Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný zmien a pokrokov. Rodičia s nadšením sledujú, ako ich bábätko rastie a získava nové zručnosti. Jednou z prvých aktivít, ktoré bábätká začínajú skúmať, je odrážanie nožičiek v ľahu. Táto zdanlivo jednoduchá činnosť je dôležitým krokom v psychomotorickom vývoji dieťaťa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na aktivity pre bábätko na odrážanie nožičiek v ľahu, s dôrazom na podporu zdravého vývoja a vyhýbanie sa bežným chybám.
Psychomotorický vývoj dieťaťa: Kľúčový prvý rok
Najintenzívnejší vývoj dieťaťa prebieha v prvom roku života, neskôr sa spomaľuje až do puberty, keď dochádza k ďalšiemu výraznému skoku. Otázky o vývoji bábätka sú predovšetkým v prvých mesiacoch jeho života viac než dosť. Mamičky sa obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom. Treba si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že sa v 5 mesiacoch ešte nedokáže pretočiť na bruško, nemusí znamenať, že ho to treba nasilu učiť. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka kontaktujte svojho pediatra.
Prvý mesiac života
Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu. V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
Druhý mesiac života
U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami. Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky.
Tretí mesiac života
V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov (baránkov, ovečiek)“.
Štvrtý mesiac života
Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch lavičky hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie. Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Nemusí byť dokonalá a nezriedka sa objaví škúlenie. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
Piaty mesiac života
Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na bruško a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
Veľmi suverénne by už malo dokázať udržať telíčko v osi. To znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Túto zručnosť si bábätko začalo osvojovať už v 3. mesiaci svojho veku. Ak však ešte v 5. mesiaci nedokáže udržať symetrickú polohu, je vhodné to konzultovať s odborníkom. Ak dieťa síce dokáže symetrickú polohu zaujať, avšak často sa vracia do asymetrickej polohy, mali by ste kontaktovať neurológa, pediatra či fyzioterapeuta. Ďalším bodom typickým pre dovŕšenie 5. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do takej výšky, že si samo dosiahne na lýtka, členky, prípadne prsty na nohách. Dokáže teda dostatočne zapojiť brušné svaly a zadoček odlepiť od podložky. Pri tomto "ťažkom" cvičení by však tiež malo zachovať už vyššie spomínanú symetrickú polohu tela. Niekedy sa tiež s obľubou deti hrajú s nožičkami. V ľahu na chrbte sa päťmesačné bábätko hrá bezproblémovo s ručičkami.
U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania. Veľkou motiváciou pre bábätko je dosiahnuť na hračku, ktorá je na strane (pre prehľadnosť popisu napr. vľavo). Dieťa by malo začať siahať na hračku pravou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, ľavú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí telíčko do ľahu na ľavý bok. Ďalej sa ešte nedokáže pretočiť koordinovane, preto väčšinou prepadá späť do ľahu na chrbte. Bude pokračovať v "precvičovaní" už získanej zručnosti. Bude sa stále častejšie opierať o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Pokiaľ u svojho bábätka pozorujete, že preferuje oporu iba napr. o ľavé predlaktie a pravé koleno a uvoľňuje k hre iba pravú ručičku, mali by ste tiež zbystriť svoju pozornosť.
Šiesty mesiac života
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Zvládne tzv. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
6. mesiac je opäť zlomovým mesiacom pre vývoj bábätka. Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško. K dotočeniu z boku na bruško ale musí dokázať rozdeliť obe nožičky. Doteraz obe nožičky pracovali pri pritiahnutí k brušku súčasne, teraz ale k tomu, aby sa z ľahu na ľavom boku dieťa pretočilo na bruško, musí dokázať vrchnú pravú nožičku pokrčiť ešte viac a spodnú ľavú naopak natiahnuť. Rovnako tak musí vedieť rozlíšiť obe ručičky.
V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky. Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou. Dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov a maximálne natiahnuť ostatné štyri prstíky. Pôvodne bábätko uchopovalo hračky z malíčkovej strany ruky a následne ich baliť do dlane. Ak mu podáte hračku priamo v strednej rovine, teda nad tvárou či hrudníkom bábätka, nebude sa vedieť rozhodnúť, akou ručičkou má na hračku siahnuť. Aj oči majú svoje okohybné svaly, ktorých pohybová súhra musela postupom času dozrieť. Niektoré dieťatká po narodení mierne škúlia. Toto škúlenie bolo fyziologické do 6. mesiaca. Pokiaľ pozorujete aj po dovŕšení 6. mesiaca pretrvávajúce škúlenie, je vhodné konzultovať to s lekárom.
V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky. Charakteristické pre toto obdobie je aj tzv. "plávanie", niekto pozná skôr pojem "lietadlo". Rovnako tak, ako keď dieťa leží na chrbte a nedokáže sa rozhodnúť, akú ručičkou siaha na ponúkanú hračku, tak aj v ľahu na brušku, ak vidí hračku a nedosiahne na ňu, kope nožičkami, zakláňa sa v chrbátiku, slintá, otvára pusinku a máva ručičkami. Samo sa ešte plaziť nevie a zatiaľ netuší, čo má urobiť, aby na hračku dosiahlo. Ak sa u šesťmesačného dieťatka vykoná tzv. trakčný test, keď dieťa ležiace na chrbte uchopíte za ručičky a mierne sa potiahne do polosedu, samo sa krásne zabalí do klbka.
ROZVOJOVÉ AKTIVITY pre 6 až 8-mesačné bábätko
Správny vývoj nôh a chôdze
Stúpa na nohu dobre? Nemá vpadnutý členok? A čo tá klenba? Dilemy mnohých mamičiek, ktorých deti iba začali chodiť alebo cupotajú krátko. Prinášame vám rady fyzioterapeutky, ako s bábätkom vykročiť tou správnou cestou…
Aby moje dieťa správne chodilo
V prvom rade myslite na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso či cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje. Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla? Čo ako rodič môžete urobiť, sledovať, podporiť, a naopak eliminovať? Rozprávali sme sa s fyzioterapeutkou Mgr. Editou Vlkovičovou, ktorá pracuje ako Fyziomama. Určite odporúča a za dôležitú prevenciu považuje:
1. Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka
Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť, platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používanie chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
2. Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere
Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa! Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
3. Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity
Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi. Prinášame vám pomocný návod s aktivitami, ktoré prospešne rozvíjajú detskú chôdzu. Inšpirujte sa a trénujte s dieťatkom doma formou hry.
Problémy detských nôh
Ach, tie milované nôžky. Občas sa stane, že neposlúchajú alebo si rodič všimne, že nemajú prirodzený tvar, sklon a podobne. Fyziomama priznáva, že mamičky sa často predčasne boja a obracajú sa na ňu najmä s prosbou o posúdenie členkov detí z fotografií. Z nich sa však dá len ťažko určiť, či dieťa problém vôbec má.
V prvom rade je podstatné podotknúť, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Takisto sú rozdiely v postavení členka v zimnom období, kedy nosíme vyššie zatvorené topánky ako v letnom, kedy sme viac na boso a v ľahkej obuvi.
S akými chybami detských nôh či chôdze sa fyzioterapeutka stretáva? „U starších detí ako 3 roky sú najčastejšími problémami plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achilových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu. Tiež pozorujeme vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla.“ Všetkým týmto chybám sa deti budú vyhýbať vhodnou prevenciou spomínanou vyššie, ako aj chôdzou vo vhodnej obuvi.
Ideálna obuv pre dieťa
„Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Barefoot sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima,“ vysvetľuje Fyziomama.
Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky?
- Tvar špičky Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľata, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus. Bolestivá deformita palca.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
- Ohybnosť podrážky Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
- Bez pevného zovretia členka Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
Čo ešte trápi rodičov?
Nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek či chôdze doma naboso. Aj tieto otázky trápia mnohých rodičov a my sme hľadali na ne odpovede. Mnohí odborníci sa vo svojich názoroch odlišujú, fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, ktorá sa zaoberá hlavne deťmi a ich vývojom, nám ponúkla svoj pohľad na tieto problematiky.
Pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľný u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.
Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.
Netreba robiť paniku
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života dieťaťa.