Väčšina pôrodov prebieha prirodzene a bez väčších komplikácií. No každý organizmus je individuálny a tiež každá situácia môže byť iná aj u tej istej sučky. Preto treba príprave i priehube pôrodu venovať patričnú pozornosť. Pôrod sučky by mal prebiehať v kľudnom prostredí bez akýchkoľvek rušivých vnemov. Najvhodnejšie je, ak pri sučke je človek, ktorý jej vie v prípade potreby pomôcť, no sučka má k nemu zároveň dôveru.
Príznaky blížiaceho sa pôrodu
Termín blížiaceho pôrodu u sučky môžeme spoznať napr. podľa zmeny jej správania (hrabanie, nervozita, časté močenie, a i.), poklesu apetítu, či podľa merania teploty, kedy dochádza pred pôrodom k jej zníženiu pod 37°C (potrebné je však meranie v 12 hodinových intervaloch niekoľko dní - aby sme si vedeli hodnoty dobre zinterpretovať). Bezprostredne pred pôrodom môže sučka výraznejšie dýchať, príznaky nervozity sa môžu stupňovať. Odtečenie plodovej vody si môže menej skúsený chovateľ zameniť s vykonaním malej potreby sučky.
Dĺžka pôrodu sučky
Pôrod sučky má viacero fáz a jeho celková dĺžka môže byť rôzna. Sú prípady, kedy pôrod prebehne veľmi rýchlo a šteniatka sa rodia jedno za druhým, no i prípady, ktoré sú veľmi vyčerpávajúce pre matku už len kvôli svojej dĺžke. Na dĺžku pôrodu má veľký vplyv samozrejme počet šteniat. Interval medzi porodením jednotlivých šteniat je veľmi variabilný. Veľmi dôležité je odsledovať si, či sedí počet porodených placiet s počtom šteniat (viď popôrodné komplikácie). Názory na požratie placient sučkou sa rôznia. Placenta je na jednej strane zdrojom oxytocínu (podporuje tvorbu mlieka, pôrodné kontrakcie i popôrodné sťahovanie maternice potrebné na jej čistenie a i.), ale pri väčšom množstve požratých placient dochádza ku tráviacim ťažkostiam. Preto je vhodné ich počet regulovať, napr. dať zožrať len 1 - 2 placenty.
Starostlivosť o sučku počas pôrodu
Sučke počas pôrodu je potrebné podávať vodu, môžeme k nej pridať Glukopur ako rýchly zdroj energie. Ak sučka počas pôrodu nejaví záujem o už narodené šteniatka, šteniatkam pomôžte a sučke nechajte trošku času. Tento počiatočný nezáujem môže byť spôsobený bolestivosťou, nekomfortom a únavou aj v čase mimo samotných kontrakcií. Veľa takýchto sučiek sa po zakončení pôrodu stáva príkladnými matkami. Avšak ani v ideálnej situácii nie je vhodné nechať už narodené šteniatka pri matke v čase ďalšej kontrakcie, aby nedošlo k ich ušľapnutiu alebo zaľahnutiu. Sučku po pôrode vyvenčíme, umyjeme a osušíme. Ponúkneme jej výživnú kvalitnú stravu a počas obdobia laktácie pokračujeme v podávaní vápnikových preparátov.
Kedy volať veterinárneho lekára
Pri pôrode môžu nastať určité komplikácie a to jednak zo strany matky alebo zo strany plodu. Preto je vhodné mať pre prípad potreby vopred dohodnutého veterinárneho lekára. Doporučuje sa prediskutovať s ním fyziologický pôrod (najmä začiatočníci) a opýtať sa na jeho dispozíciu v čase plánovaného pôrodu v prípade komplikácií.
Veterinárneho lekára vyhľadáme:
- ak pôrod (resp. potrat do 57. dňa) nastal skôr alebo naopak, keď sa sučka prenáša (od 67. dňa od prvého krytia treba už komunikovať s veterinárnym lekárom)
- ak odtiekla plodová voda a pôrod nenastáva
- v situácii keď od samotných kontrakcií uplynulo viac ako 2 hodiny a stále sa nenarodilo šteniatko
- v prípade ak vyšiel von plodový vačok, ale trčí z pošvy a Vy si neviete rady
- ak počet šteniat nesedí s počtom placiet
- vždy, keď sa Vám niečo nezdá (radšej planý poplach, ako niečo podceniť)
Núdzový pôrod
Pri nechtom nakrytí je vhodné konzultovať s veterinárnym lekárom ďalší postup. Existujú hormonálne preparáty, ktoré je možné použiť, ale nesú so sebou vyššie riziko, že dojde k poškodeniu zdravia feny. Ne každé krytie je úspešné, preto najrozumnejšie sa javí varianta vyčkať do 25. dňa po nechtom nakrytí a nechať fenu vyšetriť sonograficky. Ak sa stane, že je u fenky potvrdená gravidita, pristúpi sa k ukončeniu gravidity. Ak si majiteľ želá zachovať chovnosť, sú podané spomínané hormonálne preparáty, vďaka ktorým fena potratí. Majiteľ musí fenu dôkladne hlídať a sledovať, lebo hrozí riziko rozvoja zápalu maternice.
Gravidita sa dá potvrdiť ultrazvukovým vyšetrením približne po 3 týždňoch od krytia. Do tejto doby na fenke nebudete pozorovať takmer žiadne zmeny. Nie je teda nutné nijako meniť zabehnutý režim, neobmedzujte pohyb, na ktorý je zvyknutá a nezvyšujte dávky krmív. Zbytočne by mohla priberať, a to nie je žiaduce. Od 4. týždňa gravidity začínajú šteniatka výraznejšie rásť. Nastáva obdobie zvýšenej potreby živín, ktoré sú dôležité pre zdarný vnútromaternicový vývoj malých šteniatok. V tejto dobe je tiež dobré prejsť na krmivo pre gravidné a dojčiace suky alebo krmivo pre šteňatá. Kvalitná strava poskytne fenke dostatok živín a energiu na zostávajúce týždne gravidity, následný pôrod a dojčenie. Týmto typom krmiva by ste teda mali kŕmiť zhruba od 4. týždňa gravidity až do odstavenia šteniat.
Feny začínajú byť menej aktívne, vhodným pohybom sú pokojné prechádzky. Ako šteniatka rastú, nárokujú si stále väčší priestor v brušku, na krmivo zostáva menej miesta. Preto je dobré dávku rozdeliť na viac častí a kŕmiť niekoľkokrát denne. Spolu s postupujúcou graviditou tiež mierne zvyšujte množstvo krmiva. Opäť ale pozor na prekrmovanie. V tejto dobe sa tiež môže objaviť nechutenstvo či zvracanie. Nie je nutné sa znepokojovať, veľmi sa to podobá rannej nevoľnosti u tehotných žien. Pre zvýšenie atraktívnosti môžete skúsiť do granúl primiešať kvalitnu konzervu, väčšina súk takto ochutené krmivo prijme s chuťou. Ak tento stav bude trvať dlhšiu dobu či budete pozorovať znepokojujúce správanie, navštívte pre istotu veterinára.
Je potrebné si uvedomiť, že každá zmena značky krmiva by mala prebiehať pozvoľne a postupným primiešavaním nového krmiva do pôvodného. Tento proces môže trvať aj 3 týždne a môže byť sprevádzaný tráviacimi ťažkosťami, ak má psík citlivejšie zažívanie. Je teda viac než jasné, že v dobe očakávania šteniatok nie je vhodné organizmus suky zaťažovať ešte zmenou krmiva.
S prichádzajúcim pôrodom fenky postupne stráca chuť do jedla a krátko pred ním väčšina neje vôbec. Nájdu sa však aj výnimky, ktoré si ráno dajú s chuťou raňajky a za pár hodín privedú na svet malé šteniatka. Počas pôrodu stačí ponúkať dostatok pitnej vody či vlažného vývaru, potrava nie je potrebná.
Následný príjem krmiva po pôrode je individuálny, niektoré suky sú schopné sa najesť veľmi skoro, iné treba až nasledujúci deň. Do jedla fenku nenúťte, ale je dobré opäť ponúkať atraktívnejšiu potravu. V prvých dňoch po pôrode môžete pozorovať menšiu chuť k jedlu, je to úplne normálne. Väčšinou sa všetko do týždňa upraví a sučka začne naopak byť veľmi pri chuti. Dojčenie je pre organizmus veľmi energeticky náročné. Väčšina fen svoje šteňatá plne dojčí 3-4 týždne a potrebuje obrovské množstvo kvalitných živín. Môžete jej ponúkať toľko krmiva, koľko je ochotná prijať. Pozor len u súk, ktoré majú sklony k priberaniu.
Od 3. - 4. týždňa začínajú malým šteniatkam ponúkať šteňacie mlieko či kašu, prípadne rovno rozmočené granule, ktorými kŕmi dojčiacu fenku. Ide zatiaľ o príkrmy, hlavnou potravou je stále materské mlieko. Postupne malí psíci prijímajú viac a viac klasickej stravy a matka ich začína inštinktívne odstavovať. Zhruba od 6. týždňa by hlavný príjem krmiva mala tvoriť klasická strava, hoci si väčšina šteniat ešte chodí "cucnúť" a suky ich nechávajú. V Slovenskej republike je možný odber šteniat od 50. dňa po narodení, teda ukončený 7. týždeň. V tejto dobe šteňatá už prijímajú klasickú potravu a fena ich od dojčenia odháňa. Akonáhle fena prestáva dojčiť alebo dojčí len veľmi výnimočne, je možné prejsť späť na krmivo, na ktoré bola zvyknutá pred krytím.
Nie je na ňu kladený taký dôraz, preto je treba si zistiť, ktorá veterinárna klinika je schopná vám obstarať vakcínu a následne fenku naočkovať. U gravidných sučiek spôsobuje herpesvírus vstrebanie plodov, zápaly maternice, potraty, mŕtvo narodené mláďatá alebo rýchle úhyny životaschopných šteniat hneď po pôrode. Prvé očkovanie vakcínou proti herpesvírusu (CHV, Canine herpes vírus), rovnako ako odčervenie, by malo prebehnúť najlepšie už na začiatku hárania sučky, najneskôr však 7-10 dní po nakrytí. Preočkovanie (revakcinácia) prebieha 1-2 týždne pred očakávaným dátumom pôrodu.
Približne 7-10 dní pred pôrodom začnite merať fene teplotu v konečníku (rektálne) a výsledné hodnoty si zapisujte do prehľadnej tabuľky. Normálna teplota sa pohybuje 37,5-39 °C. Ďalším signálom pre blížiaci sa pôrod je nechutenstvo a odmietanie krmiva v deň pôrodu a povolenie brušnej svaloviny, tzv. Dĺžka pôrodu je individuálna a závisí na plemene a počte šteniat. Keď vyteká zeleno-čierny vaginálny výtok a nie sú pôrodné sťahy alebo vypudenie šteniat do 3-4 hodín.
Stalo sa vám niekedy, že vaša sučka utiekla alebo sa vám na záhradu dostal cudzí pes? Je to komplikácia, ale nepanikárte, a hlavne sa nesnažte NIKDY od seba zvieratá odtrhnúť. Mohli by ste oboma privodiť závažné zdravotné komplikácie. Vo veterinárnej praxi sa žiadna zázračná pilulka "post koitum" nepoužíva. Je nutné počkať 25-28 dní do prvého ultrazvukového vyšetrenia. Na tieto možnosti sa opýtajte svojho veterinárneho lekára. Tento prípravok možno aplikovať do 45. dňa gravidity. Ak je však podaný do 25. Je tu ale, bohužiaľ, zvýšené riziko infekcií maternice, preto je nutné, aby sučka bola sledovaná 10 dní po aplikácii tohto prípravku a pre kontrolu i 30 dní od (nechceného) nakrytia.
Pri nechtom nakrytí je vhodné konzultovať s Vaším veterinárnym lekárom ďalší postup. Existujú hormonálne preparáty, ktoré je možné použiť, ale nesú s sebou vyššie riziko, že dojde k poškodeniu zdravia feny. Ne každé krytie je úspešné, preto najrozumnejšie sa javí varianta vyčkať do 25. dňa po nechtom nakrytí a nechať fenu vyšetriť sonograficky. Ak sa stane, že je u fenky potvrdená gravidita, pristúpi sa k ukončeniu gravidity. Ak si majiteľ želá zachovať chovnosť, sú podané spomínané hormonálne preparáty, vďaka ktorým fena potratí. Majiteľ musí fenu dôkladne hlídať a sledovať, lebo hrozí riziko rozvoja zápalu maternice.
Ovariálne cysty sú dutiny naplnené tekutinou. Najčastejšie ide o zmenené folikuly (útvar, ktorý vzniká na vaječníku pravidelne pred ovuláciou a počas ovulácie praskne), ktoré pretrvávajú. Zriedkavejšie sú aj cysty vzniknuté iným spôsobom, ako napr. z burzy (obalu vaječníku). Folikulárne cysty vznikajú ako následok hormonálnej nestability. Folikuly nedozrievajú a nepríde k ovulácii. Miesto toho sa zväčšujú a pretrvávajú na vaječníku. Bývajú schopné si ponechať svoju funkciu tvorby hormónov. Niekedy sa môžu z folikulárnych cýst vytvoriť luteinizačné. Za normálnych okolností sa po ovulácii mení folikul na žlté teliesko (corpus luteum). Folikulárne cysty tvoria estrogén, luteálne cysty tvoria progesterón. V závislosti od prevládajúcich hormónov a ich hladiny sa objavujú klinické príznaky ako napr. predĺžená až permanentná ruja alebo príznaky pseudogravidity. Ak cysty neprodukujú hormóny, môžu zostať bez povšimnutia. Často sú náhodným nálezom počas kastrácie alebo iného operačného zákroku v dutine brušnej. Diagnostika sa robí pomocou ultrazvuku alebo hormonálnymi testami. Terapia je možná s využitím hormonálnych preparátov. Častejšie sa však využíva terapia chirurgická, čiže kastrácia. Odstraňujú sa len vaječníky s cystami, v prípade zmien na maternici je nutné odstrániť i tú.
Herpesvírusové ochorenie psov je menej známym pojmom medzi majiteľmi zvierat. Väčšie skúsenosti s týmto ochorením mávajú chovatelia psov, lebo klinické prejavy sa viažu zväčša na oblasť reprodukcie psíkov - aborty (potraty) gravidných sučiek, mŕtvo narodené šteniatka, mumifikované plody, náhly úhyn cicajúcich mláďat, u sučiek poruchy reprodukcie a u psíkov balanopostitídy. Choroba sa medzi psami prenáša hlavne oronazálne (dýchacími cestami) alebo menej pohlavnou cestou. Vírus sa bežne teda dostáva do tela dýchacími cestami, kde postupne putuje cez lymfatické a nervové tkanivo až do cieľových orgánov, a tými je vylučovaný. Vylučovanie vírusu cez pohlavnú sústavu má následne vplyv či na vyvíjajúce sa šteňatá v sučke, alebo už na narodené šteňatá. Vyvíjajúce sa šteniatka sú zasiahnuté ešte v tele matky aktivovaným vírusom, ktorý môže spôsobiť abort, mumifikáciu plodov, pôrod mŕtvo narodených alebo málo životaschopných šteniat. Šteniatka nakazené po narodení od séronegatívnych sučiek (hlavne u tých, ktoré neboli vakcinované) sú veľmi vnímavé k nakazeniu. U nich môže infekcia prebiehať veľmi rýchlo (perakútne s vysokou mortalitou). U séropozitívnych súk môžu materské protilátky ochrániť šteniatka pred infekciou, ale nie vždy to platí. Po prekonaní choroby u psov dochádza k zastaveniu vylučovania vírusu, môže prísť k latencii (rovnováhe medzi imunitným systémom a vírusom v tele). Chovatelia by sa mali hlavne zamerať na preventívne kroky pri tlmení tohto ochorenia, keďže liečebné možnosti sú minimálne. Snažiť sa dodržiavať tzv. uzatvorený obrat stáda - snažiť sa minimalizovať nákup a pohyb nových chovných psíkov a sučiek v svojom chove. Tie bývajú najčastejším zdrojom ochorení.
Nie často riešeným gynekologickým problémom na našej klinike je edém a prolaps pošvy u sučiek. Jedná sa o edematické zdurenie vagíny a jej následné vytlačenie sa do vonkajšieho prostredia cez štrbinu vulvy. Prolaps sliznice vagíny môže byť rôzneho stupňa a rozsahu, v závislosti od dĺžky trvania problému. Pri prolapse edematická sliznica sa vysušuje, mechanicky je dráždená, zväčša fenka si prolabovanú časť vaginy intenzívne olizuje, čo má za následok zhoršovanie vzhľadu sliznice. Dochádza k eróziám s krvácaním, ulceráciám alebo až k nekróze. Problém nastáva i s močením, kedy v dôsledku prolapsu dochádza ku kompresii močovej trubice a nemožnosti vymočenia sa.
Nádory mliečnej žľazy patria u feniek k jedným z najčastejších nádorom a u nekastrovaných feniek sú na prvom mieste vo výskyte. Predisponované sú nekastrované fenky, alebo fenky kastrované vo vyššom veku. Postihujú hlavne staršie zvieratá, ale môžu sa vyskytnúť už vo veku 1 roku. Pomer malígnych a benígnych tumorov je 1:1. Na jednom zvierati môžu byť súčasne benígne aj malígne nádory. Malígne majú tendenciu k rýchlemu rastu, nepravidelnému povrchu, prirastaniu ku koži prípadne k brušnej stene, tvorbe vredov a tvorbe metastáz. Metastázy sú tvorené hlavne v príslušných lymfatických uzlinách a pľúcach. Terapia spočíva v čo najrýchlejšom chirurgickom odstránení. Podľa veľkosti nádoru sa môže odstrániť len samotný tumor s okolitým tkanivom, mliečna žľaza, prípadne až celá mliečna lišta. Tumory mliečnej žľazy patria k tým ľahko zistiteľným majiteľom. Preto je dobré fenkám pravidelne prehmatávať mliečnu žľazu a hľadať „uzlíky“. Po zistený prítomnosti tumoru ho treba čo najskôr odstrániť a nečakať. Aj benígne nádory sa vedia zvrhnúť na malígne a môžu tvoriť metastázy. Preto je dobré sa zamerať na prevenciu, a to včasnú kastráciu a kontrolu mliečnej žľazy.
Pyometra je potenciálne smrtelné ochorenie vyskytujúce sa u starších nekastrovaných feniek. Ide o nahromadenie patologického obsahu v maternici. Pyometra vzniká v popôrodnom období alebo v priebehu 1 až 3 mesiace po háraní. Rozpoznať sa dá podľa výtoku, zväčšenia brucha, zvýšeného príjmu vody a častejšieho močenia.
