Plnenie vyživovacej povinnosti je jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom. Túto povinnosť možno realizovať v naturálnej alebo peňažnej forme, či už dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. V nasledujúcom článku sa zameriame na praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, vrátane dĺžky trvania tejto povinnosti, jej viazanosti na vekovú hranicu a možností náhradného výživného.
Vyživovacia povinnosť podľa zákona o rodine
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon explicitne stanovuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby.
Pojmy "úplne a trvale" sú kľúčové. Nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem dieťaťa (napr. zo študentskej brigády) na naplnenie tejto podstaty. Je dôležité si uvedomiť aj tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V prípade, ak dieťa dočasne pracuje, pretože sa nedostalo na vysokoškolské štúdium, jeho príjem môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku.
Jednou zo základných úloh rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, čím vytvára priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia štúdia vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá. V praxi sa ukončenie prípravy na budúce povolanie zvyčajne chápe ako ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium v inom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nemusí považovať za relevantné pre pokračovanie vyživovacej povinnosti.
Štúdium a sebarealizácia plnoletého dieťaťa
V súčasnosti existuje mnoho foriem vzdelávania, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže, ktoré sú pre sebarealizáciu nevyhnutné. V takýchto prípadoch môže byť náročné určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Je potrebné brať do úvahy schopnosti a nadanie dieťaťa, no zároveň predchádzať zneužívaniu vyživovacej povinnosti s cieľom vyhýbať sa pracovným povinnostiam.
Je dôležité poznamenať, že vyživovacia povinnosť nezaniká dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) alebo dokonca 26 rokov. Vekový limit 25 rokov sa viaže len na vyplácanie prídavku na dieťa, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V praxi sa môžu vyskytnúť prípady, kedy aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, ak im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantnou aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Potreby dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta bydliska zvyšujú, a výživné určené pre stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre študenta vysokej školy.
Dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu naďalej plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme (napr. zaplatenie internátu, úhrada telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy).
Za výživné sa nepovažujú príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu počas osobného styku (nákupy, platba v reštaurácii, kino lístok), ak nepresiahnu určitú hranicu.
Štipendiá a ich vplyv na výživné
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na sociálne štipendium, bude sa toto považovať za jeho príjem a zohľadní sa pri určovaní výšky výživného. V prípade prospechového štipendia, ktoré má jednorazový motivačný charakter, však nemožno vyvodiť rovnaký záver. Vo všeobecnosti sa na štipendium prihliada predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného rodiča.
Komplexné hodnotenie schopnosti dieťaťa osamostatniť sa
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa sú dôležitými ukazovateľmi aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, ako aj majetkové pomery.
Ani nadobudnutie schopnosti aktívne vykonávať zárobkovú činnosť alebo úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe sa považuje za ukončenie prípravy na budúce povolanie. Ďalšie štúdium v inom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nemusí považovať za relevantné.
Pri rozhodovaní o výživnom pre plnoleté dieťa je potrebné nazerať na situáciu odlišne ako pri maloletých deťoch. Plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba. Dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje druhú školu toho istého stupňa, ktorá nenadväzuje na predchádzajúcu, je namieste skúmať, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či škola má zodpovedajúcu kvalitu, či zvyšuje šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Môže nastať situácia, kedy plnoleté dieťa je schopné uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne (napr. strava, zdravotná starostlivosť), ale nie bytovú otázku. V takom prípade sú rodičia povinní zabezpečiť mu bývanie až do doby, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo.
Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na budúce povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa študuje a riadne pokračuje v štúdiu až do jeho dokončenia, prerušenie štúdia (napr. z dôvodu nevydarenej skúšky) nemení povinnosť platiť výživné. To platí aj pre dobu štúdia po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania umožňujúceho samostatné žitie, ale toto zamestnanie neskôr prerušilo s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Spôsob vyplácania výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V prípade plnoletého dieťaťa sa výživné vypláca priamo jemu, najčastejšie na bankový účet. Týmto spôsobom môže povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti.
Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť, alebo ak sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok, či bol podaný návrh na exekúciu.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi určeným výživným a zaplatenou sumou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Je dôležité informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na náhradné výživné bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní od zmeny.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. Ak súd preukáže, že dieťa je schopné sa samo živiť už nejaký čas, môže rozhodnúť o zrušení tejto povinnosti.
8.díl: Zpětné stanovení výše výživného - jak na to?
Príklady z praxe a právne rady
V prípade, ak rodičia uzatvoria dohodu o výške výživného, je možné ju predložiť súdu na schválenie, čím sa zabezpečí jej vykonateľnosť. Alternatívou je podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti, pričom súd sa v konaní pokúša účastníkov priviesť k zmiernemu ukončeniu.
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, môže podať návrh na určenie výživného proti rodičom. Dôležité je preukázať, že dieťa je na výživu odkázané, rozpísať jeho mesačné výdavky a priložiť relevantné dôkazy. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je oslobodené od súdnych poplatkov.
V prípade nejasností alebo zložitých situácií sa odporúča obrátiť sa na advokáta alebo mediátora.
tags: #potvrdenie #o #vyplatenom #vyzivnom #na #dieta