V kontexte verejnej diskusie o interrupciách sa často zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť o svojom nenarodenom dieťati. Pritom sa však takmer nikdy nespomína otec, ktorý pri počatí splnil rovnaký diel úlohy. Logická otázka znie: nemal by mať aj on na rozhodovanie rovnaké „právo“ ako žena?
Obrana práv otcov v súvislosti s nenarodeným dieťaťom získava na sile. Občianske združenie Právo detí na oboch rodičov sa obrátilo na vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela s otvoreným listom, v ktorom ho vyzýva, aby inicioval návrh umožňujúci otcom spolurozhodovať o živote ešte nenarodeného dieťaťa. Predseda združenia Samuel Prušinský v liste pripomína, že podľa súčasnej legislatívy má otec právo spolurozhodovať o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to aj vtedy, ak svoje dieťa nemá v opatere a s matkou svojho dieťaťa nežije. Upozorňuje však, že otec nemá žiadne právo spolurozhodovať o živote svojho dieťaťa počas prenatálneho vývoja. „Ak sa matka ešte nenarodeného dieťaťa rozhodne podstúpiť interrupciu, otca sa na súhlas nikto nepýta," sťažuje sa Prušinský. Dodáva, že ak aj otec deklaruje záujem získať svoje dieťa po pôrode do svojej výhradnej starostlivosti, reálne nemá možnosť rozhodnutiu matky dieťaťa podstúpiť interrupciu nijako zabrániť.
Trojčlenné združenie a aktivistka
Predseda združenia Samuel Prušinský priznal, že nápad napísať otvorený list mu vnukla pro-life aktivistka a riaditeľka Centra pre bioetickú reformu Jana Tutková. „Naša agenda nikdy nebude protipotratová. Je to okrajová aktivita, aby otcovia mohli rozhodovať o svojich deťoch pred narodením. Ale som veľmi rád, že som mohol pomôcť priložiť ruku k dielu,“ uviedol Prušinský. Dodal, že je milo prekvapený z toho, ako téma zarezonovala v médiách, keďže, ako sám hovorí, Právo detí na oboch rodičov je skôr papierovým združením. Podľa nariadenia ministerstva vnútra má Prušinského občianske združenie troch členov: okrem neho aj jeho štvorročného syna a jeho priateľku. Združenie založil najmä kvôli tomu, aby prinútil okresné súdy k zverejňovaniu rozsudkov o pridelení dieťaťa. Na žiadosť fyzických osôb o ich zverejňovanie súdy veľmi nereagovali.
Legislatívne zasekané
Vicepremiér Chmel sa k otvorenému listu doposiaľ nevyjadril, pričom Prušinský ani neverí, že podnikne niečo konkrétne. Priznáva, že nemá ani kontakty na politikov, cez ktorých by svoj návrh „pretlačil“. „Legislatívne to je zasekané. Zas taký naivný nie som. Môj osobný názor je ten, že treba v spoločnosti zmeniť skôr vnímanie ako legislatívu,“ hovorí pre Postoy.sk. Význam svojej výzvy vidí práve v otvorení verejnej diskusie na túto tému.
Podobný názor má aj poslankyňa za KDH Mária Sabolová. „Poznám zloženie parlamentu a roky aj politickú situáciu, takže viem, že ak aj bude napísaná iniciatíva v nejakej legislatívnej podobe, veľmi ťažko sa podporí,“ uviedla. „Osobné právo tehotnej ženy - budúcej matky považujem za prioritné. Podľa môjho osobného názoru by sa rozhodnutia mali zúčastňovať obaja rodičia. Pokiaľ tak nastávajúca matka neurobí, nezostáva nám nič iné, len takéto jej rozhodnutie akceptovať, aj keď ho nemusíme považovať za správne," hovorí pre Postoy.sk poslanec SaS Peter Kalist, člen výboru pre zdravotníctvo. Sabolová si myslí, že táto spoločnosť nie je nastavená na vedenie diskusie o takýchto témach. Zároveň dodáva, že za život sú zodpovední obidvaja rodičia, a preto právo otca by sa malo rovnako zohľadňovať. Na otázku, či by bola ochotná „vyrukovať“ s poslaneckým návrhom s týmto obsahom, odpovedá: „V prvom rade by som iniciátorov výzvy pozvala na poslanecký klub, kde máme právnikov, zavolali by sme zdravotníkov a určite by sme o tom viedli diskusiu. Toto považujem za prvoradé, druhým krokom je vytvorenie dobrého legislatívneho návrhu.“
Ďalšie otázniky
Problémom celej tejto diskusie je akési automatické prijatie práva matky či otca rozhodovať o bytí a nebytí ich dieťaťa, čo vedie k ďalšej relativizácii práva na život. Úskalím pri tvorbe takéhoto zákona môže byť aj definovanie spôsobu, akým by sa otec mohol podieľať na rozhodovaní matky. Prušinský priznáva, že ďalší krok premyslený nemá. „Minimálne do septembra nechám ľuďom vychladnúť hlavy a potom sa s Jankou Tutkovou stretnem a porozmýšľame, čo ďalej,“ dodal na záver.
Otcovia chcú rozhodovať o ich ešte nenarodených deťoch!
Občianske združenie Právo detí na oboch rodičov žiada podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) o návrh, ktorý umožní otcom rozhodovať o ich ešte nenarodenom dieťati. Predseda združenia Samuel Krušinský v otvorenom liste pripomína, že podľa súčasnej legislatívy má otec právo spolurozhodovať o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to aj vtedy, ak svoje dieťa nemá v opatere a s matkou svojho dieťaťa nežije. Vicepremiéra v ňom zároveň upozorňuje, že otec však nemá žiadne právo spolurozhodovať o živote svojho dieťaťa počas prenatálneho vývoja. "Ak sa matka ešte nenarodeného dieťaťa rozhodne podstúpiť interrupciu, otca sa na súhlas nikto nepýta," sťažuje sa Krušinský. Podľa neho ak aj otec deklaruje, že má záujem získať svoje dieťa po pôrode do svojej výhradnej starostlivosti, reálne otec nemá možnosť rozhodnutiu matky dieťaťa podstúpiť interrupciu nijako zabrániť. "Preto Vás, pán podpredseda, týmto otvoreným listom vyzývame, aby ste na Legislatívnej rade vlády SR iniciovali taký návrh, ktorý umožní realizovať rodičovské práva tých otcov, ktorí svoje počaté dieťa chcú a túžia sa oň starať," adresoval Chmelovi Krušinský.
Striktne odmietame právo otca rozhodnúť o nenarodenom dieťati!
Ženská loby na Slovensku jednoznačne a striktne odmieta najnovšiu iniciatívu občianskeho združenia Právo detí na oboch rodičov podmieňovať rozhodnutie ženy o svojom nenarodenom dieťati súhlasom otca. Informovala o tom predsedníčka Ženskej loby Oľga Pietruchová. "Nútiť ženu k interrupcii alebo zabraňovať jej v nej podmienením súhlasu partnera by bolo jasným porušením jej osobnej slobody, súkromia a nedotknuteľnosti osoby a jej telesnej integrity, ktoré jej zaručuje naša ústava," uviedla Pietruchová. Takáto snaha ide podľa nej ďaleko za rámec spoločnej starostlivosti o deti a v konečnom efekte by prispela k jednostrannému obmedzeniu práva ženy na sebaurčenie.
Predsedníčka Ženskej loby ďalej pripomína, že Ústavný súd SR vo svojom náleze o súlade tzv. interrupčného zákona s ústavou potvrdil, že právo na súkromie a na ochranu súkromného života garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Otehotnením sa podľa nálezu žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. "Treba mať na zreteli, že ak by žena v žiadnom štádiu tehotenstva nemohla sama rozhodnúť o tom, či vynosí plod alebo si nechá umelo prerušiť tehotenstvo, tak by to znamenalo povinnosť vynosiť plod, ktorá nemá oporu v ústave, a zároveň by to zasiahlo do podstaty jej práva na súkromie, ako aj jej osobnej slobody," cituje Pietruchová z nálezu. "Ak aktivisti za práva otcov neustále pripomínajú, že dieťa nie je majetkom matky, musíme my rovnako dôrazne pripomenúť, že žena a jej telo nie sú majetkom jej manžela či sexuálneho partnera. Spomínané snahy neprispievajú ku kultivovanej verejnej diskusii o striedavej starostlivosti o deti, ale ju len zbytočne radikalizujú," uzavrela aktivistka.
Zákonné rámce a medzinárodné právo
V kontexte rozhodovania o nenarodenom dieťati je dôležité pochopiť existujúce právne rámce. V každej krajine EÚ sa uplatňujú vlastné právne predpisy týkajúce sa práv a povinností rodičov. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rodičia, ktorí sa nedohodnú na zverení dieťaťa do starostlivosti, sa musia obrátiť na súd. Súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa určí miesto bydliska dieťaťa. Rozhodnutia súdov týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností sa nevzťahujú na Dánsko.
Finančná podpora a možnosti pre matku
Každá tehotná žena má nárok na rôzne príspevky od štátu a tiež od otca dieťaťa. Matka poberá po dobu 6 mesiacov materské vo výške 75% z denného vymeriavacieho základu. K dispozícii je mesačný rodičovský príspevok do troch rokov dieťaťa vo výške 301 €, ktorý sa zvyšuje na 412,60 € ak matka pracuje. Jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa je 829,86 €. Mesačný prídavok na dieťa je 60 € od narodenia až do 25 rokov dieťaťa, pričom sa navyšuje o 104,76 € pri nástupe dieťaťa do školy. Tehotenské je mesačné vo výške 223,50 až 346,50 € a vypláca sa od 13. týždňa tehotenstva.
Možnosti pre študentky a budúce matky
Čakajúc dieťa nemusí znamenať koniec štúdia alebo vzdanie sa snov o kariére. Školy sú v prípade tehotných študentiek zväčša ústretové a ponúkajú rôzne možnosti, ako napríklad sociálne štipendium. Tehotné vysokoškoláčky majú tiež nárok na tehotenské štipendium 200 eur mesačne od 13. týždňa tehotenstva.
Alternatívy k potratu
V prípade nechceného tehotenstva existujú aj iné možnosti ako potrat. Adopcia ponúka čiastočné riešenie, kde je matka uchránená od potratu, dieťa tiež a adoptívni rodičia sú šťastní z príchodu vytúženého dieťaťa. Systém na Slovensku preveruje adoptívnych rodičov, ktorí musia spĺňať predpísané kritériá a absolvovať prípravu na osvojenie. Po pôrode môže matka podpísať súhlas s adopciou, čím sa dieťa môže pomerne rýchlo osvojiť novými rodičmi. Možný je aj utajený pôrod, kedy matka požiada v pôrodnici o utajenie svojej osoby. Zdravotná dokumentácia je vedená oddelene a zapečatená. Dieťa je od matky odobraté hneď po pôrode a matka má šesť týždňov na zmenu rozhodnutia. Treťou možnosťou je odloženie dieťaťa do verejne prístupného inkubátora (Hniezdo záchrany), čo je však menej vhodná možnosť, keďže pôrod spravidla prebieha bez lekárskeho dohľadu.
Právo otca na dieťa po rozvode
V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností. Určí, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako bude rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Po prijatí striedavej starostlivosti do právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. V prípade neschopnosti dohodnúť sa s bývalou partnerkou, je možné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na príslušný okresný súd. Súd bude skúmať kritériá ako citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia. V každom prípade musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom. Získanie detí do opatery otca do času, kým nerozhodne súd, je možné riešiť predbežným opatrením.
Osobné práva detí v starostlivosti o deti
Právo na pohreb nenarodeného dieťaťa
Strata nenarodeného dieťaťa bolí a rodičia potrebujú čas na vyrovnanie sa s ňou. Dôležitou súčasťou smútenia a rozlúčky so zosnulým je pohreb. Aj v prípade nenarodeného dieťaťa je pohreb možný, a to aj vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici. Podľa Zákona o pohrebníctve, rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie. V prípade umelého potratu, ak by otec nemal možnosť zachrániť život svojho dieťaťa, môže mať záujem aspoň dieťa pochovať. Rodičia majú právo vyžiadať si telo svojho dieťaťa, aby ho mohli pochovať, a to aj v prípade úplne maličkých plodov. V skorších štádiách tehotenstva pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. V prípade chirurgického vybratia dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené, na čo by sa rodičia mali vopred pripraviť.
Psychologická podpora a pomoc
Pre ženy a mužov, ktorí sa vyrovnávajú so stratou nenarodeného dieťaťa, existujú rôzne formy pomoci. Projekt Ráchel je služba emocionálneho a duchovného uzdravenia zranených skúsenosťou potratu. Špecializované občianske združenie TÓBI poskytuje bezplatné poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa. Psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis radí pri spontánnom potrate urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno alebo zorganizovať rozlúčku. Je dôležité šíriť osvetu o práve rodičov pochovať svoje potratené dieťa, keďže zdravotnícke zariadenia nemajú povinnosť rodičov o tejto možnosti informovať.