Postihnuté deti a ich začlenenie do spoločnosti na Slovensku

Starostlivosť o postihnuté dieťa predstavuje pre rodičov stresujúcu situáciu, s ktorou sa vyrovnávajú odlišne. Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím.

Služba včasnej intervencie - Sibírka, kde pracuje aj Katka, funguje od roku 2017. Je službou pre rodičov a ich deti vo veku od 0-7 rokov so zdravotným postihnutím. „Možno je to len kvapka v mori, ale cítim obrovskú radosť. Verím, že to, čo sa nám podarilo dosiahnuť, dodá odvahu a svetielko nádeje aj ďalším rodičom,“ hovorí Katka, ktorá v sociálnej oblasti pracuje už dvanásť rokov. Mnohé rodiny, ktoré využívajú našu službu, majú deti s diagnózou s podozrením na autizmus, alebo oneskorený vývin reči.

V Bratislave otvorili prvé ihrisko pre deti so zdravotným postihnutím či s iným znevýhodnením. „Chvalabohu, že nás sa to netýka,“ povie si asi väčšina z nás. Keď som si vypočula príbeh Katky, dlho som jej slová nedokázala pustiť z hlavy. Nezáleží na tom, či máte zdravé, choré, či postihnuté dieťa, alebo ste bezdetní. K osudu žiadneho dieťaťa, by sme nemali byť ľahostajní.

Mentálna retardácia a jej stupne

Mentálna retardácia alebo retardácia intelektového vývinu je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu. Stupne mentálnej retardácie sú klasifikované na základe inteligenčného kvocientu (IQ):

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Postihnutie je ťažšie rozpoznateľné do 3 rokov veku dieťaťa, môžu nastať mierne problémy v psychomotorickom vývine a oneskorený vývin reči. V školskom veku je odlišnosť zreteľnejšia. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9 - 12 rokov.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. Oneskorenie je zjavné už v dojčenskom veku. Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Jedinec je vychovávateľný, ale nie je vzdelávateľný a je odkázaný na dozor.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Reč sa nevytvára, ostávajú len hlasové prejavy. Jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20): Človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa je najčastejšie imobilné, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa.

Príčiny vzniku mentálnej retardácie

Príčiny vzniku mentálneho postihnutia možno zhrnúť do niekoľkých oblastí:

• Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva (napr. infekčné ochorenia matky, nedostatok kyslíka počas pôrodu).
• Vrodené faktory: Dedičné faktory alebo chromozómové aberácie (napr. Downov syndróm).
• Postnatálne poškodenie mozgu: Narušenie rozvoja rozumových schopností po poškodení centrálnej nervovej sústavy alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.
• Sociálne podmienená mentálna retardácia: Vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Pomoc a terapia pre deti s postihnutím

Rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa.

Psychológ poradenského centra pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť.

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím

Pri vzdelávaní dieťaťa s mentálnym postihnutím je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať:

• Vzdelávanie podľa Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Vzdelávanie podľa Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Vzdelávanie podľa Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Dieťa s mentálnym postihnutím môže byť vzdelávané:

• V špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím.
• V špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole.
• V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga).

Ukončením posledného ročníka základnej školy žiaci s mentálnym postihnutím nadobúdajú primárne vzdelanie. Nemôžu pokračovať vo vzdelávaní v bežných stredných školách. Môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.

Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností. Praktická škola poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine a učí sebaobsluhe.

Psychické dopady na rodinu

Fázy vyrovnávania sa s postihnutím dieťaťa:

1. Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Emocionálna reakcia rodičov na správu o postihnutí dieťaťa.
2. Fáza popretia reality: Rodičia odmietajú diagnózu a hľadajú odborníkov, ktorí by im oznámili dobrú správu.
3. Fáza viny a hnevu: Rodičia obviňujú seba alebo lekárov a môžu sa objaviť pocity viny, úzkosti alebo popôrodné depresie.
4. Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: Rodičia si kladú otázku, prečo ich dieťa musí trpieť, a potrebujú pomoc a informácie.
5. Fáza adaptácie: Rodičia sa prispôsobujú potrebám dieťaťa a vytvárajú podmienky pre jeho rozvoj.
6. Fáza akceptácie: Rodičia plne akceptujú životnú situáciu spojenú s príchodom postihnutého dieťaťa.

Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

„Možno je to len kvapka v mori, ale presne toto sú tie momenty, ktoré nás presvedčia, že práca, ktorej sa venujeme, má zmysel. A nielen to.“

November - mesiac ochrany práv detí

November je mesiacom významných dátumov v oblasti ochrany práv detí.

• 18. november - Európsky deň ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním: Cieľom je zvyšovanie povedomia o sexuálnom zneužívaní detí a podpora praktických krokov k riešeniu tohto problému.
• 19. november - Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí: Na Slovensku sa koná akcia „Bubnovačka“, ktorá symbolicky upozorňuje na dôležitosť ochrany detí pred násilím.
• 20. november - Svetový deň detí vyhlásený organizáciou UNICEF a výročie Dohovoru o právach dieťaťa: Dohovor o právach dieťaťa je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom presadzovania práv detí.

Dohovor o právach dieťaťa je založený na tzv. „3 P“: Participation - účasť detí na rozhodovaní, protection - ochrana detí pred akýmikoľvek skutkami, ktoré by im mohli ublížiť, a provision - zabezpečenie ochrany práv a istôt detí.

List napísali a skutok vykonali členovia novinárskeho krúžku, žiaci ZŠ Lehota. Na všetkých vyučovacích hodinách sme sa učili o separovanom zbere a o užitočnosti tejto činnosti. Chlapci s tým veľký problém nemali, lebo futbal s tými vrchnáčikmi bol veľmi zaujímavý. Viackrát sme ich využili v súťažiach, napr. pri skladaní obrázkov, stavaní najvyššej veže, výrobe postavičiek, lepení farebných zvieratiek… Potom sme však objavili výzvu od telesne postihnutého dievčaťa Lucky, ktorá sa obrátila na širokú verejnosť so žiadosťou a o zozbieranie a zaslanie štuplíkov z minerálnych vôd. Ak nazbiera milión týchto vrchnáčikov, môže získať mechanický invalidný vozík. To bola teda výzva! Okamžite sme vyhlásili v školskom rozhlase oznam, zakúpili pestrofarebné nádoby na zber nielen fliaš, ale hlavne vrchnáčikov a akcia sa mohla začať. Aktivita žiakov celej školy bola fantastická. Podarilo sa nám zozbierať nesčítateľné množstvo vrchnáčikov, ktoré v nádobách pribúdali každý deň, lebo deti ich prinášali aj z domu. Po určitom čase sme ich zaslali na adresu do Nitry. Onedlho sme dostali ďakovný list od Lucky, ktorá vďaka našej snahe invalidný vozík získala. To nás povzbudilo natoľko, že sme v zbieraní vrchnáčikov pokračovali aj na ďalší školský rok. Podobná žiadosť ako Luckina prišla aj od nadácie pre telesne postihnuté osoby zo ZŠ sv. Vojtecha z Vrábeľ. Situácia sa opakovala a obrovské množstvo vrchnáčikov putovalo do Vrábeľ. Všetci naši žiaci mali z toho úžasný pocit a v zbieraní pokračujeme ďalej.

tags: #postihnute #dieta #a #revosnici