Psychosomatika u detí: Keď telo hovorí to, čo duša nevie

Naše telo a myseľ nefungujú oddelene. Neustále sa vracajúce choroby, ako kašeľ, zápaly, bolesti hlavy, hnačky, bolesti bruška, dusenie či pomočovanie, môžu byť pre rodičov znepokojujúce. Väčšina rodičov si myslí, že je to normálne alebo, že ich dieťa je náchylnejšie na choroby. Lekári predpisujú ďalšie a ďalšie lieky, ktoré nezaberajú, dokonca žiadna príčina sa nenájde. Je dôležité pochopiť, že telo a psychika nefungujú oddelene.

Každá choroba má na svojom vzniku svoj psychický a fyzický podiel. Psychosomatika predstavuje psychofyzický problém, teda problém vzťahu tela a duše. Každá choroba vzniká v nejakej konkrétnej životnej situácii, deje sa konkrétnemu človeku s konkrétnou minulosťou, konkrétnymi vzťahmi a to všetko vytvára celok, ktorý sa môže zásadným spôsobom podieľať na vzniku ochorenia.

Psychosomatika a deti

Každé dieťa čas od času ochorie, problém však nastáva, ak sa to deje opakovane a dlhodobo. V detskom veku vznikajú psychosomatické poruchy a ochorenia častejšie ako u dospelých. Prečo je to tak? Malé dieťa, na rozdiel od dospelého, ešte nie je schopné aktívne ovplyvniť situáciu, ktorá v ňom vyvoláva stres, úzkosť alebo rozporuplné pocity. Nedokáže o tom hovoriť a vyjadriť to slovami. Z tohto dôvodu sa môže stať, že jeho dlhodobo a opakovane potláčané emócie premietnu aj na telesnú úroveň. Ochorenie tak častokrát predstavuje útek od nejakého, pre dieťa neriešiteľného, problému alebo záťažovej situácie, a to nielen v rámci rodiny, ale môže ísť aj o problémy v škole alebo v rovesníckej skupine.

Dieťa s rodičom v terapeutickej miestnosti

Čo môže byť príčinou?

Jednoznačný dôvod a príčina neexistujú. Ide o súhrn viacerých faktorov ako napr.:

  • vrodené vlastnosti
  • temperament
  • výchova
  • vzťahy v rodine a mimo nej
  • životný štýl rodiny
  • prostredie, v ktorom dieťa vyrastá
  • vek
  • celková odolnosť organizmu
  • vážnejšie ochorenia v rodine alebo úmrtie niekoho z najbližších

Najčastejšie typy psychosomatických ochorení u detí

Negatívne emócie sa prenášajú ako epidémia, nákaza. Psychogénny kašeľ naznačuje, že deti, ktoré trpia chronickým kašľom, sú často nadmerne, a pritom neuspokojivo závislé na matke a nie sú schopné sa osamostatniť. Často sa vyskytujú aj konflikty v rodine. Dieťa sa nevie dostatočne presadiť, potláča hnev. Čkanie sa objavuje u detí, ktoré sú vystavené premieňajúcej sa veľkorysosti a trestajúcej prísnosti rodičov. Chýba skutočná láska. Tento typ neurózy sa môže prejaviť viacerými príznakmi ako búšenie srdca, závrate, návaly potenia, psychická a fyzická slabosť. Zápchou trpia väčšinou úzkostné deti s obmedzenými sociálnymi kontaktmi. Môže byť prejavom silného priania závislosti, starostlivosti či straty kľúčovej vzťahovej osoby (rozvod rodičov). Bolesti hlavy sa často vyskytujú u detí, ktoré túžia po uznaní a sú schopné urobiť pre ocenenie maximum. Koža je miestom kontaktu s druhými ľuďmi a reaguje na problémy, ktoré sa týkajú komunikácie s okolím. V rodinných vzťahoch môžu prevládať dva extrémy.

Schéma psychosomatických prejavov u detí

Ako dieťaťu pomôcť?

Dôležité je sústrediť sa v prvom rade na dieťa a na vzťahy v rodine a nie na chorobu. Symptómy by mali byť chápané ako jednoduché signály, oznámenia orgánov, ktoré reflektujú vnútorné zakotvenie. Dôležité je vnímať ochorenie v kontexte vzťahov, v ktorých sa nachádza, neorientovať sa len na chorobu a sledovať rodinné zázemie ako druhotný a menej podstatný vplyv. Telo dieťaťa vysiela signály, keď prežíva stres, úzkosť alebo iné problémy. Preto je veľmi dôležité všímať si zmeny v správaní. Je dôležité o tom hovoriť, všímať si ich prejavy a zmeny v správaní.

Pre každú živú bytosť a pre deti obzvlášť, je dôležité pochopiť ich vnútorný svet. Choroba môže byť indikátorom stresu. Dieťa sa môže často v noci budiť s plačom alebo mať opakujúce sa nočné mory. Môže sa prejavovať extrémna únava z vnútorného napätia. Dieťa sa môže zrazu stiahnuť. Prejaví sa apatia a niekdajšie záujmy ho už nebavia. Zdá sa, že stratilo radosť z činností, ktoré ho predtým napĺňali. Spánok a chuť do jedla sú úzko spojené s emočným stavom. Môže to byť jeden z príznakov zlého vnútorného stavu dieťaťa. Zmeny v stravovaní, tak aj prejedanie sa, či náhle nezvyčajné zmeny v preferenciách jedla, môžu byť znakom problémov. Zlozvyky, ktoré dieťa nevedome hľadá ako spôsob uvoľnenia vnútorného napätia, ako napríklad žmolenie oblečenia, či pokašliavanie, sa v období stresu môžu výrazne zintenzívniť. Môžu sa objaviť aj fyzické prejavy bez zjavnej príčiny, ako nevoľnosť alebo hnačky. Vnútorný nepokoj výrazne narúša schopnosť sústrediť sa, napríklad chodiť do školy. Problémy, ktoré sa vracajú k skorším vývojovým štádiám, ako keď dieťa bolo dlho bez plienok, alebo opätovné cmúľanie palca, môžu signalizovať túžbu vrátiť sa do stavu, keď sa cítilo bezpečnejšie a menej zraniteľné.

Dieťa píšuce v denníku

Ako posilniť sebadôveru dieťaťa

Pre deti, ktoré prežívajú úzkosť, je posilnenie sebadôvery kľúčové. Je dôležité, aby ste ich podporovali a chválili za ich snahu, nie len za výsledok. Dávajte im možnosti voľby, napríklad pri výbere jedla alebo oblečenia. Stanovujte im dosiahnuteľné ciele.

Minimalizujte spúšťače stresu

Je dôležité zistiť, čo konkrétne spúšťa úzkosť alebo stres u vášho dieťaťa. Môže to byť situácia, prostredie, alebo dokonca rozhovory dospelých. Minimalizujte tieto spúšťače, alebo pripravte dieťa na ne vopred.

Podporte vyjadrovanie emócií

Deti spracovávajú zložité emócie prostredníctvom príbehov a kreativity. Podporujte ich v tom, aby vyjadrilo svoje pocity. Otvorená komunikácia a počúvanie sú základom pre pochopenie ich prežívania a nájdenie riešení.

Vnímavosť voči reči tela

Dieťa, ktoré má strach, by sme sa mali o tom otvorene rozprávať. Strašidelné témy, duchovia a príšery. Obdobie okolo Dušičiek je plné duchovna. Avšak príchod Halloweenu spôsobil, že strašidlá omnoho viac prenikajú aj do detského sveta. Môže sa stať, že niečo čo deti zažijú alebo pokojne aj vidia na videách či v telke, poriadne zamáva ich psychikou. Psychologička poradí, čo robiť. Dieťa nevie rozlíšiť realitu a fikciu. Psychologička radí, ktoré veci naozaj pomáhajú. Viac rozprávok o strašidlách, hry na zombíkov aj strašidelné bály v školách či škôlkach. S príchodom sviatku Halloween, ktorý k nám prenikol zo západu a pomaly sa udomácňuje aj u nás, sa celkom vytláča dušičková tematika. Čoraz častejšie sa aj naše deti stretávajú s desivými historkami alebo videami. Môže sa tiež stať, že niečo nevhodné zazrú v televízii. Nie vždy sa to rodičom podarí odsledovať, najmä ak deti trávia čas napríklad u starých rodičov alebo kamarátov. Častokrát sa totiž stáva, že pokojne aj detský program je prerušený reklamou, v ktorej môžu byť znázornené strašidelné motívy. Môže sa tak stať, že náš drobec je postavený pred desivú realitu, ktorej ešte nevie čeliť. Je totiž málo známe, že mladšie deti nevedia oddeliť realitu a fikciu. Niektoré štúdie dokonca udávajú vek 10 rokov, dokedy mnohé deti nemajú túto schopnosť. Môže za to časť mozgu - amygdala, ktorá od nepamäti človeku slúži na to, aby ho ochránila pred nebezpečenstvom. U detí to spôsobuje, že nedokáže vždy oddeliť to, čo sa deje na obrazovke od reálneho sveta. Jej úlohou je nájsť hrozby a reagovať na ne. Takže amygdale sa môže takéto desivé video sledované v obývačke javiť ako udalosť, ktorá sa aj naozaj odohráva v obývačke. Nasleduje jasná odpoveď - obehový systém zaplaví adrenalín a kortizol, srdcový tep sa zrýchli, trávenie sa spomalí a telo sa mobilizuje, aby čelilo nebezpečenstvu. Na psychiku dieťaťa to však môže mať naozaj neblahý vplyv. Môže to viesť k úzkostlivosti, poruchám spánku, nervozite aj náhlym zmenám v správaní. Ako upozorňuje psychologička, Robyn Koslowitz, ktorá je zakladateľkou modelu posttraumatického rodičovstva, treba si všímať ako sa naše dieťa správa. Dieťa horšie spí, môže mať nočné mory, je viac podráždené, sťahuje sa do seba alebo je viac ľakavé. Vo svojom príspevku pre portál Parents však ponúkla riešenie. V prvom rade netreba dieťaťu povedať, aby na to nemyslelo. Minie sa to celkom účinku. Nehovorte, aby na to nemyslelo „Nemôžeme o niečom nepremýšľať na povel. Keď poviem: 'Nepredstavujte si ružového slona', hádajte, čo vás práve napadlo?" hovorí psychologička. Z toho vyplýva, že keď dieťa nabádame, aby na niečo nemyslelo, stane sa presný opak. Bude na to myslieť ešte intenzívnejšie. „Možno si myslíte, že keby vaše dieťa videlo niečo, čo ho vystrašilo, povedalo by vám to. Mnohé deti však nepovedia vôbec nič. Najmä tie menšie sa môžu stiahnuť do seba. Síce nerozumejú celkom tomu, čo videli, ale cítia svoju vlastnú stresovú reakciu. A mohli by tak predpokladať, že urobili niečo zlé," vysvetlila taje detskej psychiky. U starších detí je to trochu iné, už viac chápu ale táto téma pre nich môže byť trápna, tak radšej mlčia. Rodičia by nemali čakať, že s témou vyrukujú deti, tému by mali otvoriť radšej sami a byť otvorení komunikácii. "Môžete sa detí spýtať: 'Dnes sa objavili v televízii nejaké desivé správy. Videl si to tiež? Alebo ti niekto ukázal niečo nevhodné na mobile?' Dieťa tak pochopí, že mu tým otvárate pomyselné dvere, za ktorými sa ponúka pomoc a útecha," tvrdí. Najlepšie je presne sa ho opýtať čo videlo a aké pocity má. Prípadne, nech rodičovi porozpráva viac detailov - čo presne sa dialo, kde to bolo a čo iné mohlo pri tom ešte vidieť alebo cítiť. Všetko to má jeden cieľ - vypnúť amygdalu. „Takto smerované otázky pomáhajú mozgu lokalizovať pamäť v čase a priestore a pochopiť, že sa 'desivá udalosť', ktorú deti videli, v reáli nedeje. Bolo to niečo, čo videli u kamaráta. V skutočnosti neboli v miestnosti, kde sa odohrala; sledovali ju na displeji. Amygdala potrebuje túto 'aktualizáciu' mozgu, aby vypla z neustálej ostražitosti." vysvetlila Koslowitz. Pomôže aj uzemňovanie. „Niekedy deti potrebujú dookola hovoriť o tom, čo ich vystrašilo, kým ich to nezačne nudiť. To je najlepší spôsob, ako spracovať nepríjemný zážitok, či už sa týka čohokoľvek. Premena vizuálneho obrazu na príbeh pomáha mozgu zasadiť informácie do kontextu,“ pokračuje expertka. „Mozog sa potom ľahšie upokojí a deti nad tým prestanú toľko premýšľať," dodáva. Jedným dychom ešte dopĺňa, že v takomto prípade je dobré vyskúšať aj uzemňovaciu techniku. Tá by mohla nervový systém celkom upokojiť. A ako taká technika vyzerá? Stačí, keď dieťa vymenuje tri veci v miestnosti, ktoré sú napríklad červené a jednu, ktorá má tvar trojuholníka. Dieťa sa zameria na niečo celkom iné, a uvoľní sa. Rovnako pomôže aj chlad - oblizovanie kocky ľadu, počas ktorého si môže uvedomiť, ako mu studená voda steká do hrdla. Pomôcť vie aj zadržanie dychu na štyri sekundy a postupné vydychovanie počas ďalších štyroch sekúnd. A potom sa celý proces zas zopakuje. Ide o tzv. škatuľové dýchanie, ktoré vie výborne upokojiť myseľ. Čo však určite nerobiť je plošný zákaz mobilu, tabletu alebo televízie. Mohlo by sa to rodičovi vypomstiť v budúcnosti. Hrozí totiž, že sa mu dieťa už nebude chcieť zveriť. Najvhodnejšie je prísne dohliadať nad tým, aký program dieťa sleduje. Rozprávky by sme mali vyberať nielen podľa veku dieťaťa ale aj vývojovej fázy, v ktorej sa nachádza. Mladšie deti môžu pozerať krátke príbehy s jednoduchými zápletkami, jasnými obrázkami a témami priateľstva či rodiny. Deti v mladšom školskom veku už môžu sledovať zložitejšie zápletky. Platí však, že by mali podporovať pozitívne hodnoty, priateľstvo, spoločnú prácu. Mali by sme vyberať rozprávky, ktoré sú primerané schopnostiam chápania. Každý rodič si svojho potomka pozná najlepšie a vie sa rozhodnúť.

Väčšina rodičov by chcela pre svoje deti to najlepšie, no nie vždy vedia, ako na to. Je dôležité vnímať aj reč ich tela, výraz tváre, tón hlasu a zmeny v správaní. Tieto prejavy môžu byť znakmi úzkosti, ktoré vám pomôžu začať rozhovor. Spýtajte sa, či je niečo, čo ich trápi, a buďte pripravení o tom hovoriť.

Ako pomôcť dieťaťu s úzkosťou: Prístup zameraný na rodiča k zvládaniu detskej úzkosti, 1. časť/4

Duchovný rozmer a zdravie

Vesmír a celé stvorenie predstavujú rozsiahlu školu, priestor určený na rast, vývoj a dozrievanie všetkého živého smerom nahor, k vedomejšiemu, zrelšiemu a dokonalejšiemu stavu. Rastlina, zviera alebo človek, každý má potenciál pre duchovný rast. Hľadanie Pravdy a Hodnôt: Len človek, ktorý stojí na pevnom a zdravom základe, môže prežiť svoj život správne. Kto sa však neopiera o pevný a pravý základ vlastnej osobnosti a o to, čo je pravé a naozaj hodnotné, prežije svoj život v hodnotovom omyle. Modlitba ako Kľúč k Poznaniu: Ak sa chce niekto efektívne modliť, potrebuje mať určitú znalosť stvorenia a jeho úrovní. Túžba po Večnom Živote: Hoci si všetci veľmi dobre uvedomujeme pominuteľnosť svojho pozemského tela, v najhlbšom kútiku duše tlie predsa len v každom z nás neuhasiteľná túžba po večnom živote. Táto túžba nemôže byť zrealizovaná v hmotnom tele, čo isto každý chápe, ale naše najhlbšie ja akoby cítilo, že ide o čosi, čo sa predsa len dá niekde a nejakou formou uskutočniť.

Bohatstvo Duchovné vs. Materiálne: Nezaložte si na peniazoch ani zlate či na majetku, nezhromažďujte si majetky, ale si zhromažďujte bohatstvo svoje v nebi, aby ste si to raz našli, keď prídete ku mne. Brat môj, bohatstvo, ktoré dáva tento svet, je dočasné a človek sa necíti v istote ani šťastie neprináša, ale bohatstvo duchovné človeku prináša šťastie, pokoj a svätosť. Prosím, nezakladajte si na bohatstve, účtoch či zlate, ale sa osloboďte od falošnej predstavy bohatstva a vlastniť čo najviac peňazí a zlata. Beda tým, čo prepadnú lesku blahobytu a zhromažďovania majetku a bohatstva, lebo duch temna zatemní ich srdce i oči a nebudú poznať Pravdu, ktorú Ja, Boh a Spasiteľ, človeku dávam.

Skutočné zdravie je založené na správnom fungovaní troch odvetví života: fyzicko-mentálne zdravie, kariéra-životný cieľ a spiritualita. Ak je jeden z týchto aspektov nevyvážený, všetky ostatné aspekty sú dotknuté. Radšej ako liečiť dôsledok, hľadáme hlavnú príčinu choroby. Niekedy sa cítime byť nie iba nezdraví, ale neštastní a spirituálne zmätení. Verím, že správna konštitučná strava dokáže zlepšit náš zažívací oheň a tým imunitný systém. Duchovné poradenstvo nám pomôže pochopiť ako využívať energiu, ktorej rovnováha je velmi dôležitým základom pre vytvorenie zdravého fyzického a emocionálneho života.

Tradičné prírodné liečebné systémy sú všetky založené na individuálnom prístupe. Ľudia sú rozdielny a treba k nim pristupovať rozdielne. Vysvetľuje to, prečo pre niekoho funguje iná diéta, ako pre iného. Konštitučný prístup, ktorý je esenciou orientálnej medicíny, kladie dôraz na správne konštitučné stravovanie pre jednotlivca, ako základ zdravia. Prvý krok liečby je zistiť charakter konštitúcie. Cez ňu vieme predpísať plán životného štýlu pre každého individuálne. Prírodná liečba je hlavne o prevencii. Pochopenie tohoto úžasného systému starostlivosti o samého seba, vám môže pomôcť dosiahnuť optimálne zdravie, ktoré sa stane zdrojom radosti a energie. Budete schopný pripravovať zdravé a vyvážené jedlá ako časť vášho životného štýlu.

Pokrytectvo a Hlásanie Pravdy: Beda vám, pokrytci, ktorí falošne hlásate a pod rúškom zákona ničíte rodiny a jednotu rodín. Vy, čo hovoríte o mieri a bezpečí, vy sami hovoríte o vojne a smrti. Ste v pozadí a riadite tých, čo sú vám v područí. Zabíjate, ničíte, zdražujete chlieb a iné pokrmy, rozdeľujete, hovoríte nepravdu, ničíte všetko, čo je Božie a Božím stvorením. Pohŕdate ľudskými životmi. Výzva k Vernosti a Modlitbe: Deti môjho Božského Srdca, žite svorne a bezúhonne, modlite sa a milujte sa. Volajte v súženiach moje Meno: „Abba - Otče, príď nám na pomoc.“ Majte vieru v Boha vášho a nádej tiež, lebo Ja vás vidím a poznám vaše potreby.

Symbol rovnováhy medzi telom, mysľou a duchom

tags: #preco #dieta #neprichadza #duchovno