Psychológovia často používajú pri testovaní školskej zrelosti pripravené testy, ktorými okrem iného zisťujú kresbové zručnosti detí. Deti kreslia postavu, ale aj napríklad dom. Prečo práve dom? Pretože dom si vie každý predstaviť, je to dôverne známy objekt a v podstate ho dokáže nakresliť aj najmenšie dieťa. Podľa odborníkov sa v kresbe domu najviac projektuje vzťah k domovu, vzťahy medzi rodičmi, súrodencami. Najvhodnejšia je najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku, pretože radi sami od seba kreslia domov. Túto obľubu sa dá vysvetliť ako závislosť od domova a rodičov. Čiže kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly - rodinné zázemie či otvorenosť vonkajšiemu svetu. Dieťa jednoducho kresbou domu vyjadruje samé seba.
Dom je zároveň úzko prepojený s rodinou. Zatiaľ čo rodina predstavuje duchovné centrum lásky, ochrany a dôvery, dom predstavuje jej materiálne stelesnenie. Napriek tomu, že väčšina dnešných detí býva v poschodových domoch, zobrazujú prevažne dedinský dom. Najčastejšie ako štvorec s trojuholníkovou strechou, oknami, dverami s kľučkou a komínom, z ktorého sa dymí. Poschodové domy, paneláky sa v kresbách vyskytujú zriedkavejšie a až v neskoršom veku.
Pri interpretácii kresby domu je dôležité všímať si jeho stvárnenie, s dôrazom na okná, dvere či samotnú výzdobu, ale aj bezprostredné okolie domu (ploty, stromy, záhrady, prístupové cesty atď.). Okná aj dvere predstavujú jednoznačne komunikačný prostriedok. Dvere sú považované za sociálne schopnosti. Dvere otvorené znamenajú silnú potrebu citových väzieb. Okná predstavujú zase vzťahy s okolím. Uzatvorené okná alebo dvere bez kľučky, prípadne neprítomnosť cesty vedúcej k domu svedčí o uzavretosti dieťaťa alebo jeho prípadnej úzkosti, absencii hlbších citov či prejavov náklonnosti. Strecha symbolizuje myslenie a fantáziu. Môže byť vysoká, dominantná alebo nevýrazná.
Aj okolie je dôležité. Pri diagnostickom vysvetľovaní a hodnotení kresby domu sa neberie ohľad len na samotnú stavbu, ale aj na okolie. Vonkajšie zobrazené prostredie poukazuje na detskú komunikáciu s okolím a na jeho otvorenosť, resp. uzavretosť voči vonkajším podnetom. Ak je dom uprostred s otvorenými oknami a niekoľkými dverami, okolie domu je spravidla nenápadné, ide o harmonické, vyrovnané, prívetivé, živé a otvorené dieťa. Ak je v kresbe dom malý s menším počtom okien, obrastený veľkými stromami, môže naznačovať poruchu afektivity (schopnosť citovej reakcie), nesmelosť, pripútanosť k matke. Veľký dom poukazuje na to, že dieťa túži po prejavoch lásky, adaptácii, ovládaní svojich pudov. Ak je to dom v podobe zámku s cimburiami, vežami, tie predstavujú ideálne útočisko. Dom odpudivého vzhľadu nám naznačuje, že dieťa sa cíti pod tlakom rodiny, môže ísť i o obmedzovanie vlastnej slobody. Osamelý, neprístupný dom, bez cesty k nemu, bez dverí, lemovaný vysokým plotom poukazujú na prehry a nezdary. Kreslia ich vo väčšine deti uzavreté do seba a nie s dobrou komunikáciou. Dom, ktorý zapĺňa celý papier, resp. ho presahuje, poukazuje na potrebu dieťaťa po väčších prejavoch lásky, po lepšej adaptácii v rodinnom prostredí alebo po ovládaní svojich pudov.
Dôležitosť kreslenia v predškolskom veku
Predškolský vek je kľúčovým obdobím pre rozvoj dieťaťa. Je to čas, keď sa formujú základy jeho osobnosti, emocionálneho prejavu, sociálnych zručností a kognitívnych schopností. Kreslenie je jednou z aktivít, ktoré majú na tento rozvoj významný vplyv.
Kreslenie je pre dieťa prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak, niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie. Kreslenie zvyšuje porozumenie vo vede, zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia), trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Zlepšuje priestorové vnímanie a je súčasťou symbolického komunikačného systému. Mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Ako podporiť dieťa v kreslení
Je dôležité, aby rodičia pri dieťati podporovali jeho záujem o kreslenie. Kresleniu sa nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou. Je však veľmi dôležité, aby ste dieťa povzbudili a vytvorili mu podnetné prostredie.
Vytvorte podnetné prostredie
- Dostupnosť materiálov: Majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času.
- Povzbudenie, nie nútenie: Nie je do kreslenia nútené, t.j. naopak, je do kreslenia povzbudené, napr. vetou: „Pozri akú peknú mačičku som nakreslila, no nemá sa s čím hrať.. čo by si jej dokreslil? Loptičky? Klbká?“
- Bez kritiky: Nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
- Experimentovanie: Dajte mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.
- Zamerať sa na proces, nie na výsledok: Nie je možné hodnotiť grafický prejav dieťaťa podľa toho, čo je na konci, čo je jeho výsledok. Je potrebné vyhodnotiť proces, cestu, ktorou dieťa príde k výsledku.
Kreslenie ako súčasť bežného života
Senzorická hra je hra, ktorá stimuluje zmysly dieťaťa - hmat, zrak, čuch, sluch, chuť, čím pomáha dieťaťu spoznávať okolitý svet prostredníctvom zmyslov a tak sa rýchlejšie učí. Kreslenie môže byť tiež súčasťou rozprávania príbehu.
Čo robiť, ak dieťa nechce kresliť
Netreba ho nútiť. Namiesto toho sa pokúste zistiť, prečo nemá o kreslenie záujem. Môže to byť spôsobené nedostatkom motivácie, strachom z neúspechu alebo inými faktormi. Skúste kresliť vy a porozprávajte sa o tom, čo ste nakreslili.
Ako rozpoznať prípadné problémy
Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného.
Existujú určité varovné signály, ktoré nás môžu upozorniť, že by nemuselo byť všetko v poriadku:
- Nerovnomerný a oneskorený vývin dieťaťa.
- Dieťa sa nachádza na nižšej úrovni psychomotorického vývinu a málo a nerado kreslí.
- Ak dieťa do konca piateho roku života nezačne samo intenzívne vyhľadávať kreslenie, prax ukazuje, že také dieťa má väčšinou grafomotrické ťažkosti.
- Zmena polohy tela alebo otáčanie papier pri kreslení.
- Problémy s rečou.
- Ťažkosti s priestorovou orientáciou, rozpoznávaním, čo je hore a dole alebo vpravo a vľavo.
- Nevyhranená lateralita a skrížená lateralita.
- Kreslenie obrázkov zdola nahor alebo neschopnosť napodobniť tvar či jeho zrkadlové otáčanie.
- Bolesti chrbta, ramena, zápästia, hlavy, únava pri kreslení alebo písaní.
- Pomalé písanie alebo neschopnosť zmenšiť písmo.
Ak spozorujete niektorý z týchto signálov, je vhodné poradiť sa s odborníkom - detským psychológom alebo špeciálnym pedagógom.
Čo prezrádzajú detské kresby
Detská kresba vyjadruje emócie, poznatky, psychický stav a prežívanie dieťaťa. Vedia to aj odborníci, ktorí práve prostredníctvom kresby spoznávajú úroveň vývinu dieťaťa, emócie, ktoré prežívajú a vzťahy, ktoré ho obklopujú. Umelecký výtvor vášho dieťaťa môže prezradiť veľa. Dá sa z neho prečítať prežívanie dieťaťa, osobnostné črty, ale aj aktuálnu náladu či problémy.
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.
Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“. Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo.
Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť.
Kreslenie je komplexná činnosť, ktorá prináša mnoho príležitostí pre rozvoj rozličných schopností a zručností detí. Je to nielen zábavná aktivita, ale aj dôležitá súčasť ich celkového vývoja.