Pre veriacich rodičov je krst jedným z dôležitých prvých krokov po narodení bábätka. Vyberajú pre svoje dieťa nie len meno, ale aj vieru, v ktorej ho budú vychovávať a spôsob formovania jeho budúcej osobnosti. Podstatnú úlohu v tom zohrávajú aj krstní rodičia, ktorí sa majú priamo spolupodieľať na jeho duchovnom raste. O tom, čo znamená krst pre kresťanov a ako prebieha proces prípravy, sme sa porozprávali s rehoľným bratom Michalom Vrtákom, SVD.
Čo je krst a aké sú jeho podmienky?
Krst je začlenením sa do Cirkvi nezmazateľným znakom. Nie je možné človeka odkrstiť alebo zrušiť krst. Preto ak je krstené dieťa, ktoré ešte nie je schopné rozhodovať o tom, či chce byť členom Cirkvi alebo nie, je potrebné, aby rodičia a krstní rodičia garantovali kresťanskú výchovu. Čiže, nemalo by to byť len o tom, že majú krst, birmovku a dokonca rodičia sú aj zosobášení v kostole, ale či je v ich živote prítomná živá viera, ktorú dieťaťu odovzdajú.
V zásade neexistuje jedna odpoveď na všetky prípady, ale každá žiadosť o krst je individuálna a tak by sa k nej aj malo pristupovať. Ak rodičia dieťaťa sú pokrstení a majú aj ďalšie sviatosti, je tu predpoklad, že budú svoje dieťa vychovávať vo viere. Takže v zásade je dostatočnou zárukou sviatostný život rodičov a krstných rodičov. Problém nastáva ak rodičia nežijú podľa kresťanských hodnôt a žiadajú krst pre svoje dieťa iba ako súčasť folklóru. Vtedy je ťažké zabezpečiť kresťanskú výchovu dieťaťa, ktorá je podmienkou krstu u detí.
Katolícka cirkev pripúšťa aj krst dieťaťa, kde iba jeden z rodičov je katolík, ak sa ten zaručí za jeho výchovu a bude ho vovádzať do právd viery. Takže druhý rodič, či už evanjelik, moslim, hinduista alebo iného vierovyznania, musí s katolíckym krstom a výchovou súhlasiť.
Katolícka cirkev je rímskokatolícka cirkev plus 23 východných katolíckych cirkví, ktoré sú zjednotené s pápežom. Východné Cirkvi majú svoje Kanonické právo, ktorým sa riadia, ale súčasne, čo sa týka sviatostného života majú rovnaký počet sviatostí a navzájom si ich uznávajú. Takže s gréckokatolíkmi nie je žiadny problém, lebo je to to isté vierovyznanie, ale odlišný rítus. Na Slovensku je aj dohoda s evanjelikmi o vzájomnom uznávaní krstov, keďže je v oboch prípadoch krst považovaný za sviatosť.
Príprava na krst
Krstné prípravy majú rôznu dĺžku trvania v závislosti od vnútorných predpisov v jednotlivých diecézach. Normálne na to u pokrstených rodičov postačí aj jedno stretnutie s kňazom.
Niekedy je ťažké stanoviť presnú hranicu, ale s určitosťou pri krste tínedžera alebo dospelého je to dlhšia príprava a nazýva sa katechumenát a trvá 1 až 2 roky. Pri mladších sa požaduje pred krstom poznanie viery zodpovedajúce ich veku, takže opäť je to individuálne.
Význam krstu z kresťanského hľadiska
Krst je základnou sviatosťou, ktorá nás robí údmi Kristovho tela. Nielenže krst očisťuje od všetkých hriechov a trestov, ale robí novopokrsteného „novým stvorením“, adoptívnym Božím synom (KKC 1562,1563). Už v evanjeliu podľa Matúša sa píše: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19)
Krst vtláča do duše nezmazateľný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult (KKC 1280).
Záväzky spojené s krstom
Krstní rodičia, no najmä rodičia dieťaťa, sa zaväzujú vychovávať svoje dieťa vo viere. Je samozrejmé, že ak bolo pokrstené dieťa, je potrebná katechéza po krste. Pokrstený je povolaný slúžiť iným v spoločenstve Cirkvi, vážiť si ich a mať ich v láske.
Znovuzrodení krstom ako Božie deti, sme povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú sme dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi, a zúčastňovať sa na apoštolskej a misijnej činnosti Božieho ľudu. Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti, pokrstení majú v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi (KKC 1269,1270).
Krst detí vs. rozhodnutie dospelého
Krst detí sa začal vo veľkom praktizovať až v čase, keď sa deti rodili do kresťanských rodín a ich výchova od narodenia bola ovplyvnená vierou ich rodičov a tak prirodzene prijímali pravdy viery, ku ktorým ich rodičia viedli. Je prirodzené, že rodičia robia množstvo rozhodnutí za svoje deti a nečakajú, kým ich ratolesti budú mať 18 rokov a sami sa rozhodnú o tom, do akej škôlky budú chodiť, aký cudzí jazyk si zvolia alebo kam budú chodiť na základnú školu.
Je to podobné ako s detským očkovaním, ktoré si dieťa nevolí samo, hoci je pre jeho dobro. Ak aj rodičia zastávajú názor, že očkovanie nie je potrebné, neznamená to automaticky, že keď ich dieťa dospeje, bude mať rovnaký názor.
Nie je správny názor rodičov, ktorí nechcú dať pokrstiť svoje dieťa s odôvodnením, nech sa samo rozhodne, keď bude dospelé. Kristus hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ (Lk 18,16) Tieto Kristove slová môžeme plne vztiahnuť aj na situáciu krstu dieťaťa. Práve cez krst prichádza duša dieťaťa do kontaktu s Božou milosťou, so spásou, ktorú nám vymohol Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Tým, že rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa, ochudobňujú ho o túto milosť.
Každá výchova je svojím spôsobom ovplyvňovaním dieťaťa. Rodič sa pritom nepýta svojho dieťaťa, či súhlasí s takou alebo inou výchovou, či súhlasí s takými alebo inými zvykmi, formami správania, ktoré ho učí. Rovnako sa ho nepýta, akou rečou sa chce naučiť rozprávať. Netreba sa báť hovoriť dieťaťu o Bohu, o Kristovi, vychovávať ho vo viere. Neskôr ako dospelý človek sa aj tak slobodne rozhodne, či chce túto vieru žiť alebo nie. Nevychovávať dieťa vo viere, nehovoriť mu o Bohu skôr vytvára predpoklad, že sa pre vieru ani nerozhodne. Človek sa totiž ťažko rozhodne pre niečo, čo nepozná a nevytvoril si k nemu nejaký vzťah. Nevychovávať vo viere je teda ochudobňovanie človeka o možnosť rozhodnúť sa pre vieru.
Rozdiely medzi krstom novorodenca a dospelého
Pokiaľ ide o krst ako sviatosť, ide o ten istý krst. Rozdiel spočíva hlavne v procese formácie vo viere. Dospelý sa musí pripraviť na krst predtým, ako ho prijme. Cez katechumenálnu prípravu, ktorá by mala trvať aspoň dva roky, sa dospelý snaží rozvíjať svoju počiatočnú vieru v Krista, ktorú potom verejne vyznáva pri krstnej slávnosti, keď dostáva aj ostatné sviatosti uvedenia do kresťanského života - birmovanie a Eucharistiu.
V prípade novorodenca je to naopak, v priebehu svojho rastu má byť formovaný vo viere cez kresťanskú výchovu v rodine a aj prostredníctvom katechetickej prípravy, keď sa chystá na prvé prijatie Eucharistie a neskôr na prijatie birmovania.
Symbolika krstu
Pri krste dieťaťa kňaz alebo diakon, ktorý krstí, hovorí dieťaťu: „Stal si sa novým stvorením a obliekol si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti.“ Vďaka krstu sa podobáme Kristovi, priam sme si ho obliekli.
Keď krstiteľ odovzdáva krstným rodičom sviecu zapálenú od veľkonočného paškála, ktorý symbolizuje Zmŕtvychvstalého, hovorí: „Prijmite svetlo Kristovo.“ Hovorí im, že práve im sa zveruje toto svetlo.
Ešte lepšie to znie pri krste dospelého, kde sa krstiteľ prihovára priamo novopokrstenému: „Stal si sa svetlom v Kristovi. Kráčaj vždy ako dieťa svetla a vytrvaj vo viere až do konca, aby si mohol ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde v nebeskej sláve.“ Krstná svieca teda symbolizuje svetlo Kristovo, ktoré pokrstený prijíma a zároveň on sám má byť tým svetlom v Kristovi pre tento svet.
Pred krstom sa robí pomazanie olejom katechumenov. Udeľuje sa po modlitbe exorcizmu, ktorou sa prosí, aby kandidát krstu bol ochraňovaný a posilňovaný v boji so zlým duchom. V podstate to naznačuje pomazanie olejom katechumenov. Je to pomoc v duchovnom zápase, aby sa človek dokázal vymaniť z pazúrov duchovného nepriateľa.
Pomazanie olejom po krste má iný význam. Tento olej sa nazýva krizma. Krstom človek prijíma trojitý úrad Krista kňaza, proroka a kráľa. V minulosti sa pomazávali okrem kňazov aj proroci a králi, keď boli uvádzaní do svojho úradu. Tak aj novopokrstený je pomazaný, lebo dostal účasť na tomto trojitom Kristovom úrade.
Krst ako základ kresťanského života
Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse.
Krst zaväzuje človeka žiť tie milosti, ktoré krstom prijal. Predovšetkým má žiť ako „nové stvorenie“, čiže žiť v milosti posväcujúcej. Rozvíjať vzťah viery, nádeje a lásky voči trojjedinému Bohu. Rovnako aj žiť spoločenstvo s kresťanmi a pred svetom svedčiť svojím spôsobom života o Bohu a o jeho láske.
Len samotný fakt, že je človek pokrstený, mu nebo ešte nezabezpečí. Musí sa stávať tým, čo prijal. Mali by sme si uvedomovať, že hoci sme sa krstom stali Božími deťmi a Kristovými učeníkmi, každodenným životom sa nimi potrebujeme stávať.
Kedy a kde dať dieťa pokrstiť?
Ak je dieťa zdravé, odporúča sa dať ho pokrstiť do 2 - 3 týždňov po narodení. Ak je choré, odporúča sa čo najskôr.
Ak je dieťa zdravé, malo by byť pokrstené vo farskom kostole v mieste trvalého bydliska rodičov. Ak je choré, prípadne zomiera, môže ho pokrstiť ktokoľvek, kto vie krstiť a chce krstiť. Teda doma, alebo v nemocnici. Keď sa dieťa uzdraví, treba ho doniesť do kostola, aby kňaz nad ním vykonal doplňujúce obrady, ktoré predpisuje Cirkev.
Výber mena a potrebné dokumenty
Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha. Pri krste by sa malo vybrať meno, ktorého nositeľom bol už nejaký svätý. Nemalo by sa dávať meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Ak rodičia žiadajú o krst dieťaťa a nie sú cirkevne zosobášení, je to pre nich príležitosť hľadať spôsob, ako sa dostať k sviatostnému životu. Ku krstu potrebujú predložiť rodný list dieťaťa. Rodičov k cirkevnému sobášu nenútime, ani ho nekladieme, ako podmienku pre pokrstenie dieťaťa. Rodičia k tomuto rozhodnutiu majú dozrieť sami.
Pred krstom je potrebné zúčastniť sa na krstnej náuke. Krstná svieca sa zapaľuje od Veľkonočnej sviece - symbolu zmŕtvychvstalého Krista. Biele rúcho symbolizuje čistotu a krásu duše pokrsteného dieťaťa.