Dobrý, poriadny, výdatný spánok je esenciálny pre naše zdravie fyzické aj psychické. Najmä keď hovoríme o bábätkách, ktoré ho nutne potrebujú pre zdravý vývoj. No každé dieťatko je iné a to isté platí aj o spánkovom režime. Jedno prespí pomaly celú noc a vy len ticho závidíte, to vaše sa budí aj dvadsaťkrát. Myslite však na to, že budenie sa v noci je bežná súčasť spánkového cyklu a týka sa aj dospelých. Na druhej strane aj výskumy ukazujú, že keď bábätká napr. dosiahnu 6 mesiacov - NIE že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci.
Navyše treba rátať s tým, že detičky od 4 mesiacov prechádzajú istými obdobiami, pre ktoré je typická spánková regresia. Určite ale nerezignujte na zdravú spánkovú rutinu: vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť pyžamko, uložiť do postele, túliť sa a čítať rozprávku, zhasnúť a nechať spať. Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila.
A aby sa to nepokazilo, prinášame 10 najčastejších chýb, ktorým sa pokúste vyhnúť, aby ste po rozkolísanom spánkovom režime u detí nezaváhali a nerozbili ho ešte viac:
1. Spánková rutina nie v rovnakom čase
Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. Tie nám hovoria, kedy je čas na spánok a sme unavení a kedy sa máme zobudiť, už je ráno. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ten ľahký s hlbokým a práve v tomto veku je naznačený prechod aj u bábätiek. Takže keď sa budia v noci veľmi často, večer ťažšie zaspávajú, skoro ráno vás budia, nič zlé sa nedeje - vy však môžete spraviť pár vecí, ktorými ho naučíte na správnu a zdravú spánkovú rutinu.
Jednou z nich je, že budete konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.
2. Rituály pred spaním
Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.
Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni.
Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa budú cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napr. signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať.
3. Nerozpoznávate signály únavy
Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napr. také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň:
- žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek
- zívanie
- spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrkútanie
Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť.
Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.
4. Pozor na tzv. spánkové „barličky“
Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia.
Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo.
To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu).
V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
5. Nedostatočne vyplnený čas cez deň
Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, hovorili sme o tom, že veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napr. v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť, prvýkrát zliezli z postieľku - juchú!
Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.
Mimochodom - to isté sa týka aj stravy. Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete).
6. Nemá vhodné prostredie na spánok
Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité.
To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.
7. Ráno či cez deň spinká príliš dlho, večer ho dávate spať priveľmi neskoro
Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varí. Lenže aj to je súčasť vývoja.
Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele.
To sa však netýka všetkých detí. Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa. To isté platí aj pri večernom zaspávaní - ak dáte dieťa neskoro večer spať s tým, že aspoň si pospí dlhšie ráno, alebo rýchlejšie zaspí - tak to neplatí - aj podľa skúseností rodičov.
Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
8. Obrazovky, tablety… Modré svetlo
Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Napríklad pri cestovaní si rodičia pomáhajú tabletom, aby dieťa nekričalo a nepreplakalo, alebo sa k nim dostanú detičky vďaka starším súrodencom, ktorí sa cez tablety vzdelávajú.
Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzdudzujúceho ospalosť.
Navyše niektoré štúdie (konkr. britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.
9. Priskoro ste presedlali z postieľky na veľkáčsku posteľ
Áno, ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo.
Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.
10. Máte nerealistické očakávania
Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname.
Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu.
No pripomíname, že niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napr. vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Aby sme poznali ich vývoj a mohli využiť intuíciu (ktorá sa tým kriví).
Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám.
A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou : ) Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.
Pravidlá platiace pre všetkých
Na záver len pridávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte:
- ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty
- ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám
- ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté
- ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu
- deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodičov
- ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé
Nejakako ako tak sledujem to svoje ako i iné dietka, začínam mať pocit, že niečo s tými našimi deťmi ako i nami asi nie je v poriadku. Mám tým na mysli, že mi príde divné aby mali malé deti (dojčatá) problémy so spánkom či jedním. Veď to sú predsa prirodzené činnosti a každé mláďa v prírode ich prirodzene vykonáva. Teda až na tie ľudské.
Prečo ľudské deti nechcú spať a jesť? Robíme my mami niečo zle, že je to tak alebo sú naše deti mimo? sme už tak veľmi odtrhnutí od prírody, že inštinkty na prežitie u našich detí sú "mŕtve"? Majú takéto problémy aj mamy v tzv.
Máte doma malého jedáka, ktorý sa zrazu vyhýba jedlu? Nechutenstvo u detí môže byť viac než len obyčajné trucovanie. Niekedy ide o prechodné obdobie, no v iných prípadoch to môže byť signálom zdravotného problému, ktorý môžete nevedomky prehliadnuť. Čo môže pomôcť, aby stravovanie nebolo len bojom a vaše dieťa malo opäť chuť do jedla?
Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť spôsobený rôznymi faktormi a môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi, pričom môže byť:
- krátkodobé - príčinou môžu byť bežné choroby, ako prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie.
- dlhodobé - ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. V prípade, že to trvá dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať lekára aby zistil príčinu problému a navrhol ďalší postup.
Pridružené problémy
Nechutenstvo u detí môže byť spojené s rôznymi problémami, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom.
Príčiny nechutenstva u detí
Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky:
Kojenci (0 - 12 mesiacov)
U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Tento problém je bežný a môže spôsobiť dočasné nechutenstvo u malých detí. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
Batoľa (1 - 3 roky)
Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietať nové alebo nezvyčajné potraviny.
Predškoláci (3 - 5 rokov)
U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. Ak máte doma škôlkara, určite viete, že si zo škôlky môžu priniesť domov okrem zážitkov aj choroby, pretože v kolektíve sú viac vystavené rôznym vírusom a baktériám. Tieto faktory môžu ovplyvniť ich apetít, ale väčšinou ale zvyčajne ide o prechodný problém, ktorý vymizne, keď sa dieťa zotaví.
Školáci (6 - 12 rokov)
V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. S tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Okrem toho deti v tomto veku zažívajú obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu. Po čase sa to však zvyčajne upraví, keď sa ich telo prispôsobí týmto zmenám.
Tínedžeri (12 a viac rokov)
V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam kokteil fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém.
Čo môže pomôcť vrátiť chuť do jedla?
Nechutenstvo je častý problém, ale máme pre vás dobrú správu - môžete ho hravo zvládnuť jednoduchými krokmi, ako sú:
- Vyvážený jedálniček
Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla. - Dostatok pohybu
Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali. - Tekutá strava
V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok. - Pediakid
Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov, ako je napríklad multivitamínový sirup Pediakid. Môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok. - Pivovarské kvasnice
Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin prirodzený zdroj na vitamíny skupiny B. - Zinok
Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Vegánsky výživový doplnok s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu Vášho dieťaťa.
Ako dlho trvá nechutenstvo u detí?
Nechutenstvo u detí môže trvať rôzne dlho, pričom závisí od príčiny. Ak je spôsobené chorobou, chuť do jedla sa zvyčajne vráti po zotavení dieťaťa, čo môže trvať niekoľko dní. V prípade, že je príčinou stres alebo iné psychické faktory - napríklad zmena prostredia alebo problémy v škole - môže to mať dlhodobejší vplyv na chuť do jedla. Takéto situácie môžu trvať dlhšie, pretože dieťa môže byť emocionálne alebo psychicky vyčerpané. Dajte vášmu dieťaťu čas a zároveň dbajte na kvalitne strávený spoločný čas. Snažte sa tak pochopiť, čo ho trápi.
Kedy ísť k pediatrovi?
Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár vám pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať.
Každé dieťa má svoj vlastný individuálny vzorec spánku a jedenia, a iné potreby. Najmä novorodenci nemajú niekoľko prvých týždňov poňatie o dni a noci. Bábätko jednoducho nie je zvyknuté na to, aby nedostávalo dlhší čas potravu. V maternici malo bábätko potravu k dispozícii nepretržite, deň aj noc. Preto buďte počas prvých týždňov pripravení na časté „volanie povinnosti“.
Ak bábätku dávate mliečnu dojčenskú výživu, môžete sa pri kŕmení striedať so svojím partnerom. Vo veku troch mesiacov bude vaše bábätko schopné zvládnuť dlhšie časové obdobia medzi jedlami, a preto bude spať dlhšie v noci namiesto spania cez deň. Od druhej polovice roka už deti nepotrebujú v noci jesť, pretože v tomto veku sa rytmus hladu a sýtosti zdravého dieťaťa úplne presunie na obdobie dňa.
Judita Tkáčová vraví, že raňajky sú síce dôležité, ale ak sa dieťaťu jesť nechce, môže sa prvé jedlo dňa posunúť na neskôr. A zaujímalo by ju, či je až taký problém, keď sa dieťa nenaje hneď po prebudení. Nebude mať v škole nedostatok energie a neprichádza o dôležité živiny?
Katkina dcérka do seba nejaké jedlo dostane až cez veľkú prestávku, po dvoch vyučovacích hodinách, čo býva až po pol desiatej. „Niekde som čítala, že je prirodzené, ak sa nám nechce hneď ráno jesť, pretože trávenie ešte nie je, podobne ako my, dostatočne zobudené. Je to tak v poriadku?“ pýta sa mamička.
„Trávenie nie je niečo, čo sa po nočnom spánku musí dlho pripravovať, avšak sú deti, ktoré si hneď po zobudení jedlo nepýtajú. Ak dieťa nie je hladné, netreba ho nútiť, ale netreba to ani zanedbať. Dieťa potrebuje pre správny rast a vývin dostatok všetkých živín a tie dokáže zabezpečiť len pestrá strava,“ upozorňuje nutričná špecialistka s tým, že „ak by sme raňajky celkom vynechali, pripravili by sme ho hneď o niekoľko porcií bielkovín či sacharidov, nehovoriac o chýbajúcich vitamínoch a minerálnych látkach. Pozor ale na to, čo bude dieťa potom jesť ako svoje prvé jedlo dňa. „Ak by sme napríklad vynechali raňajky a následne by sme dieťa pustili do školy s banánom a peniazmi na niečo z bufetu, tak by sa mohlo stať, že prvé normálne jedlo bude mať na obed. A potom je už veľmi náročné všetko do večera dobehnúť,“ hovorí Judita Tkáčová.
Ak teda dieťa nechce raňajkovať doma, má podľa nej dostať do školy raňajky aj desiatu alebo aspoň bohatšiu desiatu, než by dostalo, ak by sa riadne naraňajkovalo. A kedy by sa teda malo dieťa prvýkrát cez deň najesť? „Na to neexistuje nijaké oficiálne odporúčane. Každé jedlo je rovnako dôležité a plní svoju funkciu. Pravidelná strava pomáha deťom vytvoriť si režim a vyhýbať sa pocitom hladu. Deti, ale aj dospelí často vyhodnotia pocit hladu ako chuť na sladké, čomu sa pochopiteľne rodičia snažia vyhnúť.
Postupy závisia od veku dieťaťa. Ak sa jedná o úplne malé dieťa vo veku jedného až dvoch rokov, treba to neustále skúšať a raňajky pravidelne ponúkať. Také malé deti zvyknú často meniť svoje stravovacie návyky a bolo by chybou, ak by sme im vytvorili režim po dobu celého detstva na základe jeho stravovacích preferencií v 18. mesiaci. U starších detí veľmi pomôže, ak im ide vzorom celá rodina. Ak syn nevidí raňajkovať svojho otca, ku ktorému vo všetkom vzhliada, ťažko ho presvedčíme, aké je to pre neho dôležité. Samozrejme niekedy ani tá najlepšia taktika nezaberie. V tom prípade to netreba siliť, vhodnejšie je zamerať s ana kvalitu jedla a naďalej s pokúšať o čo najpestrejší jedálniček
Čo raňajkovať? Určite sa neodporúčajú rôzne sladké koláčiky, ktoré kúpite v pekárni. Podľa Judity Tkáčovej je vhodný napríklad chlebík s kvalitnou bielkovinou, ktorou môže byť vajíčko na tvrdo či tvarohová nátierka. Údeniny sa veľmi neodporúčajú. No a samozrejme rôzne kaše či jogurty. Prípadne sa inšpirujte naším článkom, v ktorom sme písali o skvelých ľanových raňajkách, ktoré sú doslova nabité zdraviu prospešnými látkami.
Máte aj vy doma dieťa, ktoré nechce jesť? Budovanie zdravého vzťahu k jedlu sa začína už v rannom detstve. Cieľom nás rodičov je u dieťatka podporiť budovanie zdravého vzťahu k jedlu. Nevedomky môžeme robiť veci, ktoré ale vedú k presnému opaku. Možno sú to zvyky, ktoré si prenášame z detsva lebo sme sa sami s nimi v minulosti stretli. Ocitli ste sa už v situácii, kedy dieťatko zjedlo len veľmi málo alebo odmietlo jesť úplne. Samozrejme, že žiadny rodič nechce, aby jeho dieťatko bolo hladné a preto skúšame rôzne “triky”, ako docieliť, aby dieťatko zjedlo viac. Prílišný nátlak a nútenie môže byť veľmi nebezečné a viesť u dieťatka k negatívnemu vzťahu k jedlu v budúcnosti. Ak dieťatko nechce jesť alebo zje veľmi málo,treba sa pozrieť aj na príčinu. Dôležité je rešpektovať signály hladu a sýtosti, ktoré dieťa vysiela. Zdravý apetít sa vyvíja práve tým, že sa dieťa učí vnímať svoje telo a jeho potreby. Pomáha aj to, keď je na stole vždy aspoň jedna potravina, ktorú dieťa pozná a má ju rado - tzv. „bezpečná“ potravina. Je možné, že dieťatko nie je hladné. Veľakrát dieťatko posadíme za stôl a ono nepociťuje hlad, pretože medzi hlavnými chodmi stále niečo jedlo - trochu piškótky, chrupku, pohár mlieka. Priveľká porcia môže byť tiež problém. S týmto sa stretávam často pri starých rodičoch, ktorí v dobrej viere chcú, aby ich vnúčik “pekne a veľa papal” a naložia mu na tanier viac, ako potrebuje. Príčinou, že dieťa nechce jesť môže byť aj to, že dieťatku jedlo jednoducho nechutí. Preto je dobré dať dieťatku vždy na stôl aj niečo, o čom vieme, že mu chutí (a nemyslím tým nevyhnutne niečo nezdravé). Časté zobkanie, neustále ponúkanie malých porcií jedla alebo pitie mliečka môžu spôsobiť, že dieťa nebude pociťovať hlad pri hlavných jedlách. Dieťatko potom síce počas dňa nehladuje, ale je menej kvalitné potraviny. Sú deti, ktoré radi ochutnávajú nové jedlá, objavujú nové chute. Sú ale aj deti, ktoré potrebujú viac času, kým si do jedálnička zaradia novúu potravinu. Vystavovanie jedlu je ale veľmi dôležité. Mnohé deti si nové chute, vône či textúry potrebujú najprv „ohmatať“ - doslova aj obrazne.
„Ak zješ všetko, dostaneš dezert.“ Alebo naopak: „Ak nebudeš jesť, nedostaneš hračku.“ Takéto stratégie síce môžu fungovať krátkodobo, ale dlhodobo narúšajú prirodzený vzťah k jedlu a môžu viesť k tzv. Jedlo by nemalo byť nástrojom manipulácie. Jedlo spojené s pozeraním rozprávok môže viesť k tzv. nevedomému jedeniu. Dieťa nevníma chute, štruktúru jedla ani signály sýtosti. Pravidelný režim dáva dieťaťu pocit bezpečia a zároveň podporuje správne trávenie. Či chceme, či nie tak pre deti sme vzorom vo všetkom a deti majú tendenciu po nás opakovať. Takže aj v jedení im potrebujeme ísť príkladom. Nestačí deťom, hovoriť, že niečo nesmú jesť, keď to vidia jesť nás. Zdravý vzťah k jedlu sa nerodí cez noc. Je výsledkom každodenných maličkostí - atmosféry pri stole, rešpektu k signálom tela, našej trpezlivosti, otvorenosti novým potravinám aj ochote byť deťom skutočným vzorom.
Ak sa rozprávame o spaní malého dieťaťa, tak v prvých cca 6-tich mesiacoch (až do cca1 roka) sa často stáva, že spanie súvisí s dennou stravou. Do 4 mesiacov sa bábätko budí v noci väčšinou iba jesť. Je to úplne prirodzená a normálna vec, že sa zobudí jesť po 3-4 hodinách. Treba zabudnúť na tie reči, že „v tomto veku by už malo spať”, pretože každé dieťa je iné, a - dodám - aj trávenie je u každého dieťaťa iné. V tejto situácii môže pomôcť, ak vo večerných hodinách nakrmíš dieťa častejšie alebo ak pred tým, ako si ľahneš do svojej postele, v polospánku vyberieš dieťatko z postieľky a nakojíš ho (tzv.
Nesmieme zabudnúť ani na rastové skoky: v období 4-6 týždňov, cca v 3 a 6 mesiacoch sa môžu objavovať u detí kvôli prázdnemu brušku poruchy spánku, v noci sa vždy zobudí, pretože pociťuje hlad. Okolo 4-6 mesiacov jeho života sa môžu objaviť nové problémy aj vo dvoch oblastiach života. Na jednej strane už dieťa vie mliečko perfektne stráviť, preto „kaká“ menej, ale u niektorých detí to spôsobuje bolesť bruška. Na druhej strane - dieťa sa zaujíma už natoľko o okolitý svet, že cez deň neje dostatočne a nedostatok nahradzuje v noci. Ty si z toho všimneš iba toľko, že je cez deň najedený za 5 minúť, možno že drží aj kojenecký štrajk a v noci začne jesť častejšie. Toto môže uskutočniť viacerými spôsobmi. Prvá vec, na ktorú treba dať pozor je tá, aby cez deň jedlo v kľudnom prostredí, aby tam nebolo nič, čo by mohlo odvrátiť jeho pozornosť od jedenia….napr. nech nie je zapnutý televízor, rádio, nečítaj počas kojenia a pod. Aj v tomto prípade je dobrá „jolly joker“ metóda, keď ho večer kojíš častejšie. Po 6 mesiaci, poprípade pri začiatku dokrmovania, často spôsobuje poruchy spánku práve nové jedlo. Základným pravidlom je, že nové jedlo nikdy nezavádzajte po obede a večeri, vždy pred obedom alebo na obed ochutnávajme a keď už denne viac krát má lyžičkovú stravu, tak zavádzajme nové jedlá vždy pred obedom. Toto všetko však neznamená to, že jedlo, ktoré spôsobuje nadúvanie neurobí v noci „šarapatu“ v malom brušku. Keď už má pestrú stravu, je veľmi častou chybou, že mu dávame aj sladkosti a nemyslíme na to, že sladkosti nespôsobujú kaz iba na zuboch, ale môžu byť aj príčinou poruchy spánku. Ak má Tvoja cupitajúca ratolesť problémy so spánkom, tak sa zamysli nad tým, že koľko sladkostí zjedlo za celý deň. Najväčším prameňom nebezpečia je kakao (veľa mamičiek ho pridáva aj do prikrmovania, len aby to dieťa vypilo), pretože je v ňom aj koffein (ÁNO, aj v Nesquice kakau) a toto isté sa vzťahuje aj na čokoládu. Sladkosti úplne prevrátia látkovú výmenu, dieťa je hyperaktívne, sladké produkuje adrenalín, a preto telo nadobudne energiu.
Ani vaše dieťa nechce spať? Ani vaše dieťa nechce spať? Predškoláci potrebujú spať 10 - 13 hodín. Podľa Americkej akadémie pediatrov potrebujú deti v predškolskom veku 10 - 13 hodín spánku. Školáci do 12 rokov potrebujú spať 9 - 12 hodín. Prekvapujú vás tieto čísla? Zaspávať v presne stanovenom čase a zobúdzať sa bez námietok - to by si u dieťaťa prial každý rodič. Takéto návyky nemusia byť len nesplnenou predstavou. Tak napríklad, súčasťou spánkovej rutiny je kúpanie, umývanie zúbkov či prezliekanie sa do pyžama. Alebo nechajte dieťatko, aby vám porozprávalo o zážitkoch zo škôlky či školy. Ako bude rutina vyzerať, záleží na vás a vašom drobcovi. Platí však niekoľko zásad, ktoré by ste mali dodržiavať. S večernými aktivitami začínajte v dostatočnom predstihu. Deti neraz pred spaním plačú alebo sa inak priečia. Tak aby nešli spať príliš neskoro, s rutinou začínajte skôr. Samozrejme, s pribúdajúcim vekom sa mení aj rutina. Americká asociácia pediatrov rodičom odporúča, aby obmedzili prístup k obrazovkám. V ideálnom prípade by ste ich mali vypnúť hodinu predtým, ako pôjde dieťa do postele. Ak tak neurobíte, kvalita života u detí sa môže zhoršiť. Z výskumu, ktorého sa zúčastnilo vyše 6000 detí s priemerným vekom 12 rokov, vyšli znepokojivé zistenia. Ak deti používali akúkoľvek elektroniku krátko pred spaním, bolo oveľa pravdepodobnejšie, že sa zobudia neskoro. Majte teda na pamäti, že deti by nemali mať v dosahu žiadne zariadenia s obrazovkami. Na rozdiel od sledovania obrazoviek sú aktivity počas dňa veľmi prospešné. Aj čas na hranie a šantenie však dobre strážte. Dieťatko by sa malo poslednýkrát aktívne hýbať najmenej tri hodiny pred spaním. No a keď už spomíname aktivity, nesmieme zabudnúť ani denné svetlo. Vedeli ste, že prirodzené denné svetlo potláča tvorbu melatonínu? Cez deň je pre organizmus prirodzené potláčať melatonín a v noci si ho zas telo dopĺňa. Pre kvalitný spánok detí nie je vhodné, aby sa prejedali alebo hladovali. Takéto extrémy totižto navodzujú nervozitu a bdelosť. A to, pochopiteľne, pred spaním nepotrebujete. Okrem vhodného načasovania si ustrážte aj to, čo deti jedia. Vyhýbajte sa pokrmom a nápojom, ktoré obsahujú kofeín. Látka zvyšuje krvný tlak, zaháňa únavu a všeobecne narúša zdravý spánok. Detská neurologička Stephanie Jackson na upokojenie a zrelaxovanie odporúča teplé mlieko. Svetlo a spánok dokopy určite nejdú. A platí to aj pri deťoch, ktoré potrebujú spať v tmavom prostredí. Ak sa vaše deti boja a potrebujú nočnú lampu, pokojne ju nechajte zapnutú. Aby sa drobcovi lepšie spalo, v izbe musí byť primeraná teplota. Čiže nie horúco ani veľmi chladno. Pokiaľ ide o zvuk, bežne sa stretnete s názorom, že v izbe musí byť úplné ticho. No niektorým deťom pri zaspávaní vyhovuje pokojná hudba alebo známy zvuk (napríklad ventilátor). A aj keď sa to tak na prvé počutie nemusí zdať, problémy často spôsobujú aj hodiny. Niektoré deti na ne neustále pozerajú, a tak narúšajú priebeh spánku.