Kedy začať obúvať dieťa: Kompletný sprievodca pre rodičov

Na estetickú stránku prvej obuvi vášho dieťatka treba preto myslieť až po tom, ako sa presvedčíme, že topánka mu naozaj sedí. Ak vyberieme nesprávne, topánka mu môže vážne zdeformovať nožičky. Správny výber topánok je veľmi dôležitý, nepodceňte preto ich výber. Ako to zvládnuť poradil pre Najmama.sk ortopéd Vladimír Záhradník.

„Topánočky by dieťa malo začať nosiť vo veku kedy začína chodiť, dovtedy má obuv len termoizolačnú funkciu. Treba si uvedomiť, že topánka je pre nohu a nie noha pre topánku. Pri výbere obuvi treba dbať na to, aby správne kopírovala tvar detskej nohy,“ radí ortopéd.

Kedy dať dieťaťu prvé topánky?

Možno ťa prekvapí, že správnu odpoveď nenájdeš v tabuľkách, dokonca nehrá rolu ani vek dieťaťa, ale to, ako sa hýbe. Dovtedy sú topánky skôr ochranou pred chladom alebo nečistotami, nie pomôckou pre zdravý vývoj. Detská noha je pri narodení prevažne z chrupavky a mäkkého tkaniva, čo znamená, že potrebuje slobodu pre správny vývoj. Voľný pohyb naboso je pre ňu najlepšia škola rovnováhy, koordinácie a svalovej sily.

Obuv by mala chrániť nohy pred chladom a nebezpečenstvom poranenia pri chôdzi. Pre malé deti je preto potrebná až vtedy, keď začnú chodiť a pobehovať vonku. Keď už však začne loziť, stáť či robiť prvé kroky, začne to byť namáhavejšie. Musia sa mu najprv vytvoriť svaly na chodidlách aj na celých nožkách a vyformovať nožná klenba. Aby detské chodidlá zosilneli, musia stále trénovať a musia mať dostatok priestoru na svoj rozvoj. Len tak sa môžu prirodzene vyvíjať.

Konkrétny vek vám nepovieme, pretože vývoj každého dieťaťa prebieha inak. Zároveň tiež záleží, či sa bavíme o zdravom dieťati alebo dieťati s chorými nohami. Za nás rozhodne neodporúčame. Vôbec nie! V období lezenia si dieťa pohybom tvaruje klenbu nohy, topánočky by tam pôsobili ako nežiaduce obmedzenia. V tejto chvíli dieťa ešte vôbec nechodí, takže topánočky nepotrebuje. Veľa rodičov v tejto chvíli podľahne a nasadí dieťaťu prvé topánočky či capačky.

Áno, dieťa sa síce už pohybuje na nohách, ale stále ešte nie celkom samostatne a hlavne skôr nárazovo, nie väčšinu času. Navyše sa bavíme o domácnosti. Ak nemáte extrémne tvrdú podlahu (napr. dlažbu) či chladno od nôh, potom nosenie papuč doma všeobecne nedáva zmysel. Tu sa už dostávame ku kritickému bodu zlomu. Najlepšie je sa orientovať podľa prevažujúceho spôsobu pohybu. Ak dieťa trávi väčšinu bdelého stavu na nohách, potom už o nejakom obutí môžeme začať uvažovať. Ak u neho ešte stále prevažuje sedenie a lozenie, tak by sme vyčkali.

Dieťa obúvame až vo chvíli, keď sa samo postaví a začne chodiť v priestore, aj keď je to napríklad len za ruku. V neposlednom rade by mala obuv poskytovať detskej nôžke oporu. Myslieť by na to mali všetci rodičia, ktorí s radosťou zaobstarávajú topánočky pre bábätká, hoci ešte len ležia a nechodia. Detské lekári sa domnievajú, že v tomto prípade sú tieto roztomilé prvé topánočky pre deti do istej miery dokonca škodlivé. Topánka môže totiž pôsobiť ako obmedzujúci faktor v pohybe. V priebehu lezenia sa dieťaťu neustále tvaruje klenba nohy. Ak rodičia dajú dieťaťu topánočky len "na ozdobu", môže sa stať, že noha nebude mať možnosť dostatočného prirodzeného pohybu.

Stalo sa! Vaše dieťa práve urobilo svoj prvý, zatiaľ neistý krok a pomaly získava prax v chôdzi. Po prvotnej radosti rýchlo vyvstáva otázka, ako vybrať prvé topánky pre dieťa a ktoré modely uľahčia učenie chôdze. Ako vybrať prvé topánky pre dieťa? Ktoré modely poskytnú vášmu drobcovi najväčší komfort a voľnosť pohybu? Určite poznáte známe príslovie - pomaly ďalej zájdeš. Týka sa to aj nákupu prvých detských topánok. S ich nákupom by ste sa totiž nemali príliš ponáhľať. Ak sa vaše dieťa pohybuje na vlastných nohách zatiaľ výlučne v rámci domu, mali by ste mu umožniť čo najdlhšie kráčať naboso alebo v ponožkách. Práve vďaka tomu si dieťa osvojuje vlastnú techniku chôdze a spoznáva rôzne povrchy.

Pri prvých krokoch by malo mať dieťa možnosť zažiť chôdzu bosými nohami na rôznych povrchoch. Pomáha to zlepšiť vzor chôdze a precvičiť si rovnováhu. Chôdza v prvých topánkach sa musí v čo najväčšej miere podobať na chôdzu naboso. Nie je preto správne - napriek kedysi rozšírenému názoru - siahať po vysokých a pevných topánkach, ktoré obmedzujú pohyby členku a chodidla. Vyššia obuv so spevnenou pätkou sa určite zíde, ale nie pri prvých krokoch. Takéto modely budú vhodnejšie pre staršie deti - napr. ako papuče do škôlky.

Keď sa dieťa rozchodí a topánky už nosí pravidelne, je dôležité neustále sledovať nadmerok. Niektoré deti sa do topánok zamilujú ihneď, iné ich budú ignorovať, vyzúvať si ich alebo sa s nimi „hádzať“ ako s hračkou. Je to úplne normálne. Topánky pre deti nie sú hneď intuitívne - treba im dať čas. Malý trik: umiestni topánky medzi hračky - nech ich dieťa preskúma vlastným tempom.

Správny výber a materiál

„Pri prvých topánkach je veľmi dôležité, aby nadmerok nebol väčší než približne 1 cm. Väčší nadmerok môže spôsobovať zakopávanie a znižovať istotu chôdze,“ uvádza sa v článku. Pri prvých topánkach je veľmi dôležité, aby nadmerok nebol väčší než približne 1 cm.

„Vhodný je prírodný materiál, ako sú prírodné usne či textil. Takýto materiál má schopnosť pohlcovať vlhkosť, keďže detské nožičky sa viac potia ako dospelé. Taktiež sa takýto typ materiálu dokáže do určitej miery prispôsobiť tvaru nohy,“ pokračuje ortopéd. Nevhodné materiály sú plasty, poroméry (syntetický materiál) či koženky, keďže sú tvrdé, ťažko sa prispôsobujú tvaru chodidla a sú nepriedušné. Môžu tiež spôsobiť nepríjemné plesňové ochorenia, keďže majú slabú schopnosť odvádzať vlhkosť z povrchu kože.

Zvršok by teda mal byť ľahký a elastický, prispôsobený prirodzeným pohybom detského chodidla. Najlepšie sa tu osvedčia prírodné materiály zaručujúce dodatočnú ventiláciu, ktoré umožňujú chodidlu dýchať. Podrážka takýchto topánok musí byť pružná a pomerne tenká. Taká umožňuje správnu prácu svalstva chodidiel - na rozdiel od pevnej, ťažkej obuvi.

Pri kúpe prvých topánok pre dieťa sa oplatí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby boli topánky ľahké, mali mäkkú a pružnú podrážku a boli vyrobené z „priedušných“ a kvalitných prírodných materiálov.

Pre malé deti je preto potrebná až vtedy, keď začnú chodiť a pobehovať vonku. Kým dieťa nechodí, topánočky nepotrebuje. Detská noha sa vyvíja pomerne rýchlo. Formujú sa kosti, ktoré sú spočiatku veľmi mäkké a chrupavkovité a až postupne sa spevňujú. Väčšina novorodencov sa narodí s úplne zdravou nôžkou. Keď sa ale deti zídu v prvej triede, množstvo z nich už má nôžky deformované s nábehom na ďalšie problémy. Dôvodom sú najčastejšie zlé topánky. Tie sú obvykle veľmi úzke so zlým tvarom špičky, s podpätkom a s podrážkou tvrdou ako kameň. Také topánky nedovoľujú chodidlám správne sa vyvinúť, pretože ich obmedzujú v prirodzenom pohybe a dokonca aj v prirodzenom raste a deformujú ich.

Ľudská noha je dokonalý nástroj a nie je potrebné ju nijako podopierať, vystužovať ani zošnurovávať, aby lepšie fungovala. Ba práve naopak. Prvé topánočky by mali byť také, ktoré nohu neobmedzujú, nijako nepodopierajú a vlastne by ich dieťa na nohe malo vnímať úplne minimálne. Ak ich dieťa obuje a urobí pár krôčikov, rozdiel medzi chôdzou naboso av týchto topánočkách by mal byť minimálny. Dá sa to aj jednoducho povedať tak, že by dieťa malo dokonale ovládať topánky a nesmie to byť naopak, keď topánky ovládajú pohyb dieťaťa, čo sa u klasických tvrdých topánok často deje.

Poznáte to tak, že dieťa klasické topánky obuje a zrazu začne jeho chôdza pripomínať neprirodzenú chôdzu robota. Dieťa neprirodzene dvíha kolienka, prípadne hlasno pláca podrážkami topánok o podlahu. U padnúcich a vhodne zvolených mäkkých topánok naopak dieťa veľmi skoro po obutí začne prirodzene behať, topánky ho prestanú zaujímať, pretože mu v ničom neprekáža, tak ich prestáva vnímať a záujem dieťaťa si získajú úplne iné podnety ako to, čo mu to rodičia obuli na nohu.

Ako detské topánky pre prvé krôčiky preto odporúčame minimalistické capačky alebo topánky pre prvé krôčiky. Topánky z oboch kategórií sú mäkké a ľahké topánky s veľmi tenkou koženou alebo gumovou podrážkou. Plnia presne tú úlohu, ktorú plniť majú. Nohu chráni pred vonkajšími vplyvmi, čo znamená že ju zahrejú, ochránia napríklad pred porezaním a zamedzia pošmyknutiu na hladkých povrchoch.

Detská obuv by mala byť ľahká, priedušná a mala by kopírovať prirodzený tvar detskej nohy. Topánky z prírodného materiálu sú najlepšou voľbou, pretože umožňujú nohe dýchať a absorbujú pot.

Dobrou voľbou sú aj topánky s vyberateľnou stielkou, ktorá je zo savého prírodného materiálu. Okrem toho, že je savá, plní aj podpornú funkciu pre správne tvarovanie priečnej a pozdĺžnej klenby chodidla a bráni tak zdravotným komplikáciám spôsobeným plochou nohou. Vhodná vložka funguje aj ako izolačná vrstva proti pocitu studených nôh.

„Noha si postupne vytvaruje, ale aj opotrebuje topánku, preto nie je vhodné, aby ďalšie dieťa "donosilo" už používanú obuv,“ radí V. Záhradník. Novú obuv by malo dieťa začať nosiť postupne, aby sa topánky prispôsobili nožičke.

Na čo by ste mali zabudnúť

Nevhodné materiály sú plasty, poroméry (syntetický materiál) či koženky, keďže sú tvrdé, ťažko sa prispôsobujú tvaru chodidla a sú nepriedušné. Môžu tiež spôsobiť nepríjemné plesňové ochorenia, keďže majú slabú schopnosť odvádzať vlhkosť z povrchu kože.

Športová obuv nie je dobrá ako prezúvky. Ak ich bude nosiť v interiéri, teda napríklad v škôlke, treba vybrať ľahkú vzdušnú obuv. Ak hovoríme konkrétne o prezúvkach, tie by mali byť navyše zabezpečené proti vyzutiu remienkom alebo šnúrkami. Na aktívny odpočinok je určená športová obuv. Deti majú často tendenciu zamieňať si športovú obuv s prezúvkami. Športová obuv je však tvrdšia a nepriedušnejšia, čo je z hygienického hľadiska nevhodné.

Zabudnite na žabky alebo šľapky, pri ktorých hrozí riziko úrazu. Deti do troch rokov majú na spodnej strane chodidla tukový vankúšik, preto nie je úplne vhodné obúvať im ortopedické topánky alebo papučky, pokiaľ to nenariadil ortopéd.

„Príliš voľná topánka môže viesť k nadmerným posunom nohy v nej a spôsobiť bolestivé pľuzgiere a neistú chôdzu. Chýba stabilizácia, čo môže viesť k pádom a vyššiemu riziku poranenia dolných končatín,“ tvrdí ortopéd. „Príliš tesná obuv taktiež nie je vhodná, pretože môže viesť k rozvoju deformít nohy napríklad vybočeného palca, otlakom a spôsobuje diskomfort a predčasnú únavu nôh. Pri výbere veľkosti topánky si treba uvedomiť, že topánky z prírodného materiálu sa môžu čiastočne prispôsobiť do šírky, nikdy nie do dĺžky,“ dodáva.

Ako spoznáme, že veľkosť je v poriadku? Spokojné dieťa znamená aj správny výber. Príliš malá topánka - pokiaľ nemá dieťa v prednej časti dostatok miesta pre prsty, začne ich krížiť a nesprávne nohu zaťažovať. Voľný členok - ak nie je upevnenie okolo členku skutočne pevné, môže dieťa začať viac zaťažovať vnútornú stranu nožičky. Na záver je tiež nutné povedať, že by ste mali, najmä u tých najmenších detí, topánočky kontrolovať každý mesiac. Nezdá sa to, ale nožička im rastie naozaj rýchlo. Podľa detských lekárov je najčastejšou chybou mamičiek práve to, že nekontrolujú, či deťom topánka sedí.

Ako trafiť správnu veľkosť a šírku

Prvý faktorom by mala byť, samozrejme, veľkosť. Najlepšie ju zmeriate, keď dieťa postavíte na tvrdý papier a obkreslíte ceruzkou kolmo nôžku. Získate tak základnú veľkosť nohy bábätka. Než samotný obrys nohy vystrihnete a vydáte sa do obchodu, pridajte pri tých úplne prvých topánočkách pred najdlhší prstík 10-12 mm.

Dôležité je, aby topánka na nožičke sedela. Odborníci radia skúšať topánočku vždy postojačky. „Správna veľkosť obuvi by mala byť o 1 až 1,5 cm väčšia. Nechajme sa dieťa v skúšaných topánkach aj poprechádzať po predajni, dobré je vyskúšať aj chôdzu dole a hore šikmou plošinou, ale túto možnosť väčšinou nemáme,“ hovorí ortopéd V. Záhradník.

Keď sa dieťa učí chodiť, malo by dobre cítiť zem, takže podrážka topánky by mala byť tenká. Detská noha je v prstoch širšia ako noha dospelého človeka, preto by predná časť detskej topánky mala mať dostatok miesta pre prsty. Vybrali ste si už model, ktorý spĺňa všetky vaše kritériá? Skvelé! Teraz je potrebné vybrať správnu veľkosť. Prečo je to také dôležité? Príliš malé topánky môžu chodidlo deformovať. Naopak, v príliš veľkých sa môže dieťa potkýnať alebo sa snažiť udržať topánku na chodidle sťahovaním prstov, čo má za následok ich nesprávny vývin.

Správna šírka? To je taká, ktorá zodpovedá obvodu nohy v mieste prstových kĺbov. Ak je topánka príliš široká, nedostatočne fixuje chodidlo, noha sa v nej kĺže a poškodzuje prsty zvýšeným tlakom na obuv. Úzka topánka okrem nepríjemného pocitu obmedzuje krvný obeh a zároveň deformuje neprimeraným tlakom prednú časť chodidla. Uprednostniť by sme mali topánky s oblým tvarom špičky namiesto úzkeho prápadne špicatého.

Dostatok priestoru pre prsty - správny tvar špičky je najdôležitejší. Prsty potrebujú priestor na vývoj, aby sa roztiahli do prirodzeného vejárika. Tenká podrážka - v tvrdej a vysokej podrážke vaše dieťa vôbec nebude tušiť, kam šliape. Nenaučia sa, ako našľapovať na rôzne povrchy, pretože pod nohami nebude nič cítiť. Ľahká topánka - prvé detské topánky by mali čo najviac simulovať chôdzu naboso, dieťa by ich teda na nohách nemalo skoro cítiť. Nulový rozdiel medzi pätou a špičkou - bosky je váha celého tela rovnomerne rozprestretá medzi pätu a špičku. Tak by to malo byť aj v topánkach.

Ako zmerať veľkosť topánky? K dĺžke detského chodidla obkresleného na papier pridajte jeden centimeter, aby malo chodidlo dostatok miesta. Pre prvých topánočky je odporúčaný nadmerok pre prvé topánočky je 5-9 mm.

Ďalším faktorom je podrážka. Tá by mala byť tenká (vnímanie povrchu), flexibilná všetkými smermi (prispôsobenie terénu), bez zdvihnutej päty či špičky (rozloženie váhy tela) a protišmyková (bezpečnosť).

Ohybnosť, ale aj pevnosť

Detská topánka by mala byť ohybná a to najmä tam, kde sa chodidlo pri chôdzi najviac ohýba, teda v oblasti prstových kĺbov. Tvrdá nepoddajná podošva zvyšuje únavu, narušuje pohodlie pri chôdzi a zdravý vývoj nohy. Podošva by zároveň mala mať dostatočné tlmiace vlastnosti, aby nespôsobovala nepríjemné pocity pri chôdzi po nerovnom povrchu. Správne vybratá topánka musí chodidlo dokonale fixovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy.

Všímajte si nielen dĺžku chodidla, ale aj jeho šírku. Nemenej dôležitá je aj výška topánky pre bábätko. Ide o priestor, ktorý sa klenie nad detskými prstíkmi.

Pri nákupe si všimnite, či opätok je dostatočne pevný. Ide o časť topánky, ktorá vedie od päty nahor a poskytuje nožičke oporu. Dôležité je aj zapínanie topánky. Či už sa rozhodnete pre šnúrky alebo suchý zips, v každom prípade by malo byť šnurovanie alebo upínanie topánky také, aby sa dalo dobre upevniť okolo drobného členku.

Konštrukcia - celkovo by mala topánka pomáhať dieťaťu niesť váhu a zabraňovať napr. pravda je, že nie je úplne jednoduché orientovať sa na trhu medzi tým obrovským množstvom značiek a druhov detských capačiek. Ako teda môžeme s istotou určiť, či ide o obuv pre deti zdravotne nezávadnú?

Šnurovaná obuv zabezpečuje chodidlu lepšiu stabilitu. Obuv na suchý zips je zasa praktickejšia - na chodidlá neposedného dieťaťa sa obúva podstatne jednoduchšie. Staršie dieťa si ich bez problémov obuje aj samostatne.

Vyvíjajú sa nožičky správne?

Kontrolovať nožičky by sme mali ideálne raz mesiac. Najjednoduchšie je to po kúpaní, keď je dieťa vyzlečené, stojí a vidíme celé jeho dolné končatiny. „Treba si pozrieť dolné končatiny, a to odzadu. Všímať by sme si mali akúkoľvek asymetriu či vybočenie piet. Zboku z vnútornej strany si všímame poklesnutie pozdĺžnej klenby nôh, zhora kontrolujeme tvar nohy a vybočenie palcov či iné deformity prstov. Určite ich treba prezrieť aj zblízka či neuvidíme nejaké otlaky alebo iné útvary na koži ako napríklad kurie oká , výrastky, začervenanie alebo tlakovú bolestivosť,“ vymenoval možnosti. Ak si všimnete nejakú odchylku, mali by ste upozorniť detského lekára.

Aké typy deformácií sa vyskytujú? Deformáciu môžu spôsobiť rôzne faktory. „Deformity nôh by sme mohli zjednodušene rozdeliť na vrodené, získané a zmiešané. Pri posledne menovaných hrajú svoju úlohu vonkajšie vplyvy, ale aj genetická predispozícia. Z nich sa v praxi najčastejšie stretávame s plochovybočenou a plochou nohou. Prítomnosť tejto deformity sa dá najlepšie zhodnotiť okolo 3. roku zivota dieťaťa, kedy je vhodné aj začať s liečbou. V tomto období je najefektívnejšia, lebo noha dieťaťa rýchlo rastie. Z vrodených deformít sa vyskytuje najčastejšie pes equinovarus a hakovitá /pes calcaneovalgus/. Aj tie sa však dajú efektívne liečiť,“ konkretizuje ortopéd.

Chybné držanie tela kvôli topánkam. Zdivhnutý prst aj pre maminy„Ak hovoríme o nespávnom výbere obuvi, upozornil by som na vysoké opätky, ktoré sú pre deti nevhodné. Práve naopak, opätok by mal byť čo najnižší s veľkou plochou pre udržanie stability. Aj u dospelých žien opätky nad 3 cm menia a posúvajú ťažisko tela, čo môže viesť ku kompenzačnym zmenám najmä v oblasti panvy. Jej naklonenie smerom dopredu a dolnej časti chrbta spôsobí zvýraznenie jeho zakrivenia. Tieto zmeny môžu časom viesť k deformitám, skráteniu určitých svalovych skupín, preťažovaniu až poškodeniu chrbta,“ vystríha ortopéd.

Nechajme ich behať bosé

Nie je novinkou, že zdravé dieťa potrebuje pre správny vývin pravidelný pohyb. Deti by sme teda mali v hraní podporovať, ako sa len dá. Ak už má dieťatko ploché nožičky, existujú na to cviky. Môžu ich však cvičiť aj deti so zdravými nožičkami. Pozitívne pôsobí na nohy aj trávnik, piesok, pláž alebo štrkový povrch, preto ak je tento terén bezpečný a čistý, dieťatko nechajme bosé po nich behať.

Doma odporúčame nechať dieťa chodiť naboso alebo v ponožkách po mäkkých povrchoch ako koberec. Tvrdé a jednoliate povrchy (plávajúca podlaha, dlažba) nie sú pre správny vývoj chodidiel ideálne. Pokiaľ teda doma žiadne koberce nemáte, riešením je rozložiť rôzne po podlahe bytu menšie koberčeky alebo rohožky a uniformný povrch tak rozčleniť a urobiť ho pre malé nôžky zaujímavejším.

Pri prvých krokoch by malo mať dieťa možnosť zažiť chôdzu bosými nohami na rôznych povrchoch. Pomáha to zlepšiť vzor chôdze a precvičiť si rovnováhu. Chôdza v prvých topánkach sa musí v čo najväčšej miere podobať na chôdzu naboso.

Vhodná je aj obuv, ktorá je určená na chôdzu doma. Takéto topánky by mali byť ľahké, priedušné a mali by mať protišmykovú podrážku.

Tabuľka: Vlastnosti vhodnej detskej obuvi

tags: #kedy #zacat #obuvat #dieta