Potrat, teda predčasné ukončenie tehotenstva, môže byť prirodzený alebo umelý. Spontánny potrat je najčastejšou poruchou tehotenstva, končí ním 10 až 30 percent tehotenstiev. K prirodzenému potratu dochádza najmä v prvých týždňoch po otehotnení. Čím dlhšie tehotenstvo trvá, tým menšie je riziko potratu.
Pri potrate sa tehotenstvo ukončí vypudením plodu v priebehu prvých 28 týždňov, plod váži menej ako 500 g, nevykazuje žiadne známky života ako dýchanie, tlkot srdca alebo pulzácia pupočnej šnúry. Potraty sa delia na skoré (do 12. týždňa tehotenstva) a neskoré (12. až 24. týždeň tehotenstva), pričom prevažujú skôr skoré ako neskoré potraty.
Vďaka pokrokom v neonatológii sa môže životaschopnosť plodu mimo maternice naďalej zvyšovať, už od začiatku 28. týždňa tehotenstva.
Častosť spontánneho potratu
Častosť spontánneho potratu je asi 20 % všetkých uznaných tehotenstiev. S pribúdajúcim trvaním tehotenstva riziko klesá: v šiestom až ôsmom týždni tehotenstva je približne 15 - 18 % a potom postupne klesá až na 3 % v 17. týždni tehotenstva. Pretože skoré potraty sa často interpretujú ako nepravidelnosti menštruačného cyklu, ostávajú často nespozorované a preto sa skutočná incidencia môže len odhadnúť.
Spontánny potrat je najčastejšou poruchou tehotenstva, pretože 10 % až 30 % všetkých uznaných tehotenstiev končí potratom. Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva. Štatisticky najvyššie riziko potratu je medzi 6. a 8. týždňom.
Takmer 50% všetkých tehotenstiev môže skončiť potratom. Ženy často nevedia, že sú tehotné, alebo k tomu dôjde pred vynechaním menštruácie. Takmer 15 až 25 % známych tehotenstiev však môže viesť k potratu a viac ako 80 % tehotenstiev končí počas prvého trimestra tehotenstva.
Až dve z desiatich tehotenstiev sa končia spontánnym potratom, pričom v niektorých prípadoch ženy ani nevedia, že si potratom prešli.
Typy potratov
Potraty sa delia na rôzne typy podľa štádia a priebehu:
- Abortus imminens - hroziaci potrat: Pri tejto forme je cervikálny kanál ešte uzatvorený a gravidita intaktná. Dochádza však ku krvácaniu s bolesťou alebo aj bez nej. Prejavuje sa neurčitým tlakom v podbrušku a krvácaním z rodidiel. Pri prehliadke je krčok maternice celý a maternicová bránka uzavretá. Na ultrazvuku je viditeľný iba ohraničený, retroplacentárny hematóm. Tento sa môže ešte vyliečiť, pokiaľ nedôjde k potratu. Dôležitý je pokoj na lôžku a vyhýbanie sa fyzickej námahe.
- Abortus completus - totálny potrat: Potratené celé plodové vajce teda obal plodu, amniový vak a embryo patrí medzi skoré potraty, zriedkavo po 16. týždni tehotenstva.
- Abortus incompletus - neúplný potrat: Znamená neúplný potrat, nakoľko v maternici zostávajú kúsky placenty a plod odchádza postupne. Odchod plodu ako aj placenty je sprevádzaný bolesťami a pretrhnutím vaku. Vyskytuje sa prevažne medzi 16. a 28. týždňom tehotenstva.
Ďalšie špecifické typy potratov zahŕňajú:
- Nevyhnutný potrat: Pozoruje sa krvácanie a kŕče a krčka maternice sa rozširuje.
- Hrozí potrat: Keď dôjde ku krvácaniu a hrozbe potratu, krčka maternice sa nerozšírila.
- Opakovaný potrat (RM): Keď žena zaznamená po sebe idúcu stratu troch alebo viacerých tehotenstiev počas prvého trimestra, je známe ako opakujúci sa potrat.
- Zamlknuté tehotenstvo (missed abortion): Pri zamlknutom tehotenstve dochádza k tomu, že sa plod prestane vyvíjať a odumrie. Na rozdiel od spontánneho potratu však placenta zostáva v našom tele a pokračuje vo vylučovaní hormónov. Naše telo nám tak nemusí nijako dať vedieť, že potrat prebieha, a smutnú správu nám väčšinou oznámi až lekár. V niektorých prípadoch sa môže objaviť slabé krvácanie, špinenie či mierne bolesti v podbrušku, no často býva celý proces bez príznakov. Postihuje približne 10 až 15 % všetkých tehotenstiev.
Príčiny potratov
V prvom trimestri tehotenstva sa takmer 50 % všetkých potratov vyskytuje v dôsledku chromozomálnych abnormalít. Počas oplodnenia, keď sa vajíčko a spermie spoja, spoja sa aj dve sady chromozómov. Ak má však vajíčko alebo spermie viac alebo menej chromozómov ako normálne, plod môže mať nepárny počet chromozómov. Keď sa z oplodneného vajíčka vyvinie plod, jeho bunky sa niekoľkokrát delia a množia a môžu sa vyskytnúť abnormality. Väčšina chromozomálnych problémov vzniká náhodou.
Samovoľné potraty sú často spôsobené genetickými anomáliami v embryu, ktoré bránia jeho ďalšiemu rozvoju. Ďalšími možnými príčinami môžu byť hormonálna nerovnováha, problémy s maternicou alebo krčkom maternice, infekcie, a tiež zdravotný stav matky, ako je autoimunitné ochorenie alebo diabetes.
Zmeny v dedičnej výbave plodu (mutácie chromozómov) rodičov alebo jedného z rodičov môžu tiež viesť k potratu. Príkladom je prenatálna redukcia viacplodového tehotenstva, pri ktorom zomiera najmenej jedno nenarodené dieťa, ktoré je buď postihnuté, alebo má zvýšiť šancu na prežitie a vývoj súrodenca.
K potratu niekedy dochádza, keď má matka oslabený krčok maternice, čo je známe ako cervikálna insuficiencia. Pred potratom spôsobeným cervikálnou insuficienciou možno zvyčajne pozorovať niekoľko symptómov. Ak však žena v minulosti potratila kvôli cervikálnej insuficiencii, lekár môže následné tehotenstvo ošetriť krúžkovým stehom.
Zatiaľ neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že sexuálna aktivita, cvičenie, stres alebo dlhodobé užívanie antikoncepčných piluliek je príčinou potratu.
Príznaky potratu
Krvácanie je v tehotenstve vždy podozrivým znakom potratu. Pri potrate do 16. týždňa tehotenstva (včasný potrat) dochádza najprv ku krvácaniu; potom nastávajú kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu.
V raných štádiách tehotenstva sú príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii. Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat. Vo vyšších stupňoch tehotenstva môže samovoľný potrat sprevádzať silné krvácanie, kŕče v podbruší, bolesť v chrbte, výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy a zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs.
Tieto príznaky sú pre potrat bežné, avšak nemusia nutne znamenať stratu bábätka. Vaginálne krvácanie sa môže objaviť aj počas normálneho tehotenstva, bez toho aby signalizovalo problém.
Diagnostika a liečba
Poskytovateľ starostlivosti o tehotenstvo môže vykonať ultrazvukový test na potvrdenie potratu. Tieto testy kontrolujú srdcový tep plodu alebo prítomnosť žĺtkového vaku. Na kontrolu potratu sa odporúča krvný test, pretože test meria ľudský choriový gonadotropín (hCG), hormón vytvorený placentou. Nízka hladina hormónov naznačuje potrat.
Po samovoľných potratoch sa väčšia časť plodového vajca odlúči a potratí samovoľne. Niektoré jeho časti však zvyčajne zostávajú zadržané v dutine maternice. To spôsobuje krvácanie, pričom involúcia (zavinovanie, zmenšenie) maternice je veľmi spomalená.
Medicínska liečba je kyretáž (výškrab), ktorý sa vykonáva z dôvodu odstránenia zvyškov placenty. Keď žena zažije potrat, musí sa z maternice odstrániť celé tkanivo plodu. Ak však telo vypudilo z tela všetko tkanivo plodu, zvyčajne nie je potrebná žiadna ďalšia liečba. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odporučiť počkať, či jednotlivec prejde tehotenstvom nezávisle. Môže to byť prípad, ak majú zmeškaný potrat.
Niekedy môže žena chcieť počkať na potrat, ktorý môže trvať niekoľko dní. Nemusí to však byť bezpečné. Ak si osoba želá ukončiť tehotenstvo čo najskôr, lekári môžu predpísať lieky, ktoré pomáhajú maternici pri prechode tehotenstva. Tieto možnosti sú zvyčajne dostupné iba vtedy, ak niekto potratil desať týždňov pred tehotenstvom. Môžu byť prijatí do nemocnice cez noc na pozorovanie.
Keď sa krvácanie zastaví, človek môže pokračovať v každodenných činnostiach. Avšak v prípadoch, keď je tehotenstvo dlhšie ako desať týždňov, môže byť jedinou možnosťou operácia. Pri ktoromkoľvek zákroku lekára sa krčok maternice roztiahne a zvyšné tkanivá sa jemne odsajú alebo vyškrabú z maternice.
Keďže kanál maternicového krčka, spájajúci dutinu maternice s pošvou, sa pri spomalenej involúcii tiež nezatvára, zostáva otvorená cesta pre prienik choroboplodných baktérií z pošvy dovnútra maternice. Vývoj ochorenia potom komplikuje pridružený zápal a pacientku následne ohrozuje nielen rôzne silné krvácanie, ale aj infekcia. Tá sa môže postupne šíriť aj do okolia pohlavných orgánov. Infekcia môže preniknúť aj do krvného obehu a spôsobiť otravu krvi (sepsu). Samotné krvácanie býva pri niektorých potratoch také intenzívne, že s revíziou maternicovej dutiny nemožno dlho otáľať. Okamžité vyčistenie maternice a odstránenie zvyškov plodového vajca býva v takýchto prípadoch skutočne úkonom zachraňujúcim život. Vyškrabaním maternicovej dutiny sa odstránia všetky zvyšky, maternica sa stiahne, zmenší sa, krvácanie sa obmedzí na minimum. Výstelka maternicovej dutiny sa postupne zregeneruje a po niekoľkých dňoch sa stav upravuje.
V pokročilom štádiu tehotenstva (zhruba od 16. týždňa) sa musí dieťa narodiť zvyčajným spôsobom. Niektoré ženy sa rozhodnú aj pri skoršom potrate pre prirodzenú formu pôrodu, ktorá je síce fyzicky bolestivejšia, ale pôsobí na psychiku ženy veľmi pozitívne. Obidve možnosti prinášajú rôzne, no predsa len malé riziká. Ak nenastanú žiadne komplikácie ako napr. vysoká horúčka alebo silné krvácanie, mala by si matka sama zvoliť, akým spôsobom chce ukončiť tehotenstvo. V každom prípade je potrebné takúto situáciu konzultovať s lekárom. Prítomnosť pôrodnej sestry alebo nemocničnej sestry je pri takomto pôrode veľmi nápomocná.
Psychické dôsledky a podpora
Potrat je negatívnym narušením psychiky matky, preto je dôležité, aby sa o tomto zážitku rozprávala so svojím partnerom, lekárom. Nie je žiadnou hanbou vyhľadať po potrate aj psychologickú pomoc.
Keďže táto situácia je pre ženu psychicky náročná, mnohým ženám (párom) pomáha pri spracovaní tohto nepríjemného zážitku psychologické poradenstvo ako aj kontakt s podobne postihnutými ženami (svojpomocné skupiny). Postabortívny syndróm (PAS, angl. postabortion syndrome, postabortion stress) sa v literatúre nachádza aj pod názvom postinterrupčný syndróm, prípadne ako akútny alebo posttraumatický stres následkom potratu. Je to komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok interrupcie alebo spontánneho potratu. Postihuje predovšetkým ženy, prípadne ich partnerov, či dokonca zdravotníkov, ktorí sa na interrupcii podieľali.
Zamĺknuté tehotenstvo je psychicky veľmi náročná udalosť - pre oboch partnerov predstavuje strach, že sa ani ďalšie pokusy o bábätko nemusia podariť. Budúcich rodičov prepadá obava, či s nimi nie je niečo v neporiadku. Počať dieťa je jedna veľká genetická lotéria - a v mnohých prípadoch sa prvé pokusy nevydaria. V spoločnosti sa o tom stále skôr nehovorí a mnoho budúcich mám tak svoju stratu prežíva samo a v obavách, že im zdravé bábätko nie je súdené. Často tak ani nemusíme tušiť, koľko mám z nášho okolia zamĺknuté tehotenstvo prekonalo.
Potrat je nesmierne náročná skúsenosť. Je preto dôležité dať svojmu telu aj mysli dostatočný čas k uzdraveniu. Univerzálny návod neexistuje, je ale dobré sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú. Či už je to partner, rodina, priatelia či odborníci. Starostlivosť o seba je v tomto období kľúčová.
Umelé ukončenie tehotenstva môže prebiehať bez zjavných dopadov na telesné zdravie ženy. Ženy po potrate trpia rôznymi psychickými problémami, ktoré sa často nedávajú do súvisu s potratovou skúsenosťou. Vtieravé predstavy (Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich nemôžu zbaviť.)
Opakované potraty a ďalšie tehotenstvo
Ženy, ktoré už prekonali potrat, majú pri neskorších pôrodoch zvýšené riziko abortu. Možnosť opätovného otehotnenia však v princípe nie je narušená. Úspech ďalších tehotenstiev však závisí od príčin abortu. Ak ženu postihne viacero nedobrovoľných potratov, odporúča sa genetické vyšetrenie, aby sa zistila možná príčina tohto stavu.
Jeden či dva samovoľné potraty nie sú nič, čoho by sa bolo treba výraznejšie obávať. Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera.
Samovoľné potraty sa môžu vyskytnúť aj po asistovanej reprodukcii. Riziko sa líši v závislosti na individuálnych okolnostiach, veku a špecifických zdravotných podmienkach. Odporúčania sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť. Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Oba by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu.
Po fyzickom zotavení sa väčšina žien môže začať pokúšať o dieťa už po 2 až 3 mesiacoch, ideálne po konzultácii s gynekológom. Na základe výsledkov sa môžu odporučiť liečby, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo.
