Mnohé mamičky sa stretávajú s tým, že ich bábätko zaspáva pri kojení a potom sa často budí. Existujú rôzne prístupy a rady, ako túto situáciu riešiť. Dojčenie má okrem výživovej funkcie aj mnoho iných dôležitých aspektov, vrátane upokojenia a uspávania dieťaťa. Zaspávanie na prsníku je pre bábätká úplne normálne a je to jedna z hlavných funkcií dojčenia.
Častým dôvodom, prečo sa bábätko chce dojčiť, je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením. Dieťa navyše môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka a to je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka.
Spánok detí a počet prebudení sa v priebehu času menia. A nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Môže sa stať, že sa bábätká po polroku budia častejšie, ako keď boli novorodenci. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov.
Rastový špurt a jeho vplyv na dojčenie
Päťmesačná Karolínka sa pri dojčení neustále odťahuje, trochu si cucne a odvráti hlavičku. Keď však dojčenie matka ukončí, začne sa hnevať, plakať a domáha sa ďalšieho kŕmenia. Je možné, že Karolínka je práve v období rastového špurtu. V tomto období je typické, že deti potrebujú byť viac dojčené, ako boli zvyknuté. Majú neustále hlad, všetku energiu vkladajú do rastu a hmotnosť dieťaťa sa často nehýbe. Dalo sa to prirovnať k takej „dojčenskej puberte“, v puberte deti tiež jedia oveľa viac, sú štíhle a vyťahujú sa do výšky.
Ide o to, že na zvýšenú požiadavku materského mlieka prsia reagujú s odkladom. Deti sa teda hnevajú, keď už im nič netečie a nemôžu sa dojesť. Dojčenie je ako obchod, ide o vzťah dopytu a ponuky. Čím viac teda budete dcére prsník ponúkať, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Dôležité hormóny sa tvoria hlavne v noci, preto môže pomôcť nočné dojčenie. K zvýšeniu tvorby mlieka prispieva aj častejší kontakt dieťaťa s matkou priamo na pokožku.
Hryzenie pri dojčení
Barbora dojčí svoje druhé dieťa necelých desať mesiacov. Synovi začali rásť zúbky a hryzie ju pri dojčení, čo je dosť bolestivé a bradavky má ubolené. S prvou dcérou sa s tým nestretla, pretože zuby jej začali rásť až v 14. mesiaci, keď sa sama odstavila. Hryzenie je testovaním, čo ich zúbky dokážu. Pri každom hryznutí sa odporúča dojčenie prerušiť a povedať: „Nie, nie.“ Potom znovu priložiť a ak sa situácia opakuje, stále dookola prerušovať a omieľať: „Nie, nie.“ Dieťa ešte nemá takú vyvinutú empatiu, aby odhadlo, že to matku bolí.
Riešením je dôsledné opakovanie. V prípade, že v dôsledku hryznutia vzniklo na bradavke poranenie, odporúčame vyskúšať hydrogélové náplasti. Ide o spôsob mokrého hojenia, keď nevzniká chrasta a rana sa zahojí rýchlejšie.
Žmolenie druhej bradavky
Simona uvádza, že jej dcéra pri dojčení vždy žmolí druhú bradavku. Nielenže je to nepríjemné, ale zároveň tým spúšťa mlieko aj z druhého prsníka, z ktorého práve v tej chvíli dojčiť nechce. Dohováranie nepomáha, keď jej ručičku odtiahne, začne sa hnevať a kopať okolo seba. Zdá sa, že dcéra je na tento návyk zvyknutá. Jediné, čo by mohlo pomôcť, je skúsiť jej vložiť do ručičky inú hračku či predmet alebo úplne zmeniť pozíciu na dojčenie.
Zlozvyky treba zastaviť hneď na začiatku. Aj keby malo ísť o zdanlivo nevinné hladkanie druhej bradavky. Je ťažšie niečo odnaučiť, ako naučiť.
Potreba „pocucnutia“ po ukončení dojčenia
Klára má syna, ktorý už dlhší čas nie je dojčený. Napriek tomu k nej niekoľkokrát za deň príde a chce si „pocucať“ jej prsník. Šplhá sa na ňu, siaha jej pod tričko a podobne. Keď sú sami dvaja, rada sa s ním pomazná. No pravda je, že keď sú v spoločnosti, pripadá jej to nevhodné. Pre malé dieťa môže byť ťažko rozpoznateľné, čo je súkromné a čo je verejné. Kedy si cucanie prsníka môže dovoliť a kedy nie.
Ak ho skutočne chcete zbaviť tohto „zlozvyku“, odporúčam neakceptovať tieto praktiky ani v súkromí. To však neznamená, že sa nemôžete maznať, práve naopak. Ale len s jasnými hranicami. Zvyk je naučený stereotyp správania, ak je negatívny, označíme ho za zlozvyk. Existuje proti nemu jediná účinná obrana - nenaučiť sa ho. Zbaviť sa zlozvykov býva náročné, zdĺhavé a nepríjemné.
Nočné dojčenie a spánok
Nočné budenie bábätiek je bežným javom, ktorý trápi mnohých rodičov. Časté dojčenie v noci môže byť vyčerpávajúce, ale existujú spôsoby, ako si túto situáciu uľahčiť a zabezpečiť kvalitný spánok pre vás aj vaše dieťa. Deti sa v tomto veku nebudia primárne pre to, že potrebujú „jesť“ či „piť mlieko“, ale pre to, že dojčením získavajú celú škálu iných mimoriadne dôležitých vecí - od istoty cez upokojenie až po jednoduchý spôsob, ako naspäť zaspať. Toto je to, čo je pre ne na dojčení dôležité, a zároveň dôvod, pre ktorý odstavenie „na noc“ nie je jednoduché.
Všetci ľudia spia v spánkových cykloch (nie neprerušovaným spánkom), jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú po ukončení jedného spánkového cyklu schopní upadnúť do ďalšieho. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením. Dieťa navyše môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka a to je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka.
Keď vidíte, že sa vaše bábätko začína prebúdzať a vy ho začnete hneď dojčiť, znamená to, že sa neprebudí úplne, dojčíte ho teda v polospánku a vďaka tomu je pravdepodobnejšie, že rýchlejšie zaspí. Dôvodov nočného budenia bábätiek v tomto veku môže byť veľa, všetky sú normálne a patrí medzi ne hlavne potreba znovu naspäť zaspať po tom, čo sa skončí jeden spánkový cyklus. Bolesť, chlad, potreba kontaktu sú rovnako legitímne potreby bábätka aj dieťaťa. A realita je taká, že je normálne, že sa bábätko v noci budí, aby boli uspokojené jeho rozmanité potreby jedinečným prostriedkom - dojčením.
Ako si uľahčiť nočné dojčenie
Spoločné spanie dieťaťa s matkou veľmi zjednodušuje nočné dojčenie. Pri staršom synovi matka spala oddelene, čo znamenalo vstávanie, dojčenie po sediačky a často aj opätovné uspávanie. Pri druhom synovi, ktorý spal od narodenia s matkou v posteli, bolo nočné dojčenie oveľa menej náročné. Matka bola pokojnejšia a dokázala sa lepšie vyspať.
Ak sa matka pokúsi nájsť v noci počas spania a dojčenia maximum pohodlia, môže sa cítiť oveľa lepšie, ako keď zostane ležať nepohodlne a ráno ju bolí chrbát. Keď sa bábätko prebudí a bude sa dojčiť, najskôr myslite na svoj chrbát a uložte sa tak, aby to v prvom rade bolo pohodlné pre vás. Ak to potrebujete, nájdite si nejakú podložku (vankúš, perinu), ktorú si dáte za chrbát.
Odstavenie od dojčenia
Pani Martina chce prestať dojčiť svojho syna, ktorý si zvykol zaspávať pri dojčení. Obáva sa, že bez dojčenia nebude chcieť spať. Obdobie „odstavovania od prsníka“ môže byť náročné. Deti najlepšie prijímajú postupné a malé zmeny. Odporúča sa vynechať najprv jedno dojčenie za deň, až si na to dieťa zvykne, tak ďalšie. Napokon sa dostanete do fázy, keď už budete dojčiť len pred spaním. To bude asi tá náročnejšia časť, keď bude do veľkej miery záležať na vás, ako pevne budete rozhodnutá, že s dojčením chcete skutočne prestať.
Ak si budete istá, že nastala tá pravá chvíľa, tak jedného dňa synovi prsník už neponúknite, snažte sa mu vysvetliť, že teraz už z prsníka mliečko nebude, a trvajte na tom. Niekedy pomáha, keď v tejto chvíli, ktorá je veľmi náročná pre bábätko, je s ním otec. Dieťa vás ani prsník nevidí a s otcom, ktorý ho utešuje, ľahšie zaspí. Až si dieťa navykne zaspávať samo, matka sa môže k procesu uspávania vrátiť a dojčenie nahrádzať pesničkou, rozprávaním. Dieťa rozhodne nesmie nadobudnúť pocit, že ho matka odstrkuje. Preto je dobré bábätko či batoľa cez deň zahŕňať pozornosťou, láskou, pestovať ho, venovať sa mu.
Kedy je čas na odstavenie?
Je veľmi individuálne, kedy je optimálny čas na odstavenie. Všeobecné pravidlo je, dojčiť dovtedy, dokiaľ to vyhovuje matke aj dieťaťu. Všeobecne sa odporúča dojčiť do 1 roka určite a potom podľa toho, či to naďalej obom vyhovuje. Neexistujú nijaké zázračné spôsoby, ako s ľahkosťou odstaviť dieťa, ktoré ešte na to nie je pripravené, a je jedno, či ide o denné, či nočné odstavenie, či oboje. Deti sa v tomto veku nebudia primárne pre to, že potrebujú „jesť“ či „piť mlieko“, ale pre to, že dojčením získavajú celú škálu iných mimoriadne dôležitých vecí - od istoty cez upokojenie až po jednoduchý spôsob, ako naspäť zaspať.
Názorné ukážky techník dojčenia