Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, empatiu a stabilitu. Čo sa však stane, ak je jeden z rodičov psychicky chorý? Ako táto situácia ovplyvňuje vývoj dieťaťa a aké kroky je potrebné podniknúť na zabezpečenie jeho zdravého rastu? Tento článok sa zaoberá touto náročnou problematikou a ponúka komplexný pohľad na ňu.
Duševné zdravie ako súčasť celkovej pohody
Rovnako ako máme fyzické zdravie, máme aj duševné zdravie. Mnohí si však pojem psychické zdravie automaticky spájajú s psychickým ochorením. Pre celkovú pohodu je potrebné mať v poriadku fyzické, ale aj duševné zdravie. Stav nášho psychického zdravia každý deň ovplyvňujú rôzne veci, ako sú medziľudské vzťahy, finančné záležitosti, práca. Duševná nepohoda a každodenný stres však ešte neznamenajú, že máme psychické problémy.
Vplyv psychickej choroby rodiča na dieťa
Psychická choroba rodiča môže mať rozsiahly dopad na dieťa, a to v rôznych oblastiach jeho života. Dôležité je si uvedomiť, či dieťa vyrastá s takýmto rodičom od narodenia, alebo k chorobe došlo neskôr. Dieťa, ktoré vyrastá s duševne chorým rodičom odmalička, sa naučí túto situáciu rýchlo vnímať a prispôsobí sa rodinnému režimu, pravidlám a požiadavkám. Iné je to vtedy, keď sa choroba objaví z ničoho nič.
Emocionálny vývoj
Deti psychicky chorých rodičov môžu zažívať zvýšenú úzkosť, strach, smútok alebo pocity viny. Môžu sa cítiť zodpovedné za stav rodiča alebo sa báť o jeho zdravie. Vzájomný vzťah nemusí byť len o tom, že sa máme radi. Môžeme sa aj nenávidieť, hnevať sa na seba - a zároveň sa milovať. Dieťa by malo mať možnosť zažívať voči nám aj negatívne emócie bez toho, aby ho to psychicky z našej strany ohrozovalo. Rovnako je dôležité dovoliť si prežiť hnev voči dieťaťu a občas ho nemať rád. Je to tak v poriadku. To však neznamená, že sa na neho budeme hnevať sústavne a týždeň na neho neprehovoríme. Dieťa musí vedieť, že ho máme radi.
Správanie a socializácia
Deti môžu mať problémy so správaním v škole alebo v kolektíve. Môžu byť agresívne, utiahnuté alebo mať ťažkosti s nadväzovaním vzťahov. Je to preto, lebo deti často nepočúvajú, čo rodičia hovoria, ale neustále pozorujú, čo robia.
Školský výkon
Stres a emocionálna nestabilita v rodine môžu negatívne ovplyvniť schopnosť dieťaťa sústrediť sa na učenie a dosahovať dobré výsledky v škole. Základnou otázkou je, ako sa dieťa cíti, lebo práve to sa snažíme ovplyvniť v terapii. To, ako sa cíti, má potom dlhodobý vplyv aj na to, ako sa správa a či sa povedzme dokáže sústrediť. Skúste sa sústrediť, keď nemáte rada sama seba! Veď to ani nejde, pretože neustále chcete zamerať svoju pozornosť na niekoho iného než na seba. Skúste sa sústrediť, keď vás doma čaká hádka rodičov alebo neviete, či sa otec večer nevráti opitý alebo či sa rodičia nebudú hádať, s kým budete cez víkend.
Riziko prenosu vzorcov správania
Dieťa sa v dospelosti nemusí zákonite stretnúť s tou istou psychickou chorobou, ako mali oni, ale možné je, že preberie určité vzorce správania, s ktorými sa často u nich stretávalo. Ale ani to nemusí byť pravidlom. Záleží od toho, ako sa neskôr v dospelosti dokáže od týchto vzorcov správania odosobniť.
Ako minimalizovať negatívny dopad
Aj napriek náročnej situácii existujú spôsoby, ako minimalizovať negatívny dopad psychickej choroby rodiča na dieťa a zabezpečiť jeho zdravý vývoj.
Otvorená komunikácia
Je dôležité s dieťaťom otvorene hovoriť o situácii v rodine, primerane jeho veku. Vysvetlite mu, čo sa deje s rodičom, prečo sa správa tak, ako sa správa, a uistite ho, že to nie je jeho vina. Deti sú veľmi múdre a prahnú po informáciách. Poskytnite im ich čo najviac, ale buďte empatický a ak máte pocit, že v deťoch vyvolávajú stres, prestaňte. Rodič tu nie je od toho, aby dieťa nadmerne chránil, to ani nejde. Hlavným zmyslom rodičovstva je, aby sa dieťa prostredníctvom pokojného a zdieľajúceho rodiča naučilo regulovať svoje emócie a aby sa nebálo experimentovať a zažívať nové veci. To je základ, aby sa dobre vyvíjalo a bolo v živote šťastné.
Stabilita a rutina
Zabezpečte dieťaťu stabilné prostredie s jasnými pravidlami a rutinou. To mu poskytne pocit bezpečia a istoty. Deti, ktoré ku mne bežne chodia, sú často nepripravené na život, také veľmi krehké. Nedokážu sa popasovať s rôznymi nástrahami.
Podpora a porozumenie
Poskytnite dieťaťu dostatok lásky, pozornosti a porozumenia. Uistite ho, že ho máte radi a že je pre vás dôležité. Rodič by sa mal konečne začať chovať ako dospelý, reagovať ako dospelý, získať viac rodičovských kompetencií. To neznamená prinútiť dieťa k niečomu násilím, pretože cena bude vysoká. Dieťa pocíti poníženie, rodičovi bude zle z toho, že mu musel ublížiť a takto ho donútiť, aby si napríklad umylo zuby. V tej chvíli ja ako kompetentný rodič nemám ísť do sporu, nehrať hru dieťaťa a živiť v ňom fantázie, že mi môže vládnuť a je na rovnakej úrovni ako ja. Treba povedať: vieš čo, tak to neurob, potom sa budeme baviť o tom, aké následky s tým súvisia. Ale pozor, niekedy je dôležité, aby dieťa vo vzájomnom vzťahu nad rodičom vyhralo. Ak sa rodičia napríklad rozviedli, dieťa sa neustále sťahuje, je nútené meniť kamarátov, zbytky svojej integrity si uchová práve tak, že aspoň o niečom vo svojom živote bude môcť rozhodnúť. Rodič by mu to mal dovoliť.
Odborná pomoc
V prípade potreby vyhľadajte odbornú pomoc pre dieťa, ako je psychológ alebo psychoterapeut. Odborník môže dieťaťu pomôcť spracovať jeho emócie a vyrovnať sa s náročnou situáciou. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Mýty a fakty o psychických chorobách
S psychickými chorobami sa spája mnoho mýtov, ktoré môžu chorým zbytočne uškodiť.
- Mýtus: Ľudia s duševnými problémami nemôžu pracovať. Fakt: V skutočnosti ľudia s duševnými poruchami môžu byť plne zapojení do pracovného procesu.
- Mýtus: Duševné problémy sú nevyliečiteľné. Fakt: Vyliečenie nie je vždy definované absenciou príznakov. V skutočnosti sú podľa zistení odborníkov ľudia s duševnými poruchami viac nebezpeční sami sebe ako svojmu okoliu.
- Mýtus: Duševné problémy sú výsledkom zlej výchovy. Fakt: Aj keď je pravda, že domáce prostredie a výchova majú veľký vplyv na duševný vývoj dieťaťa a môžu psychické problémy zhoršovať, vo väčšine prípadov má psychický problém dieťaťa biologickú príčinu.
Bežné psychické poruchy
Existuje viacero typov psychických porúch, ktoré sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi:
- Úzkostné poruchy: Zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť detí, ovplyvňujú ich účasť na spoločenských aktivitách, športe, hrách a iných sociálnych situáciách.
- Depresívna porucha: Prejavuje sa neustálym smútkom, stratou záujmu o aktivity, ktoré predtým dieťa zbožňovalo, izoláciou, nechcením vstať z postele, ignorovaním kamarátov či blízkych. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Poruchy príjmu potravy: Typická je posadnutosť ideálnym telom, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku. Chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek, často držia hladovky či nebezpečné diéty. Tieto poruchy sú sprevádzané vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Kedysi nazývaná maniodepresívna psychóza, je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá sa charakterizuje výraznými výkyvmi nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. Striedajú sa obdobia depresie a manie. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
- Schizofrénia: Často spojená s predsudkami, pričom pacienti s týmto ochorením môžu viesť plnohodnotný život s primeranou liečbou a podporou.
Dedičnosť a psychické poruchy
Vedci stále nevedia presne určiť, nakoľko je psychická porucha ovplyvnená prostredím, a nakoľko dedičnosťou. U väčšiny psychických porúch sa uvádza podiel oboch faktorov. Napríklad u depresie prevláda dedičnosť, u porúch osobnosti zase výchovné vplyvy. Pokiaľ ide o schizofréniu, výskyt schizofrénie v rodine zvyšuje riziko výskytu aj u iných príbuzných. Ak jednovaječné dvojča má schizofréniu je pravdepodobnosť výskytu schizofrénie u druhého dvojčaťa (majú rovnaké gény) okolo 50%. V hre nie je len jednoduchý prenos génov, skúmajú sa aj ich rôzne kombinácie. Vo väčšej či menšej miere sa dedí určitá náchylnosť na vznik psychickej poruchy.
Psychosomatika a vplyv emócií na zdravie
Dnešná rýchla a neistá doba, nadbytok stresu, disharmonické rodinné zázemie a rozkolísaná emocionalita sa negatívne podpisujú na zdraví človeka. Sú prítomné pri vzniku ochorení ako sú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka, astma, poruchy trávenia, alergie a ekzémy, dokonca aj rakovina a iné choroby. Psychosomatický pacient si svoje ťažkosti v žiadnom prípade nevymýšľa, on nimi úprimne trpí. Niekedy môže byť problémom človek sám - to ako nazerá na svet, ako je zvyknutý uvažovať, postaviť sa k problémom. To čo sa deje v mysli a v psychike človeka, jeho emócie a myšlienky, akoby sa premietali do jeho tela. Metaforicky to môžeme opísať tak, akoby duša hovorila rečou tela. Psychosomatickými symptómami trpia už aj deti. Kto z rodičov sa nestretol s „bolením bruška“ pred odchodom do školy?
Závislosti a psychické choroby
S psychickými chorobami sa spájajú aj rôzne druhy závislosti ako alkoholizmus, či závislosť na drogách. Mnohé ženy privádza k pitiu alkoholu ich sociálna situácia, problémy v práci, vo vzťahoch, alebo osamelosť. Vo chvíli, keď ostáva matka s deťmi po rozvode sama, potrebuje nejakú „barličku“, aby všetko zvládla. Ale nehľadajme ženy-alkoholičky len medzi rozvedenými, slobodnými matkami, či sociálnymi prípadmi. Veľmi často do tejto kategórie patria samostatné a úspešné ženy, podnikateľky, lekárky, učiteľky alebo celebrity. Ženy pijú častejšie a rizikovejším spôsobom, ak pije aj ich partner. Prechod od spoločenského pitia k závislosti je veľmi individuálna záležitosť u každého človeka. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr začne mladá žena piť, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku závislosti. Závislosť sa u žien rozvíja po kratšej dobe pitia a po menších dávkach alkoholu ako u mužov.
Čo je duševné zdravie a prečo je dôležité starať sa oň? - Detská akadémia
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o.