre gynekológiu a pôrodníctvo definuje ako prolongovanú (predĺženú) druhú dobu viac ako 2 hodiny bez epidurálnej analgézie, 3 hodiny s epidurálnou analgéziou pre prvorodičky a 1 hodina bez „epidurálky“, 2 hodiny s „epidurálkou“ pre viacrodičky. Samotné tlačenie trvá od cca 5 minút až po cca hodinu. Ak sa pôrod zastavil v druhej dobe, tak mu hovoríme nepostupujúci pôrod v 2. dobe pôrodnej, po anglicky obstructed labour.
Pokiaľ je potrebné pôrod ukončiť operatívne, zvolíme vhodnú metódu. Na výber máme vákuumextraktor, kliešte a cisársky rez. Ak je hlavička veľmi hlboko vstúpená v panve, tak cisársky rez môže byť ťažšie vykonateľný (a tiež pomalší) ako extrakčná operácia (väčšinou vákuumextraktor). Pokiaľ je hlavička vysoko, zvolíme cisársky rez.
Britskí vedci dokázali, že odďaľovanie materstva so sebou prináša isté riziká. Podľa ich zistení u žien, ktoré dostali menštruáciu v nižšom veku, bola vyššia pravdepodobnosť, že budú pri pôrode potrebovať lekárske kliešte či cisársky rez. Výskum bol založený na analýze údajov 3 739 prvorodičiek. Cambridgeský tím zistil, že priemerný vek začiatku menštruácie skúmaných žien bol 13 rokov. Skorší začiatok bol bežnejší u nižších dievčat a tých, ktoré mali vyšší index telesnej hmotnosti (BMI). Každá štvrtá z tých (26,9 percent), ktoré dostali prvú menštruáciu najskôr vo veku 15 rokov, potrebovala počas pôrodu lekársku pomoc. No u tých, ktoré začali menštruovať skoro, asi okolo veku 12 rokov, potrebovala lekársku pomoc asi tretina (32,4 percenta). Podľa výskumníkov ženy, ktoré začnú menštruovať skôr, sú vystavené pohlavným hormónom estrogénu a progesterónu dlhší čas. O oboch hormónov sa predpokladá, že oslabujú spôsob, akým sa maternica počas pôrodu sťahuje. Teóriu podopiera aj zistenie, že ženy, ktoré mali svoje prvé dieťa skoro, neboli viac ohrozené, hoci začali menštruovať v mladom veku. Predchádzajúce štúdie taktiež ukázali, že riziko pôrodu za pomoci lekárov narastá s vekom, keď žena po prvý raz rodí. "Najdôležitejší fakt vyplývajúci z tejto štúdie je, že nielen prvá menštruácia predpovedá riziká komplikácií, no súčasné zistenia taktiež vrhajú svetlo na to, prečo môže vysoký vek prvorodičiek súvisieť so zvýšeným rizikom," uviedol výskumník Gordon Smith. Podľa editora časopisu BJOG profesora Philipa Steera sa ženy, ktoré dostali prvú menštruáciu v mladom veku nemusia obávať. No ako dodal, "je pre ne obzvlášť dôležité, aby viedli zdravý životný štýl a udržiavali si normálnu telesnú hmotnosť, keďže vysoké BMI počas tehotenstva sa samo o sebe spája so slabými kontrakciami maternice a so zvýšenou potrebou zásahu lekára". Vedci sa domnievajú, že ženské telo je vyvinuté tak, aby žena mala deti čo najskôr po tom ako sa stane plodnou. Štúdia Cambridgeskej univerzity je publikovaná v časopise BJOG.
Vysoký tlak pred tehotenstvom, v tehotenstve a kombinácia Dopegytu a Anopyrinu. Chcem pre seba a bábätko len to najlepšie, teda v zdraví ho donosiť.
Pri pôrode sa môže stať, že sa dieťatko neotočí správne, čo môže viesť k komplikáciám. V takýchto prípadoch je často nutný cisársky rez.
Prípadové štúdie ukazujú, že aj napriek snahe o prirodzený pôrod môže dôjsť k situáciám, kedy je ohrozené zdravie dieťaťa. Napríklad v jednom prípade malo dieťa pupočník okolo krku a pri každom maminom zatlačení sa ťahalo späť. Dieťa muselo byť resuscitované a malo nízke Apgar skóre.
Ďalší príklad popisuje pôrod, ktorý bol komplikovaný tým, že dieťa sa nevedelo vytlačiť, čo viedlo k jeho modrým perám a potrebnej resuscitácii. Matke lekár dokonca skákal na brucho, aby dieťa dostal von. Dieťa malo následne zlomenú kľúčnu kosť a bolo sledované neurológom.
V niektorých prípadoch sa pôrod zbytočne označuje ako rizikový, aj keď prebehol bez komplikácií. To môže byť spôsobené chybou v dokumentácii alebo nejasnosťami zo strany personálu.
Rizikové faktory a prevencia
Existujú určité faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko pôrodných komplikácií. Medzi ne patria:
- Neskorý vek prvorodičky.
- Skorý nástup menštruácie (spojený s dlhšou expozíciou pohlavným hormónom).
- Vysoký index telesnej hmotnosti (BMI).
- Zdravotné problémy matky pred tehotenstvom (napr. vysoký tlak).
- Komplikácie počas tehotenstva (napr. hrozba predčasného pôrodu, vysoký tlak).
Napriek tomu, že niektoré riziká sú spojené s biologickými faktormi, je dôležité dbať na zdravý životný štýl počas tehotenstva. Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti a správna výživa môžu pomôcť minimalizovať niektoré riziká.
V prípade, že žena už mala v minulosti ťažký pôrod, lekári môžu odporučiť cisársky rez pri ďalšom tehotenstve, najmä ak dieťa bolo veľké alebo sa vyskytli iné komplikácie.
Možné následky pôrodných komplikácií
V závislosti od typu a závažnosti komplikácií môžu mať pôrodné komplikácie rôzne následky pre dieťa. Medzi ne môžu patriť:
- Poškodenie mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka (hypoxia).
- Traumatické poranenia hlavy alebo končatín.
- Zlomeniny kostí (napr. kľúčna kosť).
- Neurologické problémy, ktoré si vyžadujú dlhodobé sledovanie a rehabilitáciu (napr. cvičenie Vojtovej metódy).
- Problémy s vývojom dieťaťa.
V prípade, že dieťa malo po pôrode problémy s dýchaním, bolo mu podávaný kyslík a malo nízke Apgar skóre, je dôležité ho dôkladne sledovať a absolvovať potrebné vyšetrenia u neurológa a iných špecialistov.
Ako zvládať strach pri pôrode
V prípade, že máte pochybnosti o priebehu vášho pôrodu alebo o jeho klasifikácii ako rizikový, je vždy najlepšie obrátiť sa na svojho lekára alebo priamo na pôrodnicu s konkrétnymi otázkami.
tags: #post #partum #komplikovany #porod